Nemáte zapnutý JavaScript alebo ho Váš prehliadač nepodporuje. Zapnutý javascript je potrebný na správne fungovanie portálu babybazar.sk.

Ak Váš prehliadač nepodporuje JavaScript použite prosím iný (Firefox, Google Chrome, Opera, Internet Explorer).

Hobby a zábava - Chvíľka poézie.

Môcť tak byť...

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:27 am

Môcť tak byť...


Môcť tak byť divým a slobodným koňom, a hnať sa rýchlym cvalom;
môcť tak byť pevnou a strmou skalou, aby sa na mňa nikto nedostal;
môcť tak byť hlbokou a studenou riekou, nech sa vo mne každý utopí;
môcť tak byť neúprosným časom, tak by som všetko dobré vrátila späť.


Môcť tak byť horúcim slnkom, spálila by som všetkých na popol;
môcť tak byť navždy mesiacom, nikdy by už nesvitol deň;
môcť tak byť trblietavým snehom, vždy by tu bola len zima a mráz;
môcť tak byť temnou tmou, všetko by som zahalila do nekonečna.


Môcť tak byť vašou spomienkou, na všetko by ste hneď zabudli;
môcť tak byť nesplneným snom, hneď by som si ho splnila;
môcť tak byť belasým nebom, tak by fantázia nemala hranice;
môcť tak byť tvojou slzou, stiekla by som ti do tvojich dlaní.


Môcť tak byť tvojím hlasom, povedala by som, že ťa milujem;
môcť tak byť tvojou rukou, rada by som ťa pohladila;
môcť tak byť tvojou gitarou, zahrala by som ti tie najkrajšie piesne;
môcť tak byť tvojím srdcom, neprestala by som biť a bola by som s tebou navždy.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Na tvůj úsměv nevěřím. /Pokus o českú báseň:) /

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:29 am

Na tvůj úsměv nevěřím.


Zas pomalu svítá , a já se jako kůl sám probouzím,
všude hlučný ticho jen čekám jestli klíčem otáčíš,
na tvou fotku koukám a proč já už na tvůj usměv nevěřím,
ty roky tak rychle zmizeli a já tu sedím jako blázen zas sám.

Nevím proč tak všechno mizí jako sníh na polích,
i ta růže coś my dala na památku jak kdysi už nevoní,
zůstali z ní jen šedé lupínky rozházené na zemích,
a mně už nechce se je vzít, když já na tvoje slova nevěřím.

Holka tak se nemrač vždyť já sem ti všechno odpustil,
říkáš že jsi jako rybka kterou jsi ulovil a pak vypustil,
že teď si jenom plave ze srdcem co potichu krvácí a už nemá chuti žít,
schovává se před životem v řece pod kořeny stromů.

Pořád dokola jsi hrají Jsem sám od Příbuzných,
ale co z toho když mi zůstalo už jen pár strun.
Dívám se s okne na jaro které už pomalu přichází,
teď bude moc smutný bez tebe jako na suchu bez vody.

Myšlenky mi bloudí už ani nevím kam,
usmívám se na lidi jen abych zakryl smutek.
Kdyby všichni věděli jak trpím a jsem tak sám,
jenže svět to nevidí a tak půjdu bez tebe zase dál.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Nekonečná láska.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:31 am

Nekonečná láska.


Bojím sa zamilovať do Teba, a do Tvojej nekonečnej lásky,
mám strach pozrieť sa Ti do očí, keď mi hovoríš, že ma miluješ.
Nenachádzam slová, keď sa ma pýtaš, či Ťa mám tiež rada,
a zo strachu, pred Tvojou nekonečnou láskou mlčím a pozerám do prázdna.


Neviem sa rozhodnúť, či mám byť navždy Tvoja, a dať Ti všetky moje práva,
aj motýľ si nesadá na rímsu, lebo vie, že ho tam chytia, a zoberú mu slobodu.
Bojím sa v noci snívať o Tebe, a o tom, ako nekonečne ma miluješ a obdivuješ,
radšej stojím pri okne a myslím na to, akú Ti dám ráno odpoveď;
možno - je slovo zlé, a asi - ešte horšie, keď poviem áno, plač mi zovrie hrdlo.


Prečo je láska taká zložitá, a nikdy nepočká; keď príde raz je naozajstná,
keď príde druhý krát, už nie je pravá, je to len úbohá náhrada, za prvú lásku.
Bojím sa znova zamilovať, lebo sa už nechcem viac sklamať a ostať sama;
skúšam na Teba nemyslieť, ale to sa nedá, srdce mi hovorí iné, a ja ho poslúcham.


