Nemáte zapnutý JavaScript alebo ho Váš prehliadač nepodporuje. Zapnutý javascript je potrebný na správne fungovanie portálu babybazar.sk.

Ak Váš prehliadač nepodporuje JavaScript použite prosím iný (Firefox, Google Chrome, Opera, Internet Explorer).

Knihy

Drsná škola

Drsná škola

18. 07. 2017
Denník odvážneho bojka pokračuje!

Konečne je tu 10.diel obľúbenej série Denník odvážneho bojka – smoliar Greg si opäť vytrpí svoje a vy sa budete skvele zabávať. Drsná škola vám odpovie na otázku: naozaj sa v „starých dobrých časoch“ žilo lepšie?

Dospeláci v jednom kuse tárajú o „starých dobrých časoch“ a tvrdia, že keď ONI boli malí, všetko bolo lepšie. Podľa mňa len závidia, lebo DNEŠNÉ decká majú fantastické vecičky a vynálezy, o ktorých sa im ani nesnívalo.

Podľa Gregovej mamy dnešná spoločnosť ide dolu vodou, lebo všetci len zízajú na obrazovky a nesnažia sa baviť s ľuďmi okolo seba. A tak behá po meste s petíciou. Chce presvedčiť ľudí, aby sa na 48 hodín vzdali mobilov a ostatných elektronických vecičiek.

A napokon Greg nájde odpoveď na otázku z úvodu, keď sa všetci obyvatelia mesta na víkend „dobrovoľne“ vzdajú elektroniky. Moderný život predsa ponúka množstvo vymožeností a Greg nie je stavaný na staromódnu drinu.
Greg na úteku pred rastúcim napätím doma však skončí na mieste, kde na decká číha ešte horšie nebezpečenstvo.
Práve sa začína školský výlet na Tvrdodrinskej farme a hoci Greg netuší, o čo ide, prihlási sa tam. Má trvať týždeň, to sa snáď situácia doma upokojí.
Nájde však spôsob, ako tam prežiť?
Alebo naňho bude „škola v prírode“ príliš drsná?

Táto séria a novinka Drsná škola je kniha, ktorá dokáže napraviť zlú náladu. Rozosmeje vás, oddýchnete si pri nej...a možno si po dočítaní povzdychnete: ešteže nemusím už v školskej jedálni jesť dusenú zeleninu 
Pobaví nielen humor, ale aj geniálne ilustrácie autora Jeffa Kinneyho, ktorého časopis Time zaradil do zoznamu 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Jeff založil aj stránku Poptropica, ktorú zaradili do rebríčka 50 najlepších na svete.

V sérii Denník odvážneho bojka doteraz vyšlo:
Denník odvážneho bojka
Denník odvážneho bojka 2: Rodrick je šéf
Denník odvážneho bojka 3: Posledná kvapka
Denník odvážneho bojka 4: Prázdniny pod psa
Denník odvážneho bojka 5: Krutá pravda
Denník odvážneho bojka 6: Ponorková choroba
Denník odvážneho bojka 7: Piate koleso na voze
Denník odvážneho bojka 8: To je ale smola
Denník odvážneho bojka 9: Dlhá cesta
Toto nie je denník odvážneho bojka

Milan Buno, literárny publicista
Zábava na cestách

Zábava na cestách

28. 06. 2017
Zabavte deti v aute

Čo robiť na cestách v aute, keď zo zadného sedadla zaznie otázka: Kedy tam už budeme?
Knižka Zábava na cestách vám rozhodne vytrhne tŕň z päty :) Je to príležitosťou pre rodičov a deti, ako sa spolu zabaviť pri čítaní evidenčných čísel vozidiel (EČV) či po starom ešpézetiek.
Naučí malých aj veľkých, ktoré okresy sa skrývajú pod jednotlivými značkami – skratkami na okoloidúcich autách. Upozorní, čo sa tam oplatí vidieť, aké prírodné zaujímavosti či umelecké pamiatky sa v nich nachádzajú alebo ktoré historické udalosti sa k nim viažu.
Krátke texty dopĺňajú fotografie a kvíz.
Mapa okresov a mapa ciest vám pomôžu v orientácii.
Šťastnú cestu!

