Žiť bez lásky.
Som vták, z odstrihnutými krídlami,
skúsil som vzlietnuť do výšky , ale zrazu sa ozvali blesky;
padám na čiernu zem medzi davy ľudí, preplnené
ulice , obchody, kto mi povie za čím sa všetci ženú.
Pozerám na nich, pre pár drobných zabíjajú ľudí,
mrakodrapy ničia tých ktorí ich stavajú,
z lesa nepočuť vtáčí spev , lebo žiadny nie je,
mám dosť všetkých nárekov a prianí.
Pýtam sa, kto je za to zodpovedný, a oni klamú,
lásku tieni nenávisť , cez deň je tma a v tme je svetlo,
načo som tu , pre koho dýcham a žijem,
svet zmenili zlé ruky , už to nejde napraviť.
Na tanieri mám rezeň , je nedeľa a slzy sa mi rinú,
prečo mám jesť , nechutí mi , čo s tým keď nieje s kým,
rozprávam sa s trávou, keď ležím na nej , vonia,
počúva aspoň ona a sem tam mi zaševelí , aby som žil.
Dobre , budem sa riadiť svojim srdcom , plakať keď si preč,
smiať sa s tebou, až do rána bieleho;
to všetko budem , keď mi povieš , milujem ťa;
a pre teba sa oplatí žiť.