od sandras » Uto Sep 30, 2014 8:55 pm
ahoj, mám tiež druháčika, ale asi trošku z iného cesta ... od pol prázdnin sa tešil na spolužiakov a triednu, čo pani učiteľka povie, to musí byť, číta knihy, píše, počíta
no na druhej strane je asi tiež trochu podobný tomu tvojmu, ked mu niečo nejde (je zvyknutý, že sa mu zvyčajne darí), tak tiež začne nervačiť a najradšej by sa na všetko vykašľal.
V prvej triede sme si zažili prvé mesiace veľa problémov (nebudem špecifikovať, je to zložité), ktoré nakoniec vyústili do toho, že sme navštívili sychologičku a následne na jej odporúčanie ho preložili na inú školu ... s malou dušičkou, ale dnes po roku vidím, že sme urobili to najlepšie, čo sme mohli.
V takto útlom veku je odmietanie školy prinajmenšom varovný signál, že niečo nie je v poriadku! Deti sa prirodzene učia radi. Ak do školy chodiť nechce, niečo sa mu tam nepáči - môže to byť hocičo.
Okrem toho doma treba ťahať za jeden povraz. Vysvetli ostatným členom rodiny, že máme problém, ktorý ideme spoločne riešiť. Vy dospelí si musíte stanoviť nejaký postup. Svokra, ak sa chce do toho miešať, nech radšej pomôže s bábätkom v čase, ked sa so školákom učíte. Radšej ako s ňou bojovať by som aj ju do toho "namotala", vysvetlila jej o čo ide, že predsa nechceš svojmu dieťaťu zle, práve naopak.
Na malého netreba tlačiť, práveže mu treba vytvoriť čo najpríjemnejšie prostredie, vyhradiť čas na učenie vtedy, ked sa mu budeš môcť venovať (ked bábo spí, ked sa kočíkuje s tatinom alebo babkou).
Ak sa mu nedarí, nehrešiť, skor podporiť ho v snažení. OK toto nam nevyšlo, ale ak budeš trénovať, určite sa to zlepší. Dopraj mu pocit úspechu, zaveďte odmenový systém aj za malé pokroky (nejaké nálepky, body). Pozitívna motivácia robí divy - teda úspechy chválime do neba, neúspechy berieme tak, že aj "chybami sa človek učí".
a nevies z neho dostat to co potrebujes
