Nemáte zapnutý JavaScript alebo ho Váš prehliadač nepodporuje. Zapnutý javascript je potrebný na správne fungovanie portálu babybazar.sk.

[nanaaa]

Prosím maminky o radu. Mám 19 mesačného chlapčeka, je to milé a spoločenské dieťa. Môj problém spočíva v tom, že nikomu okrem manžela a ani tomu na 100% nedôverujem pri jeho strážení. Babky aj dedkovia by si malého radi brali na hranie, malý ich má rád, len ja som ako chorá, keď nie je chvíľku so mnou. Už si predstavujem strašné scénáre, čo sa mu všetko môže stať. A on je pritom s nimi spokojný, vysmiaty, ani sa mu nechce domov. Aj mne by to určite veľmi pomohlo, keby si ho aspoň na chvíľu brali, aspoň by som si čo to porobila. Čo robiť, aby som sa tak nebála a dal ho v kľude strážiť aj iným ľuďom?Ja som ho dokonca, keď bol malý, ani nikomu nedala kočíkovať.Asi som trošku šiši.

[tatianab]

Ahoj, nie si šiši, lebo potom by sme boli dve. U mňa to bolo podobné pri prvej dcérke, teraz má 4 roky, nikomu som ju nedala strážiť ani kočíkovať, všade som ju ťahala so sebou, stálo ma to námahu ale myslela som si, že nikto sa nevie o ňu lepšie postarať ako ja, že len ja viem aký má režim a čo práve potrebuje. Svokra bola už vtedy na dôchodku, chcela mi pomáhať, ale ja som sa bránila tomu, veď ja sa viem postarať najlepšie o svoje dieťa. Teraz mám druhé dieťatko, trošku som poľavila, no ani to som nedala nikomu kočíkovať, len raz mojej mame, počas obradu, keď som išla za svedka na svadbu mojej kamoške. Dôverujem jedine manželovi, že sa o nich postará, presvedčil ma, keď som sa raz stretla so svojimi kamoškami na káve v meste bez detí. Myslím si že je to aj povahou, postupne sa budeme musieť naučiť dať dieťa strážiť aj niekomu inému. Ja hlavne viem, že sa tomu v najbližšej dobe nevyhnem, a to, keď nastúpim do práce. Druhá dcérka má totiž 2 roky, od septembra ide do škôlky a ja do práce. Už teraz sa toho hrozím, že nebudem mať nad všetkým kontrolu, lebo určite budú choré a ja sa budem musieť spoľahnúť aj na iných aby som nevynechávala toľko z práce.

[sandras]

ja som zasa rada, ked mi decká niekto na chílku zoberie. Dcerku mi od 2 mesiacov strážila mama 2 poobedia v týždni, jej plne dôverujem. Moj manžel sa tiež dokáže na 100% o deti postarať (hádam len nakojiť nedokáže ), to sa vobec nebojím. A pri 2. dieťatku som už uplne v pohode, už aj spal u svokrovcov 2x, dcera bežne chodí na celý týžden na prázdniny ku obidvom starkím (od 6 rokov).
Aj ja sa bojím, že sa im niečo stane... Hlavne ak niekam cestujú autom, alebo ked bola dcera s našimi na dovolenke... ale si hovorím, može sa im stať rovnako aj pri mne. A viem, že starkí davajú možno väčší pozor ako dávame my , plne sa im venujú, nič iné nerobia, ked sú s nimi.
Syn ide tiež na jesen do školky, tak starkích "využívam" aby sa odo mna trošku odpútal, aby nebol stále iba so mnou, lebo to bude potom ťažké.

[nanaaa]

Ahoj, nie si šiši, lebo potom by sme boli dve. U mňa to bolo podobné pri prvej dcérke, teraz má 4 roky, nikomu som ju nedala strážiť ani kočíkovať, všade som ju ťahala so sebou, stálo ma to námahu ale myslela som si, že nikto sa nevie o ňu lepšie postarať ako ja, že len ja viem aký má režim a čo práve potrebuje. Svokra bola už vtedy na dôchodku, chcela mi pomáhať, ale ja som sa bránila tomu, veď ja sa viem postarať najlepšie o svoje dieťa. Teraz mám druhé dieťatko, trošku som poľavila, no ani to som nedala nikomu kočíkovať, len raz mojej mame, počas obradu, keď som išla za svedka na svadbu mojej kamoške. Dôverujem jedine manželovi, že sa o nich postará, presvedčil ma, keď som sa raz stretla so svojimi kamoškami na káve v meste bez detí. Myslím si že je to aj povahou, postupne sa budeme musieť naučiť dať dieťa strážiť aj niekomu inému. Ja hlavne viem, že sa tomu v najbližšej dobe nevyhnem, a to, keď nastúpim do práce. Druhá dcérka má totiž 2 roky, od septembra ide do škôlky a ja do práce. Už teraz sa toho hrozím, že nebudem mať nad všetkým kontrolu, lebo určite budú choré a ja sa budem musieť spoľahnúť aj na iných aby som nevynechávala toľko z práce.

Ďakujem za príspevok, som strašne rada, že nie som sama. Máš pravdu, je to v povahe, ja sa od malička o všetkých blízkych strašne bojím. Aj sandras veľmi múdro napísala, že nikedy sa treba naozaj spoľahnúť aj na druhých. A hlavne na najbližších. Mala pravdu, že tí moji rodičia a svokrovci na malého ozaj niekedy dávajú väčší pozor, ako ja sama.Dnes som ho dala na dve hodiny našim, síce som bola celý čas nervózna a nič som si neporobila, ale rozhodla som sa to pomaly skúšať. Veď ozaj keď pôjde do škôlky, tak sa zbláznim od strachu.

[natusa]

ja nie som sama?hura!tiez som myslela ze mi sibe lebo nasich mame o poschodie nizsie a mojim detom daju aj to posledne na svete.no aj tak mam ten isty pocit ako nanaaa a vela veci radsej spravim s drobcom ak ked mi to trva podstatne dlksie ako ked ho ma niekto varovat.ja som uz chora aj s toho ked spi v kociku na dvore .nieco robim sa som v okne najmenej desat krat za minutu,cize spravim aj tak velky prt alebo mi to trva akoby bol drobec pri mne.maly ma 10mes.zacina chodit a je strceny vsade a to doslova.