Od Bratislavy BA, cez Banskú Bystricu BB, Liptovský Mikuláš LM, Senec SC až po Zvolen ZV.
Vždy základné údaje o okrese, zaujímavosti o meste a ďalšie pikošky, ktoré sa oplatí všímať, keď zavítate do daného okresu.
Prečítajte si 2 okresy, ktoré sme vybrali z knižky Zábava na cestách:

okres Bardejov
77 806 obyvateľov
936 km²

Na Slovensku je päť lokalít zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jednou z nich je historické centrum Bardejova s gotickou Bazilikou svätého Egídia, renesančnou radnicou a so židovskou štvrťou. Bardejov mal šťastie, pretože jeho centrum zostalo do veľkej miery v podobe, akú malo pred päťsto rokmi.
To sa už nedá povedať o neďalekej obci Zborov, kde sa odohrala najťažšia bitka prvej svetovej vojny na našom území, ktorej padla za obeť dedina pod zrúcaninou Zborovského hradu i stovky rakúsko-uhorských a ruských vojakov.
V okrese hraničiacom s Poľskom sa nenachádza ani diaľnica, ani rýchlostná cesta, no prechádza ním cesta prvej triedy I/77.

Vedeli ste, že
- Prvá zmienka o minerálnych prameňoch v blízkosti Bardejova pochádza už z roku 1247, ale o kúpeľoch v dnešnom zmysle slova – teda s vaňami či ubytovaním – sa dá hovoriť len od osemnásteho storočia.
- Na Slovensku máme niekoľko skanzenov, ktoré sú vlastne múzeami v prírode. Jeden z nich môžete navštíviť aj v areáli Bardejovských Kúpeľov. Nájdete tam typické stavby severného Šariša a severného Zemplína.
- Bardejov bol v minulosti jedným zo slobodných kráľovských miest. Znamenalo to napríklad, že mal právo voliť si richtára i hrdelné právo. Čo to je? Uvidíte na námestí, kde je socha kata.
- Chcete vedieť, aký je rozdiel medzi renesančným a gotickým slohom? Pozrite sa hoci na okná bardejovskej baziliky a radnice. Okná s lomeným oblúkom sú gotické, tie obdĺžnikové sú renesančné.

okres Lučenec
74 106 obyvateľov
826 km²

Každého, kto sa k Lučencu blíži autom, určite zaujmú dve výškové budovy uprostred mesta, ale oveľa zaujímavejšia je budova lučeneckej synagógy, ktorá je najväčšia na Slovensku – zmestilo sa do nej 1100 ľudí. Zrekonštruovali ju po viac ako sedemdesiatich rokoch chátrania a dnes je z nej kultúrne centrum. Podobne sa podarilo obnoviť dlho neprístupný, len niekoľko kilometrov vzdialený Haličský zámok, z ktorého je dnes hotel.
Cez okres Lučenec prechádzajú cesty prvej triedy I/16, I/71 a I/75. V budúcnosti majú tadiaľ viesť rýchlostné cesty R2 z Trenčína do Košíc a R7, ktorá bude spájať Bratislavu s Lučencom.

Vedeli ste, že
- Hrad Divín preslávil lúpežný rytier Imrich Balaša, ktorý podľa povesti uniesol manželku grófa Forgáča. Ten ju oslobodil tak, že využil podzemnú chodbu spájajúcu hrad s Haličským kaštieľom. Skúste na mape zmerať, aká dlhá by taká chodba musela byť.
- Fiľakovský hrad, podobne ako mnohé iné hrady na juhu Slovenska, boli vybudované ako ochrana pred Turkami. Tí ho dobyli najprv v roku 1554, ale vypálili ho až počas protihabsburských povstaní.
- Pod hradom Šomoška je kamenný vodopád i kamenné more. Z čadiča, ktorý je vlastne stuhnutou lávou, postavili aj samotný hrad.
- Veľa miest a dedín má vo svojom erbe nejakú rastlinu, napríklad vinič, strom či ružu, ale len máloktorá je taká exotická ako palma, ktorú má v erbe Fiľakovo. Dostala sa tam vďaka majiteľom mesta, ktorí ju mali v rodovom erbe.

