určite by som toto riešila, a to skor, ako sa ohlási ozajstná puberta
ak to doma sami nezvládate, nefunguje dôsledná a prísna, pritom láskavá výchova, nedokážete zaviesť pravidlá, zašla by som k psychológovi. Alebo sa poraď s detskou lekárkou, nech vás pošle na vyšetrenia, neurológiu. Možno mi chýba aj nejaký vitamín.
Bitkou nič nevyriešiš, násilie plodí násilie a okrem nadávok by sa mohol začať aj biť. On proste svojím správaním a trucovaním skúša, čo mu u vás prejde. A proste mu nič prejsť nesmie, lebo potom je takpovediac "na koni". Za vybočenie z normálu u nás fungujú aj tresty, ale to sa stáva menej.
Syn (7,5 roka) mal v lete také obdobie, že si myslel, že je v rodine šéf. Prejavovalo sa to tak, že sa snažil nám rozkazovať, napr. aj čo máme a nemáme kúpiť, čo mám a nemám variť, kam máme a nemáme ísť a podobne. Mali sme vážny rozhovor, bol mesiac bez elektronických hračiek a TV. Mne sa zdá, že aj toto zvyšuje panovačnosť a agresivitu detí. Okem toho zle robia deťom aj sladkosti, oni potom nevedia, čo so sebou
. Niekedy sa mi zdá, že som na deti prísna, ale nevhodné správanie treba podchytiť skôr, ako začnú skákať rodičovi po hlave.
Prvý týžden bolo vidno, že mu to aj vadí, miestami sa trucovanie ešte zvýšilo, vždy som ho rázne usmernila (ale nie bitkou). Potom pochopil, že takto nič nedosiahne a ukludnil sa. Namiesto tabletu čítal knihy, hral sa s Legom, chodil kopať von do lopty a pomáhal doma.
Aj vo vašom prípade skús niečo také, že za každé škaredé slovo, trucovanie, nervovanie trebárs 1 den bez elektroniky (neviem, či také niečo má), alebo bez niečoho iného, čo ho teší a baví.
Porozprávaj sa s učiteľmi, či je takýto aj v škole. Aké má školské výsledky?