od melindi » Str Mar 04, 2015 3:36 pm
Zaujímavý článok.
Zuzana a Habib. Malo to byť krásne manželstvo, plné lásky a porozumenia, ale kto mohol tušiť, že viera dokáže pokaziť niečo tak posvätné, ako je zväzok dvoch ľudí. Je viera viacej ako láska? Dokáže sa človek naozaj zmeniť tak, že ho v jeden moment nespoznávate?
Keď sa Zuzana po prvýkrát stretla s Habibom, bol to usmievavý a šarmantný chlap s veľkým srdcom, ktorý si ju na prvý pohľad získal svojím hlbokým pohľadom a vyberanými spôsobmi. Mala pocit, že stretla ideálneho muža a vôbec jej nevadilo, že je moslim. Spoznali sa na večierku. Habib pricestoval za svojím kamarátom zo študentských čias, ktorý náhodou poznal aj Zuzanu. Na Slovensku študoval ekonómiu a po šiestich rokoch vedel celkom dobre po slovensky. Zuzana ním bola nadšená. „Bol naozaj iný ako ostatní muži, ktorých som dovtedy poznala. Jeho názory, spôsob, akým so mnou rozprával, a galantné správanie mi veľmi imponovali. Zaľúbila som sa doňho takmer okamžite. A to aj napriek tomu, že kdesi vzadu som počula hlas mojej mamy, ktorá mi vždy vravievala, že ak prídem domov s černochom alebo s nejakým podobným ´výkvetom´, tak nech si ju neprajem, “ spomína si.
Život v ilúzii
roku a pol chodenia a krásnych zážitkov požiadal Habib Zuzanu o ruku. Ostala v pomykove. Nečakala, že to príde tak skoro, ale v záchvate eufórie povedala áno. Rozprával jej, ako spolu odídu do Saudskej Arábie, založia si rodinu a ona sa nebude musieť o nič starať, pretože všetko zabezpečí on. Má v Dammame krásny veľký dom a všetko je pripravené na ich príchod. Zuzana sa nenechala dlho prehovárať. Život s Habibom na Slovensku si predstaviť nevedela, najmä pre postoj svojej rodiny, a z práce mala už aj tak v pláne dávnejšie odísť. Vidina krásneho života plného luxusu, a ešte k tomu s milovaným mužom, jej pripadala ako sen. A ten si nechcela nechať za žiadnu cenu ujsť. Darmo ju všetky priateľky prehovárali, aby si ho nebrala, že život v moslimskej krajine nie je ľahký, Zuzana si myslela svoje. „Nechcela som veriť, že by niektorá z ich historiek typu Bez dcéry neodídem mohla byť pravdivá. Myslela som si, že mi všetci iba závidia, lebo som konečne stretla skutočnú lásku.“
Zoznámenie s rodinou
Zuzana verila, že Habib je k nej úprimný. Dopredu ju síce varoval, že moslimský svet je trocha iný ako kresťanský, a keď sa má stať jeho ženou, musí sa vzdať viery a konvertovať na islam. Zuzana netrvala na svojej kresťanskej viere, veď do kostola aj tak nikdy nechodila, ale tento moment ju trocha zarazil. Takisto jej povedal to, čo už z rozprávania vedela, že musí chodiť vonku zahalená, s čím spočiatku nemala žiaden problém. „Bola som totálne zaslepená. Netušila som, čo ma čaká, a už vôbec, čo to znamená byť bielou ženou v moslimskom svete,“ spomína si Zuzana. Ale len čo nastúpili do lietadla – smer Saudská Arábia, Habib sa začal správať akosi čudne. Na letisko jej priniesol šatku, ktorou sa musela zahaliť. Aj on bol oblečený úplne inak, ako mal vo zvyku. Keď prileteli do Dammamu, čakala ich celá rodina – rodičia, dvaja bratia a mladšia sestra Saira. Bola zahalená od hlavy po päty, rovnako ako Habibova matka. Dva dni po príchode bola svadba. Podľa moslimských tradícií.
Kultúrny šok
To, že žena – beloška to nemá medzi moslimami ľahké, bolo jasné hneď od začiatku. Zuzana nemohla nikam chodiť sama, iba v doprovode Habiba alebo iného muža z rodiny či príbuzného. Šoférovať? O tom nemohlo byť ani reči. „To ma šokovalo úplne najviac,“ vraví Zuzana „že žena nemôže v Saudskej Arábií šoférovať a aj na nákupy som musela chodiť s jeho bratom, keď Habib nemohol. Bol mi neustále v pätách, cítila som sa ako otrok. Nikdy som si na to nezvykla.“ Najhoršie bolo, že nielen Zuzana, ale aj Habibova sestra, ktorá žila s nimi v jednom dome, trpela. „Raz som bola svedkom strašného výstupu, pri ktorom Saira dostala od Habiba facku za to, že vyšla na balkón nezahalená, len tak v jeansoch. To moslimské ženy nemôžu, pretože ich krásu nesmie vidieť nik iný okrem vlastného muža a jeho rodiny,“ vysvetľuje Zuzana.