Vydajte sa teda s deťmi na cesty a nebojte sa, že budú na nevydržanie S takouto knižkou sa zabavíte, niečo sa naučíte, môžete odbočiť, aby ste si pozreli zaujímavé miestečko...jednoducho, bude to Zábava na cestách.
Lišiak Pax

Lišiak Pax

14. 06. 2017
Knižka pre múdre a citlivé deti

Dojímavý a silný príbeh o tom, ako nás vie ničiť vojna. No je to príbeh aj o tom, ako dokáže pevné priateľstvo pretrvať aj tie najťažšie chvíle. Lišiak Pax.

Chlapec Peter a lišiak Pax sú nerozluční priatelia, odkedy Peter líščie mláďa zachránil. Lenže jedného dňa sa stane čosi nepredstaviteľné. Otec narukuje do armády a prinúti Petra vypustiť lišiaka späť do divočiny.
O chlapca sa má postarať starý otec, päťsto kilometrov od domova. No pre Paxa tam nie je miesto.
A tak sa chlapec – napriek blízkosti vojny – vyberie svojho lišiaka hľadať. Dorazí k stodole, do ktorej sa vláme, aby si v nej oddýchol. No prichytí ho na prvý pohľad čudná ženská, u ktorej však zostane pár dní a všeličo sa naučí.

„Si na úteku?“
„Nie! Nie, bol som len...na túre.“
Rukami si zakryla uši a zamračila sa. „Prepáč, nepočula som ťa, lebo sa mi zapol detektor lží. Skús to znova: ušiel si z domu?“
Peter si vzdychol: „Nie celkom... Mal som lišiaka. Mám lišiaka. Pustili sme ho. Nechali sme ho pri ceste. Otec tvrdil, že to musíme urobiť, ale nemal som ho počúvnuť....Vychoval som ho od mláďaťa. Dôveroval mi. Sám vonku neprežije. Nezáleží na tom, že je to iba líška – tak o ňom hovorí otec, iba líška, akoby bol horší od psa... Je to môj lišiak a je odo mňa závislý. Vrátim sa poňho.“

A Pax medzitým vytrvalo čaká na svojho chlapca a vydáva sa na vlastné dobrodružstvo.

Pozrite si hrané VIDEO ku knihe:



Oceňovaná autorka Sara Pennypackerová prináša čitateľom dojímavý príbeh o cene za vojnu a o sile priateľstva. Lišiak Pax je kniha pre deti od 10 rokov, no rozhodne zaujme a obohatí aj dospelákov.

Kniha vyšla v edícii Stonožka – knihy pre deti. Stonožka sníva o tom, že každé dieťa prečíta aspoň 100 kníh.

