sandras píše:nelly123 píše:neviem vobec ako na nu ...určite robim aj ja chyby,preferujem menšiu-zase teraz ma viac potrebuje(zubky,teploty) a na staršiu len kričime a zakazujeme
ahoj, nie som síce Mary Poppins
ale myslím, že vaš problem si sama definovala ... sama cítiš, že preferuješ mladšiu a staršej len zakazujete a ona to vníma tak isto.
Naša malá mala 5,5 roka ked sa narodil syn a tiež zo začiatku bolo vštko v pohode, bračeka mala za bábiku ... no ako syn rastol a vyžadoval si viac pozornosti, začal chodiť a museli sme ho viac strážiť, začal jej brať hračky, tak sa žiarlivosť objavila.
Naša nam síce nenadáva vyberanými slovami, no niekedy bola vyslovene protivná, nervozna, robila zo seba babätko (napr. chcela, aby som ju krmila
alebo si vyžadovala,a by som pri nej sedela pri písaní domácej úlohy, hoci vlastne žiadnu konkretnu pomoc nepotrebovala). ja som si to spočiatku tak nepripúšťala, stale som jej opakovala, že je velká a roumná ... no až taká velká nie je a rozumná síce je, lenže niekedy ju prevalcujú city.
Napr. teraz na dovolenke plakala, že sa v bazene hráme len s malým a s nou nikto ... v reáli to bolo tak, že maly nevie plávať a stále ne neho musíme dozerať, aby sa neutopil (rukávniky nie su bezpečné). A ona plávať vie, tak som myslela, že sa vo vode zabaví aj sama .... len som to neodhadla, že sa bude cítiť tým pádom odstrčená
Alebo sa stáva, že chcem,a by sa pohrali spolu ... lenže ona to vníma tak, že jej mladšieho vešiam na krk a musí sa o neho starať. A vtedy ho vyslovene vychováva, používa dokonca moje vety
U nas pomáha to, ak ju niekedy vezmem na "babskú jazdu" napr do mesta, niečo pekne si kupime a ideme do McDonaldsu. Alebo spolu niečo robíme, varíme ... a ona je úplne nadšená z toho. Alebo ju vezme tatino na korčule ... proste si nájdeme čas a spôsob venovať sa LEN staršej, bez mladšieho súrodenca. Skús obmedziť zákazy na nutné minimum a prestaň kričať ... ale je to beh na dlhé trate, nestačí nekričať 1 den, treba to vydržať dlho. Proste ked spraví hocičo, akokolvek zle, nekričať, všetko riešiť v klude a normálnym hlasom (len ton samozrejme prísny). Skús sa s nou dohodnúť na presných pravidlách a môžete ich napr. aj spolu napísať (alebo nakresliť) a vyvesiť na viditelné miesto (na chladničku alebo do detskej izby). Prípadne zaviesť tabulku na dobré a zle body a za určitý počet dobrých bodov jej slúb odmenu - nie vecnú, ale skor niečo ako výlet do kina alebo do ZOO len vy dve.
...Dakujem "sandras"za tvoj prispevok
...čo si popisala vyššie je na 100%....v podstate sa o to snažim,a pravda je že tie"babske jazdy"velmi zaberaju-len mala"-by ich chcela každy den-ono teraz to je trošku zložitejšie,že maju volno a nechodia do školky.Tak ma energie na rozdavanie,ked ma cely den vyplneny tak je super,nema čas sa hnevat,plakat-pre nič za nič...od septembra ju idem zahlasit na umelecku školu-na vytvarnu vychovu,tak som zvedava,či ju to bude bavit.Byvame na dedine,kde je pekna školka,všetko super-len tam su deti od 2rokov-do 7-8rokov...a vačšinou sa len hraju,pozeraju rozpravky,učia sa spievat...a pripada mi to pre nu malo"
tym,že su tam velmi male deti a potom zase,ti čo chodia do predškolskej tak sa musia venovat viac tym detom a tie ostatne,nemaju využity čas...Ked porovnam kamaratkinho syna(v tom istom veku)-chodi do školky-ale v triede su len jeho rovesnici,je to vidiet...ono,ja sa nechcem vyhovarat na školku-možno to tak vyznie,ale už asi 3 tyždne rozmyšlam,že musi to byt aj iny dovod-okrem tej surodeneckej žiarlivosti a všimla som si,akonahle ma vyplneny svoj čas-tak nieje žiaden problem,je fakt velmi šikovna,ale ked sa začne nudit,tak potom už nevie čo zo sebou...druhy rok chodi aj na angličtinu-v školke,maju to len 1x tyždenne 1 hodinu,ale ju to bavi,akurat že nema taku trpezlivost,napr.pri malovani---preto mam aj obavy,ako to bude v škole?!.....tak rozmyšlam že nejako rozvrhnut ten jej cely den,aby sa nenudila a uvidim,či to pomože?
...ona ked pride normalne zo školky,tak je ako blazonko pojašeny a do večera sa nevie skludnit,každy povie že je hyperaktivna a rozmaznana-mne to nepripada,len to že sa jaši,stale chce niečo robit,dirigovat,chodit a prechadzat sa.
...a to s tym krikom,ked kričime,tak ona ešte viac...to už fakt,ked nevladzem a zlyha mi "vola",tak vtedy vybuchnem...viem že to nemam,ale ked sa už neovladnem tak vybuchnem
....teraz som to začala robit tak,že ked ma"beru moje emocie-odidem von---predtym som ju ,poslala do izby,ale tam zurila ešte viac a potom už hotova a potichu prišla za mnou-ale ked mi povedala,že "mami už som ukludnena"už idem za vami,tak mi bolo do plaču-v podstate to je iba 5.dieta
....tak teraz to robim naopak,že odidem ja,ukludnim sa a potom sa vratim,zatial to zabera
...mala,je taky živel,je narodena 23.08....je to taky komander,aj ked ju vidim s kamaratkami,čo ona povie tak musi byt----ked nie,tak sa pobije alebo rozplače a vidi,len "svoju pravdu"---asi aj to pomohlo"
že bola 3,5 roka sama,po dlhšej dobe u nas v rodine "vytužene babo"
(jednoducho nie slovák )