Chcem prijať Tvoju nekonečnú lásku, len mi musíš dať viac času;
ani ruža nevykvitne, keď si to Ty práve želáš, čakáš, a stojíš pri nej.
Cítim k Tebe tú najhlbšiu lásku a vášeň, až strácam zem pod nohami,
už sa ničoho nebojím, nemám strach; len dúfam, že keď Ti dám svoju lásku; ma neopustíš.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Nevítaný.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:32 am

Nevítaný.


Nevyhovujúci, odvrhnutý som, na úplný okraj tohto sveta;
že nespĺňam žiadne normy, neprešiel som skúškou a kontrolou.
Nevlastním domy, autá, pozemky, a pretvárky; ani žiadne tituly;
nechcem, odmietam a nehrám vašu hru; ale do kariet vám vidím.


Obvinený z klamstiev ľudí som bol, vždy vinný a plný podozrení;
všetko som odhalil; pred každou vraždou ste si predtým ruky umývali.
Odložený, odhodený prípad spoločnosťou som, na neurčitý čas;
že sa neviem zaradiť medzi hladných vlkov, čakajúcich na korisť.


Len nechcený, a zlý  omyl som bol, keď som chcel vstúpiť do vašich dvier;
stál som tam s čistým svedomím, pravdou, s rukou na srdci;
a uveril som vám, že budem naveky a stále všade nevítaný.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Nádej v srdci, neumiera.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:33 am

Nádej v srdci, neumiera.



Naša loď snov práve vyplávala; ženie a ponáhľa sa ďaleko po studených, modrých vlnách;
nikto z vás, mi nevie povedať, kam sa plavíme, kedy sa dotknem zeme, či má toto more prístav.
Stále myslím na našu budúcnosť, či bude veľkolepá, ako táto loď, a nekonečná, ako to more;
na posteli, ktorá vonia, ako more, nemôžem zaspať, a zrkadlo zo zlatým rámom, akoby šepkalo.



Prechádzam sa po lodi, a vdychujem chladný závan od mora; zdá sa, že tie lúče nepália, ale chladia;
obchádzam ľudí, ktorí vyzerajú, ako keby ani nežili, majú rovnaký pohľad, a zopár rokov sa neusmiali.
Každý, každého zdraví kamennou tvárou, dvíha klobúk, na znak úcty, žiadne slovo na tejto smutnej lodi;
odchádzam na samý koniec lode, stúpam na najvyššie zábradlie, zatváram oči, a zdá sa mi, že letím.



Stačil by iba jeden krok späť, jeden malý krok do tmy, a celý môj život je nenávratne, navždy preč;
schádzam pomaly dolu; ešte neprišiel ten čas, ešte mám o čom snívať, a dôvod smiať sa, a žiť.
Ale aj túto loď postavil človek, a narazila do ľudskej márnosti, všetko sa raz potopí, ako táto loď;
teraz už niet o čom rozmýšľať, už nemám síl, a padám do modrej hĺbky, s nádejou v srdci, ktorá neumiera...
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Zamyslenie.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:34 am

O mimozemšťanoch.


Určite ste už o nich počuli; zelené bytosti, s čiernymi zúženými očami;
studené, a nehovoriace našou rečou, ale mimozemštinou; nepotrebujú
oblečenie, naše detičky ich zbožňujú; mimochodom väčšina z nich má
oblepenú celú detskú izbu.
Človek by im aj modré z neba zniesol, alebo im hoci aj našu planétu
prenechal, len aby sa ich mohol zobrať domov, hrať sa s nimi,
a chváliť sa všade, že on má doma mimozemšťana, a my nie.
Stále snívame a vymýšľame nové projekty; posielame na mesiac
kozmonautov, družice, vesmírne stanice, a nakoniec sa nám to
aj tak nepodarí. Ale človek je sám o sebe veľmi trpezlivý, najmä
v takýchto veciach, a skúša to znova; a keď sa mu to náhodou
podarí, tak mu mimozemšťan na jeho prosby odpovie jednou,
nezabudnuteľnou, ale presnou ranou, stlačí spúšť, a potichu, aby
sme to náhodou nezachytili satelitmi, povie: "zbohom Zem".
Takto je to z našimi milými alienmi.
Na záver by som chcela len podotknúť, že každému sa raz v živote
ten jeho sen splní, tak si radšej dávajte dobrý pozor, o čom snívate.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Občas zatváram oči.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:34 am

Občas zatváram oči.

Občas zatváram oči pred realitou a zlými ľuďmi,
chcem utiecť pred všetkým, a byť navždy sama.
Cítim prázdnotu v mojom srdci, lásku navždy zatienili mraky,
strácam už aj zem pod nohami, strach je mojím priateľom.