Začítajte sa do knižky Lišiak Pax:
1

Lišiak postrehol, že auto spomaľuje, skôr ako chlapec. Všetko cítil prvý. Vo vankúšikoch na labkách, v chrbtici aj v jemnej srsti na zápästiach. Trasie nimi, cesta bude teda hrboľatejšia. Zdvihol sa z chlapcovho lona a vetril cez škáročky v okne. Jasné, vchádzajú do lesa. Výrazná vôňa borovíc – drevo, kôra, šišky a ihličie – sa zarezávala do vzduchu ako čepeľ, ale lišiak rozoznal aj mäkšiu ďatelinu, medvedí cesnak, paprade a stovky iných pachov, s ktorými sa doteraz nestretol. Voňali zeleno a naliehavo.
Aj chlapec teraz niečo zacítil. Zviera si pritiahol bližšie a tuhšie zovrel bejzbalovú rukavicu.
Bál sa, čo lišiaka prekvapilo. Autom cestovali už niekoľkokrát, chlapec bol zakaždým pokojný, dokonca natešený. Lišiak drgol ňufákom do výpletu na rukavici, hoci pach kože neznášal. Vždy keď to urobil, jeho chlapec sa rozosmial. Rukavicou stisol zvieraciemu kamarátovi hlavu, zo žartu s ním zápasil, a lišiak takto odpútal jeho pozornosť.
Lenže dnes chlapec zdvihol svoje zvieratko a zaboril si tvár do bieleho líščieho goliera.
Vtedy si lišiak všimol, že chlapec plače. Začudovane sa zvrtol. Naozaj plače, hoci nehlučne. To uňho lišiak ešte nikdy nevidel. Chlapec už veľmi dlho neronil slzy, ale lišiak mal dobrú pamäť: zakaždým najskôr vykríkol, asi nech všetci vidia, že mu z očí prúdi tá čudná slaná voda.
Lišiak mu oblizol slzy a ešte väčšmi ho to zmiatlo. Vo vzduchu sa nevznášal nijaký pach krvi. Vymanil sa z chlapcovho náručia a pozorne sa naňho zadíval. Vyľakal sa. Možno prehliadol zranenie, i keď jeho čuch sa nikdy nemýlil. Nie, nijaká krv, dokonca ani modrina alebo vytekajúci špik z prasknutej kostičky, čo sa mu už raz stalo.
Auto zabočilo doprava a kufor vedľa nich sa zakolísal. Lišiak čuchom zistil, že je v ňom chlapcovo oblečenie a drobnosti z jeho izby, ktorých sa najčastejšie dotýkal: fotografia z písacieho stola a veci, ktoré ukrýval v spodnej zásuvke. Labkou zašmátral po rohu kufra v nádeji, že sa veko o kúsok nadvihne, aby aj chlapcov slabý nos zacítil vôňu domova a upokojil sa. Ale vtedy auto opäť spomalilo, tentoraz sa iba drkotavo vlieklo. Chlapec skleslo zložil tvár do dlaní.
Lišiakovi sa rozbúchalo srdce a zježili sa mu štetinové chlpy na chvoste. Pach obhoreného kovu z otcových nových šiat ho štípal v hrdle. Priskočil k oknu a zaškrabal na sklo. Aj chlapec občas doma postavil podobnú sklenenú stenu. Vždy sa cítil lepšie, keď tam bola.
No teraz ho chlapec stiahol späť do lona a prosebným hlasom prehovoril k otcovi. Lišiak už rozumel mnohým slovám, aj tomuto: „NIE.“ Slovo „nie“ zvyčajne počul v spojení s jedným z dvoch mien – jeho vlastným a chlapcovým. Pozorne počúval, ale dnes chlapec „NIE“ iba zúfalo opakoval svojmu otcovi.
Roztrasené auto zastalo a naklonilo sa doprava, za oknom sa zdvihol oblak prachu. Otec sa znova načiahol ponad sedadlo. Synovi niečo povedal mäkkým hlasom, hoci prenikavo páchol ako ľudia pri klamstve, a schmatol lišiaka za srsť na krku.