„Ak sa náhodou niektorá odváži vyjsť takto na ulicu, a to podotýkam, že je to normálne oblečenie, nič výstredného, ale bez hidžábu – moslimskej šatky, je to akoby chodila po meste nahá. A môže ju vtedy chytiť mravnostná polícia, ktorej tam hovoria Mattawwaaiin, a dostať obrovskú pokutu,“ pokračuje. Zuzana si nedokázala zvyknúť ani na to, že nemôže mať pri sebe vlastné doklady, takže ani pas, čo jej znemožňovalo opustiť krajinu. Jej pas mal pri sebe Habib, pre prípad, že by chcela utiecť. Úrady v Dammame nie sú voči nežnému pohlaviu dvakrát ústretové, a keďže sa žena nemôže rozprávať sama s cudzím mužom, aj na úrad ju musí sprevádzať manžel.
„Je to krutý údel, ale keď ste sa narodili v tamojšej kultúre, nie je to až také zlé. Ja som to mala sťažené tým, že som ešte nekonvertovala na islam. Nebolo žiadnou zriedkavosťou, že ma Habibovi bratia, keď nebol doma, osočovali a vraveli mi, že som obyčajný kresťanský bastard. Potom sa síce aj ospravedlnili, ale bolo to veľmi nepríjemné. Nemala som sa totiž ako brániť. Nevedela som ako,“ vraví Zuzana.
Peklo na zemi
Zuzana veľmi rýchlo pochopila, že takýto údel si nevysnívala. Mala síce krásne bývanie a nemusela ani prstom hnúť, ale bol to život v zlatej klietke. Nemôcť nikam sama ísť, nesmieť sa líčiť, keď chcela ísť do spoločnosti, iba doma pre svojho manžela, nemôcť počúvať hudbu, pretože doma sa mohol počúvať iba Korán. Ako je možné, že sa Habib takto dokázal zmeniť? „Na Slovensku bolo všetko úplne normálne. Bol to skvelý, veselý muž, ktorý sa rád zabával a bol spoločenský. Jedným slovom, správal sa ako jeden z nás. A po príchode sem to všetko skončilo. Niežeby ma nemiloval, som presvedčená o tom, že áno, ale bol takým oduševneným moslimom, že sa to nedalo vydržať,“ vraví so smútkom v hlase Zuzana. A tak sa rozhodla, že sa rozvedie a odíde naspäť domov. Ale ani rozvod nebol ľahký. Habib o tom nechcel ani počuť a vyhrážal sa jej. „Povedal mi, že sa nerozvedie, že ma miluje a nikam nepôjdem, pretože aj tak má môj pas. A odvtedy začalo ozajstné peklo. Mala som domáce väzenie, už som nemohla chodiť ani na stretávky so Slovenkami, ktoré sa vydali do Saudskej Arábie ako ja. Plakávala som celé noci.“
Túžba po domove
Jednu noc, keď Zuzana plakala v kuchyni, ju tam našla Saira. Dali sa do reči a tento rozhovor ju utvrdil v tom, že musí bezpodmienečne odísť domov. A to čo najskôr. Saira jej prezradila, že nie je Habibovou prvou manželkou. Už pred Zuzanou mal jednu, ale nepovedal jej to. Rozviedla sa s ním a tiež to bola Európanka, vraj Nemka. „Saira mi to nechcela predtým povedať, lebo si myslela, že som príliš zamilovaná. Ale keď ma videla takú nešťastnú, rozhodla sa mi objasniť celú pravdu. Habib nie je vraj zlý človek, ale aj ona sama má problém s ním žiť pod jednou strechou. Je ortodoxný moslim a každé nedodržanie príkazov islamu ho privádza do šialenstva. S prvou ženou sa rozviedol, lebo nechcela konvertovať na islam. Mlátil ju.“ Po týchto slovách Zuzana s pomocou Sairy vypátrala, kde má Habib ukrytý jej pas, a utiekla. Habib ju už nikdy nekontaktoval, čo bolo Zuzanine veľké šťastie. „Nikdy naňho nezabudnem, ale som šťastná, že som nabrala toľko odvahy a odišla. Ktovie, ako by som bola skončila,“ dodáva na záver.