Chcem vykričať do sveta, že môj život nemá cenu, je zbytočný,
v noci pozerám do tmy, a ráno sa ľakám svojej bledej tváre.
Chodím po uliciach, a pýtam sa ľudí, pre koho vlastne žijú,
nič mi nepovedia, tak idem ďalej so svojím smútkom na duši.


Kráčam po mokrej tráve, zo slzami v očiach a nič nevidím,
chcela som privoňať ku kvetu, ale nejaký človek ho zašliapol.
Kde berie človek právo ničiť prírodu a zabíjať zvieratá,
každý myslí iba na seba, a lásku u nich radšej ani nehľadám.


Mám chuť utiecť, ale neviem kam, nohy mi oťaželi a ostali stáť,
z mojich spomienok je iba veľká čierna diera, tak už nespomínam.
Ale konečne sa niečo zmenilo, slovo musím navždy zmizlo,
je tu len slovo chcem, tak prečo si už nič neprajem, neviem.


Nikomu neverím ani jeho vlastné meno, za dobro čakaj len útok,
čas stratil svoju podstatu, strašné nič zaplnilo všetkým srdcia.
Bojím sa svojho hlasu a ticho mi robí spoločníka na cestách,
občas zatváram oči pred realitou, a je otázne, kedy ich zavriem navždy.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Okno do duše.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:35 am

Okno do duše.


Otváram nedotknutú knihu, prechádzam rukami po vyblednutých listoch;
je takmer nepochopiteľné, že sa tu usadil prach; veď bola vždy zatvorená.
Pomaly listujem v knihe, je to moje okno do duše, je to moja mladosť;
kedysi som do nej zachytila všetku krásu, čo ma zasiahla do srdca.



Až po dlhšom čase, až teraz si spomínam, aký krásny život som mala;
tu nájdem moje nezodpovedané otázky, a odpovede na nich.
Trvá to tak krátko, napísať perom celý svoj život, ale prežiť, to je ťažšie;
teraz sa mi aj pri zatvorených očiach mihajú útržky z mladosti.



Je správna doba, vstúpiť si do svedomia; toho som sa vždy obávala,
cez maličkosti som nevidela veľké veci, a už je neskoro na plač.
Ostala som tu celkom sama; povedal si, že už nikdy viac; a to je všetko;
urobila som zlý krok; videl si mi do duše, a zutekal si, neviem kam.



Nič sa už nedá robiť, všetko je navždy stratené, a niet návratu späť;
prestal si mi veriť; ruža už nekvitne, slnko už nevychádza, a moja duša spí.
Zatváram okno do duše, môj život sa zastavuje, nikam sa už neponáhľa;
posledná moja myšlienka si ty; možno ťa raz nájde a prebudí.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Pevná ako skala.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:36 am

Pevná ako skala.


Spomínam si, bolo to dávno; sedávala som ti na kolenách a zdalo sa, že nám patrí celý svet, na všetko sme boli dvaja, a žili sme iba pre seba.
Každý deň nám niečo nové priniesol, s Tebou som sa nemusela báť, keď slnko
zatienil veľký čierny mrak a prišiel letný dážď, ktorý nás prichytil;
keď sme ležali na tráve, pozerali sme si do očí, ktorými si mi chcel povedať,
že ma nekonečne miluješ.

Bola som Tvoja hviezda, Tvoje stále žiariace svetlo, Tvoja nádej na život;
hovoril si o našej láske, že je pevná ako skala ,že
ju nič a nikto nerozbije, a naša budúcnosť bude ako krásny, dlhý sen.
Prečo sú všetky tie slová pekné, ale pravda je celkom iná ,a niekde inde;
prešlo pár rokov a mne sa zdá, že keď otvorím oči, uvidím Ťa pri mne zas.
Tvoj pohľad; keď som náhodou otvorila oči ,hovoril si ,že bezo mňa nemôžeš zaspať.

Na tvári som cítila Tvoj dych, a naše srdcia boli spojené jediným dotykom,
ruky občas spadli z objatia, to keď už prichádzal pomaly sen na naše viečka;
zdalo sa, že tá noc nikdy neskončí, a zlý svet mi Ťa nevytrhne z mojich rúk,
Asi som sa v Tebe mýlila, myslela som si, že ma Tvoja láska neoklame. Hovoril si mi ,že Tvoja láska ku mne je pevná ako skala ,tak prečo máš teraz srdce z kameňa?
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Posledná láska.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:38 am

Posledná láska.