Chlapec sa nebránil, preto ani lišiak neodporoval. Ochabnutý a zraniteľný visel v mužovom zovretí, hoci bol vystrašený a najradšej by ho pohrýzol. Ale dnes svojich ľudí nenahnevá. Otec otvoril dvere a po štrku a trsoch trávy prešiel na kraj lesa. Chlapec vystúpil a kráčal za ním.
Otec položil zviera na zem a lišiak uskočil z jeho dosahu. Premeral si svojich ľudí a s prekvapením zistil, že sú už takmer rovnako vysokí. Chlapec v poslednom čase veľmi vyrástol.
Otec ukázal prstom k lesu. Chlapec sa naňho dlho díval, z očí mu znova tiekla slaná voda. Potom si utrel tvár golierom trička a prikývol. Siahol do vrecka džínsov a vytiahol starého plastového vojačika, lišiakovu obľúbenú hračku.
Lišiak spozornel, už sa tešil na známu hru, pri ktorej mu chlapec hodí hračku a on ju vypátra – chlapcovi to vždy pripadalo pozoruhodné. Lišiak chytil hračku do papule a čakal, kým za ním chlapec nepríde a opäť ju nezahodí.
A naozaj – chlapec zdvihol vojačika nad hlavu a šmaril ho do lesa. Lišiakovi sa tak uľavilo – prišli sem iba preto, aby sa zahrali! –, že poľavil v ostražitosti. Ako šmuha vyrazil k lesu, za svojimi ľuďmi sa ani neobzeral. Keby sa otočil a uvidel, že chlapec sa vytrhol z otcovho objatia a dlaňami si zakryl tvár, hneď by sa vrátil. Čokoľvek chlapcovi chýbalo – bezpečie, zábava, náklonnosť – postaral sa o to.
No namiesto toho sa rozbehol za hračkou. Nájsť ju bolo trochu ťažšie ako inokedy, veď v lese sa vznášalo množstvo iných, čerstvejších pachov. Ale iba trochu, lebo z hračky stále cítil aj chlapcovu vôňu. Našiel by ju všade.
Vojačik ležal tvárou na hrboľatom koreni orecha popolavého, akoby sa tam vrhol v zúfalstve. Pušku, ktorú si neúnavne pritláčal k lícu, mal po pažbu zaborenú do špinavého lístia. Lišiak do hračky strčil ňufákom, aby ju vyslobodil, chňapol ju do zubov, potom si sadol a čakal.
V lese však ani šuch. Iba lúče slniečka prenikali cez listnatú klenbu a ligotali sa ako zelené sklo. Lišiak sa vystrel. Po chlapcovi ani stopy. Preľakol sa a po chrbte mu prebehli zimomriavky. Pustil hračku a vyštekol. Nič. Opäť vyštekol, ale zasa mu odpovedalo iba ticho. Ak to mala byť hra, vôbec sa mu nepáčila.
Zdvihol plastového vojačika a pustil sa naspäť po vlastných stopách. Keď vybehol z lesa, mihla sa nad ním sojka a zaškriekala. Lišiak zmeravel, naježil sa.
Chlapec naňho čaká, aby sa spolu hrali. Ale vtáky! Celé hodiny ich pozoroval zo svojej ohrady a triasol sa, keď videl, ako ľahkovážne križujú oblohu, ako blesky, ktoré často vídal za letných večerov. Ich slobodný let ho vždy fascinoval.
Sojka sa znova ozvala, tentoraz hlbšie v lese, ale odpovedal jej celý zbor. Lišiak na okamih zaváhal a zaškúlil medzi stromy, či nezazrie jasnomodré perie.
Vtom za sebou začul zabuchnutie dverí, a potom ešte jedno. Rozbehol sa ako o život, nevšímal si divé ruže, ktoré mu driapali líca. Motor auta burácavo naskočil a lišiak šmykom zastal na kraji cesty.
Chlapec spustil okno a natiahol k nemu ruky. Len čo sa auto rozbehlo – spod kolies vyletoval štrk –, otec zakričal na chlapca: „Peter!“ A chlapec zas vykríkol to druhé meno, ktoré lišiak poznal.
„Pax!“
Pupo a Fazuľka

