Ahojte. Ja mám dve dcéry so 4ročným odstupom. Je to tak aj preto, že pri prvom tehotenstve som dennodenne zvracala asi 10x do dňa
Dá sa povedať, že tie prvé tri mesiace som vôbec ,,nežila". Moja celodenná strava bola iba detské piškóty, tie som jediné nevyvracala
Bol to des, to vám poviem. Ráno keď manžel odchádzal do práce, boli v celom byte stiahnuté žalúzie, lebo bola tma a keď sa vrátil domov, ani ich nemusel zaťahovať, lebo takto ostali celý deň
Bolo mi zle a zle a zle. Štvornožky som sa doplazila na WC vyvracať sa a naspäť do postele. Samozrejme, že v takom stave som skončila v nemocnici na infúziách, schudla 15kg...ach jaj, čo vám budem rozpávať, potom to už išlo dobre a aj pôrod bol celkom v pohode, len som sa strašne bála. Takže naberala som dosť veľkú odvahu kedy druhé dieťa
nahovárala som si, že to možno už nebude až také zlé, ale pre istotu sme sa s manželom dohodli, že trochu počkáme, veď kto by sa staral o 1-2 ročné dieťa v takom stave, sama by som si to vyčítala. A jasné prešli 4 roky a situácia sa kompletne zopakovala - vracanie do 4 mesiacov, ešte aj dcérka mi nosila lavór do spálne, lebo videla chúďatko, že vkuse zvraciam+infúzie presne ako pri prvom tehotenstve, ale máme dve krásne kočky a stálo to za to
Neviem, či by som si trúfla ešte na tretie