Pred tebou skrčený list, hlava v dlaniach aj slzy v nich.
Márne si dúfal, veril, že ťa má rada, už je to preč.
Pred tebou posledný list a v ňom rozlúčka a viac už nič.
Prečo si mi zobrala srdce a cit, veď ja chcem ďalej žiť.

Zablúdil si v toľkej tme, chladnej a zlej, tvoje oči už nič nikdy neuvidia,
lebo nechcú, nechcú vidieť nikoho.
Nevládzeš dýchať, nemôžeš nič, ona za to môže.
Lebo bola na chvíľu tvoja, ale zobrala ti celú večnosť.

Keby si sa pozrel sám do seba, s krikom by si ušiel. Lebo ty si zosmutnel.
Načo ten smútok a plač pre jedno dievča, ktoré už nikto nemá rád.
Už ani spánok neprichádza ako kedysi, keď si my pošepky hovorila sladké slová a dýchala mi na tvár.

Ružu si odo mňa dostala a bozkával som ti vlasy.
Také boli vždy nekonečné, voňavé, keď sa ma dotkli, prešli mnou zimomriavky.
Dobre si pamätám vôňu tvojho tela, bola ako letná lúka plných kvetov,
stačil jeden tvoj pohľad a už som nebol pri vedomí.

Nikdy sa jej už nedotknem, lebo sa jej bojím.
To slovo LÁSKA už skončilo, ale spomienky na ňu stále bolia.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Prebudenie.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:39 am

Prebudenie.


Ona sa už usmieva, ako slnko, čo práve vyšlo a ja stále plačem;
zase mi odišla zo života, zase ma tu nechala samého s mojim smútkom.
Prečo ma vždy opúšťaš, keď ťa najviac potrebujem, asi chceš byť voľná;
všade kde sa pozriem, vidím cez slzy tvoju tvár a nemôžem zabudnúť.

Ty vieš, ako nám bolo spolu dobre, a to len tak nevymažeš zo svojej mysle;
niekedy mám dosť tvojich únikov, ale ja pretrpím kvôli tebe všetko.
Prepáč mi láska, keď som ti ublížil, možno mi už neveríš, asi sa nevrátiš;
najradšej by som ťa išiel pohľadať, ale netuším kde môžeš byť.

Na stole z diaľky čítam tvoj nádherný rukopis, ten list ešte vonia tebou;
našiel som ho až teraz, a desí ma to jediné smutné slovo: zbohom.
Tak to pochopí aj blázon, že je všetkému navždy koniec a nie je čo riešiť;
rozmýšľam, čo bude so mnou, ako mám ďalej bez teba, a tvojich očí žiť.

Pýtam sa sám seba, prečo som ti nezabránil, aby si vôbec odišla;
možno ešte bola nejaká nádej, aby si ostala, ale aj tá dávno zhasla.
Viem, že to už nemá zmysel, snažiť sa niečo zachrániť, veď si to tak chcela;
dúfať, znamená veriť, a veriť v niečo znamená prežiť, som rád, že som sa konečne prebudil.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Prepáč..

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:40 am

Prepáč..


Prepáč, že nemáš dôvod ráno vstávať z postele a chuť žiť,
Prepáč, ja viem, že to máš so mnou ťažké, sľubujem ti vernosť už.
Prepáč, keď kvôli mne musíš plakať a slzy ti nedajú spať.
Prepáč, že nemáš chuť sa smiať a ja som ti skazil celý svet.


Prepáč, keď sa cítiš kvôli mne sama a opustená,
Prepáč, že žijem, ale ja chcem žiť len pre teba,
Prepáč, že tvoje pery nedokážu vysloviť moje meno,
Prepáč, že tvoje oči nevidia lásku kvôli mne.


Prepáč, keď sa pozrieš do zrkadla ,že vidíš len mňa,
Prepáč, ak tvoje smutné srdce prestalo biť kvôli mne,
Prepáč, keď si myslíš, že som nedokonalý v láske k tebe,
Prepáč, ale ja ťa nadovšetko milujem.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

P.S.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:42 am

P.S.


Mám zatvorené oči, myslím na Teba a chýbaš mi,
zdá sa mi, že vonku padajú vločky, ale otvorím oči a svieti slnko.
Márne sa snažím zistiť, čo si mi chcela, keď sa za Tebou zatvorili dvere,
mala si v očiach smútok a strach, prečo mi nedáš nádej mať Ťa rád.


Myslím na Teba, a bez Teba neviem zistiť farbu dúhy a západ slnka,
deň sa mi zdá strašne krátky, a večer pozerám na oblohu plnú hviezd.
Niekedy počujem Tvoje kroky, Tvoj hlas, ktorý ma máta zas,
mesiac slnku neverí, že príde deň zas, a ja už neviem kde Ťa mám nájsť.