Pupo a Fazuľka

06. 06. 2017
Krstili knihu Hany Lasicovej Pupo a Fazuľka

Pupo a Fazuľka je kniha pre deti od štyroch rokov, ale rozhodne sa v nej nájdu aj väčšie deti a dokonca si v nej budú s láskou listovať aj dospeláci. Je to kniha plná odvahy, vtipu, láskavého humoru, satiry a ponaučenia.
Pokrstili ju symbolicky na Medzinárodný deň detí. Pozrite si VIDEO reportáž, v ktorom si Hanka spolu s Adelou Banášovou, či herečkou Zuzanou Porubjakovou zaspomínali na svoje detské zážitky a trapasy.
Pozrite si VIDEO reportáž z krstu:



„Nikdy som si nemyslela, že napíšem knihu pre deti,“ tvrdí Hana Lasicová, ktorá má na konte už niekoľko kníh pre dospelých. „Ale doviedli ma k tomu vlastné deti, keď som začala mať pocit, že mi na trhu chýba kniha, ktorá by riešila výchovu detí nielen spôsobom, že treba všetko zjesť, že treba chodiť spať, že si treba umývať zuby, ale by sa sústredila na témy, ktoré sú podľa mňa rovnako dôležité: rozvoj osobnosti, posilnenie zdravého sebavedomia, vyrovnanie sa so stereotypmi, so šikanou a s úplne bežnými pocitmi strachu.“

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:



Pupo a Fazuľka je podľa Hany Lasicovej vlastne taká motivačná kniha pre deti, kde hrdinovia sú úplne normálne, občas ofučané, občas umrnčané, občas vystrašené deti. A je to okej, lebo sú všetky super a každé je niečím výnimočné.
Sú to príbehy o dvoch najlepších kamarátoch – trošku bojazlivom, tučnučkom. Ale skvelom chlapcovi Pupovi. A občas náladovej, ale šikovnej a kamarátskej Fazuľke.
Večera u kráľa

Večera u kráľa

26. 05. 2017
Všimli ste si, že v rozprávkach občas býva všetko naopak.
Slimák je bezdomovec, princezná Plaška má prísť o hlavu, trpaslíci napadnú kráľovstvo a zelená obluda Ľuda je v skutočnosti niekto celkom iný.

Autor Pavel Uher nás v originálnych a vtipných rozprávkových príbehoch zavedie k jazerným vážkam, do sály sto lakťov pod zemou aj do fazuľového Neapola. Tam si chudobného ryšavého chlapca vyberie za muža rovnako ryšavá princezná. Pravda, ako v každej správnej rozprávke musí Fausto splniť isté podmienky... nie, viac už neprezradíme.

Knižka Večera u kráľa je predsa určená pre múdre hlavičky, ktoré určite uhádnu, ako sa rozprávky skončia. Kniha vyšla v edícii Stonožka a z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu umenia.

Obluda a bratia trojičky
Láska motýľa Beláska
Siedme narodeniny
O dúhovom prsteni
Večera u kráľa
...aj tieto rozprávky nájdete v novej knižke Večera u kráľa, tak sa začítajte hneď do tej prvej:

O NEMEJ PRINCEZNEJ

Za tromi riekami, dvomi potokmi a jedným mraveniskom, kdesi pri Striebornom jazere visel kedysi dávno vzdušný palác. Žili v ňom kráľ jazerných vážok a jeho dcéra, princezná Plaška. Nezvyčajné meno, všakže? Na svete má však každá záhada svoj dôvod! Princeznine krídelká boli ako zo sna a jej oči ani z drahokamov, ibaže ako bol deň dlhý, Plaška neprehovorila. Márne hľadal kráľ jazerných vážok lekárov, ktorí by dcére pomohli. Nikomu sa nepodarilo dostať z plachej princeznej ani slovko! Kto by sa potom čudoval jej menu, kto by sa čudoval kráľovmu nápadu dať do novín vyhlásenie? Jedného dňa totiž kráľ vytiahol z herbára dobre vysušený vŕbový list a napísal naň:
Kto vylječi moju céru Plašku, naplňý si zlatom práznu tašku! vo farbe „Pozrimeže!“ vykríkol kráľ. „Veď sa to ešte aj rýmuje!“ A než stihol z vyhlášky odstrániť gramatické chyby, pred bránu paláca sa zlietol kŕdeľ hmyzích nápadníkov. Vznešené čmeliaky, vážené sršne a ctené trúdy, dokonca i zopár drzých komárov.
Lenže čo to? Do zámku síce vošli, ale naspäť nevyletel žiaden z nich! Kam sa ctitelia podeli? Nuž, napriek kráľovej ponuke nikto z princeznej nedokázal vytiahnuť jediné slovko. Čože slovko, nik z nej nedostal ani hlásku! Dokonca ani obyčajné bzzzzzzzzz... „Princezná Plaška je jednoducho nemá!“ usúdili pytači, ibaže neskoro. Jeden po druhom totiž o svoje hlavy prišli. Na popravisku zostala celá hmyzia generácia. Za neúspech sa totiž kruto platí! Povedali by ste si, konečne bude v lete menej štípancov. Lenže v prírode sa veci berú často inak, než vo svete ľudí.
Na druhom brehu Strieborného jazera žila v tom čase motýlia kráľovná so synom Beláskom. A tej, ako sa na dvore každému zdalo, nebolo jedno, že Plaška onemela.
„Práve som sa dočítala, synček, že v susednom kráľovstve majú dievča na vydaj,“ zapichla tykadlo do novín, ktoré pred chvíľou doručili vzdušnou poštou. „No a?“ zívol princ Belások. „Nemyslíš, že je čas na ženenie?“ pozrela na syna ponad noviny kráľovská matka. „Čo ja viem?“ princ otrávene mykol plecom. „Mal by si sa vydať na druhý breh a priviesť si odtiaľ nevestu,“ povedala kráľovná prísne. „A čo ak nemám na ženenie chuť?“ Beláskova matka sa zachmúrila: „A ja nemám chuť ďalej vládnuť, zunovalo sa mi kraľovanie! Preto som sa rozhodla, že z trónu konečne odletím a žezlo odovzdám tebe, Belások. „Nuž dobre,“ privolil princ. „Lenže najskôr sa musíš oženiť! Také sú medzi motýľmi pravidlá...“ trvala na svojom kráľovná. „Takže ak nechcem, musím? Motýlia kráľovná prikývla. Belások sa zamračil: „A je vôbec pekná?“ „Obrázok v novinách chýba, ale vážky boli vždy krásavice. Elegantné a éterické...!“ „A k tomu poriadne jedovaté!“ prskol princ. „Krása to vyváži...“ Princ zobral noviny a zrakom prebehol správu. „Ja by som bulváru neveril,“ zašomral. Kráľovná sa však nedala: „Preto sa tam vyberieš a na vlastné oči sa presvedčíš, ako sa veci majú!“ Belások chvíľu váhal. „To by šlo...“ povedal napokon. „Ale nezáväzne.“
„Z kvetu na kvet, pravda?“ neodpustila si kráľovná. „Synček, ideš si obzrieť kráľovskú dcéru, s ňou sa nesmieš zahrávať!“ Princ prevrátil oči, nakopol krídla a radšej odletel...
Belások zamieril ponad Strieborné jazero rovno do Kráľovstva vážok. Chvíľku sa trepotal nad vzdušným palácom a obdivoval jeho nezvyčajnú architektúru. Zámok a okolité stavby boli úchvatné. A pretože kráľovský syn nemal naponáhlo, najprv zamieril do miestnej kaviarne. Objednal si náprstok púpavového nektáru a zamyslene pozoroval roj vážok za oknom. Zakrátko vkĺzol do miestnosti slimák. Dovliekol sa k motýľovi a pri jeho stoličke nesmelo prešľapoval na mieste. „Ahoj... Ty si prišiel z cudziny?“ Princ k nemu obrátil zrak: „Ako si uhádol?“
„Lebo inak by si ma už dávno odohnal.“ „Mal by som?“ Slimák sa previnilo usmial. „Všetkým domorodcom idem na nervy. Chápeš to?“
„Ak si díler, potom chápem,“ usmial sa princ a žmurkol naňho. „Lenže každý sa nejako musí živiť, no nie?“ Potom si čudného tvora so záujmom poobzeral. „Čo vlastne predávaš?“ „Bubliny,“ povedal úslužne slimák. „Už sa nečudujem, že ťa neznášajú,“ uškrnul sa Belások. „Bubliny im predáš a potom...“ radšej nedokončil.
Lenže slimák pokračoval: „Tie moje totiž nie sú večné, ale zato čarovné.“ „V akom zmysle?“ zaujímal sa princ. „Dovolíš?“ slimák si prisadol. „Ak si jednu z bublín kúpiš, budeš ľutovať.“ „Čudná ponuka... A ak nekúpim?“ „Potom budeš ľutovať ešte viac!“ Belások sa zamračil: „To by som naozaj nerád... Koľko ten zázrak stojí?“
„Tri hlty z tvojho nektáru. Ani o jeden menej!“ Princ k nemu bez mihnutia oka posunul nápoj: „Nektár je tvoj. Ešte som sa ho nedotkol.“ Slimák bol odrazu celý rozpačitý: „Povedal som, že iba tri hlty...“ Belások prevrátil oči: „Tak si odpi a nechaj tak. Ja po cudzích nedopíjam. Som princ!“ „Ty sa máš,“ vzdychol slimák. „Keby ťa doma nútili do niečoho, čo ťa otravuje, vravel by si inak.“ „Mňa naozaj nikto do ničoho nenúti,“ v slimákových očiach sa zaleskla slza. „Pretože ja žiadne doma nemám.“ „Každý slimák má predsa doma! Dokonca na vlastnom chrbte,“ trval na svojom princ. „Naozaj? Ty tam niečo vidíš?“ vykrúcal slimák hlavu. „Čudné. Slimáka bez domčeka som ešte nestretol,“ pripustil Belások. Princ až teraz uvidel, že tento slimák je naozaj výnimočný. „Si teda sirota?“ „Čosi ešte horšie. Som bezdomovec! Náš rod nedokáže produkovať perleť na vlastné ulity. Skrátka, chyba vo vývine...“ „Preto predávaš bubliny?“
Mať tak o koliesko viac!