Hľadal som Ťa v láske, ale tá sa mi vysmiala do tváre,
hľadal som Ťa v nádeji, ale tá sa mi otočila chrbtom,
hľadal som Ťa vo vetri, ale ten ma sfúkol ako prach,
hľadal som Ťa v kvetoch, ale tie hneď zvädli.


Našiel som Ťa, sedela si v bistre a naliala si mi čistého vína,
ako som mal vedieť, že láska je ako motýľ, lieta si z kvetu na kvet.
Už je všetko preč a ja držím v rukách len list od Teba,
píšeš mi pár slov, ale vyzerá to ako môj celý život.
P.S. zbohom; a ja neviem, či snívam, žijem, alebo umieram.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Raj Srdca.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:44 am

Raj Srdca.


Večer zas prišiel a na oblohe je tisíc hviezd,
tak povedz, čo chceš a to si obidvaja budeme priať.
Z očí ti čítam, že chceš mňa a viac zelených lúk,
cítiť chladný závan od mora a vietor vo vlasoch.

Mám rád, keď ležíme v objatí a ty mi dýchaš na tvár,
keď sa naše pohľady stretnú, a ty vieš, čo som ti chcel povedať.
Milujem ťa, keď sa hanbíš a ja ťa bozkávam na pery,
potichu, bez dychu, sledujem každý tvoj pohyb a peknú tvár.

Chcem počúvať tvoj tlkot srdca, či náhodou nie je bolesť v ňom,
a na duši starosti a plač či náhodou nemáš, ak áno tak prečo.
Nerád sa s tebou lúčim, keď odchádzaš, chcem vrátiť čas,
prečo sa povinnosť pred láskou pýši a plače keď sa má smiať.

Nemyslieť vždy na teba, to nejde, a bez teba žiť nemá zmysel,
nemôžem už spať, počúvať tvoju hudbu, keď som sám.
Si moje všetko, snáď ma pochopíš, keď ku mne zablúdiš,
zaklopeš na dvere, zistíš, že si našla raj svojho srdca.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

Zamyslenie.

od majka30 » Pia Feb 05, 2010 10:45 am

Rozhovor.


Ona: Mám veľa otázok, na ktoré mi nikto nevie odpovedať; Ty mi odpovieš ?
On: Pokúsim sa; môžeš začať.
Ona: Prečo je na svete toľko nenávisti, vojen, zloby; veľa všelijakých chorôb;
chamtiví ľudia, ktorí vymenili lásku, za peniaze.
On: Vieš, to je tak; celý svet vznikol pre ľudí; aby mali kde žiť, umierať,
smiať sa aj plakať, pracovať a oddychovať; je toho veľa, prečo existuje svet;
ale svet vznikol preto, aby rozkvital každým dňom, aby ho ľudia využívali
z dobrým úmyslom. A chceš vedieť naozaj, kto je za to všetko zodpovedný ?
Jednoduchá odpoveď- je to človek.
Ona: Je to všetko také smutné a zároveň zložité; tak kvôli komu a čomu som
skutočná a žijem ?
On: Dobrá otázka, sám si ju niekedy dávam. Takže po prvé; kvôli komu žiješ;
v prvom rade kvôli sebe, v druhom rade kvôli rodičom, a v neposlednom rade
aj kvôli mne a pre mňa; aspoň dúfam. Po druhé, kvôli čomu si a žiješ;
všetko má svoj zmysel; zober si taký strom; z maličkého semienka vyrastie
ten najodolnejší strom, je odolný proti všetkému a vydrží žiť aj stovky
rokov. Po tretie, či si naozaj skutočná, sa presvedčím o chvíľu, keď Ťa
pobozkám na pery a uvidím, čo to s Tebou spraví. Po štvrté, som rád, že žiješ,
lebo môj život bez Teba, by nebol životom.
Ona: Som rada, že Ťa mám; milujem Ťa, tak, ako sa len dá.
On: A ja Ťa milujem nadovšetko; poď bližšie, nie je Ti zima ?
Ona: Nie. Pri Tebe je mi dobre, lebo máš teplé srdce a dlane.
Ona: Prečo mi berieš stále ten paplón ?
On: Psst. Všetko, čo robím je pre Teba a z lásky.
Obrázok užívateľa
Moje inzeráty
 
Príspevky: 75
Registrovaný: Ned Apr 26, 2009 8:24 pm

PredchádzajúciĎalší

cron
Vymazať všetky cookies fóra
Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Zatvoriť