Mať tak o koliesko viac!

18. 05. 2017
Veselé obrázky o vážnych vynálezoch

52 naozajstných príbehov, ktoré vymyslelo 20. Storočie. V edícii Stonožka vyšla skvelá kniha pre zvedavé deti, ktorú ilustrovali Ivan a Dávid Popovičovci.
Za posledných sto rokov vzniklo toľko vynálezov ako nikdy predtým za celých tisíc rokov dozadu! Dívame sa na ne a používame ich s takou samozrejmosťou, ako keby tu boli odjakživa. Ale ony ̶ neboli!

Knižka Mať tak o koliesko viac! mapuje vynálezy 20. storočia. Autor sa drží faktov, ale podáva ich s iskriacou hravosťou a humorným nadhľadom.
Dozviete sa o vynáleze počítača, televízie, žiarovky aj chladničky.
Zaujímavé informácie si môžete prečítať o mrakodrapoch, metre, guľôčkovom pere, či cédečku.
A nechýbajú hravé fakty o padáku, zipse, očkovaní, kalkulačke, či vrtuľníku.

„O niektorých ľuďoch sa hovorí, že majú v hlave o koliesko viac,“ vysvetľuje Ivan Popovič. „Patria k nim klauni, umelci a vynálezcovia. Nebyť ich, svet by bol smutný-neveselý a žilo by sa nám náramne ťažko. Dnešné deti si len tak hocikedy zasurfujú po internete, no keď som ja bol malým chlapcom, neboli ešte na svete nijaké počítače. Viete si to vôbec predstaviť? Práve sa len rodili v tých hlavách, čo mali o koliesko viac. Nebolo video, nebola televízia, a na iné planéty sa lietalo iba vo fantastických a dobrodružných románoch.“

Mať tak o koliesko viac! je čítanie pre mladších aj starších čitateľov, ktoré nevychádza z módy ani v 21. storočí.

Prečítajte si kapitolu z knihy Mať tak o koliesko viac!:

Počítač
Kto ovláda windows a angličtinu, ten vie, že windows sú okná. Bill Gates je pre mňa najväčší macher na počítačové programy. Ľahko si preložíme i jeho meno. Windows rovná sa okná, Gates – brány, vrátka a – vchody. Keď sa odrazu otvoria okná a dvere, vznikne svieži prievan, ktorý prevetrá aj ten najskrytejší kút na svete zapadnutý prachom. Prvý elektronický počítač na svete sa menoval ENIAC. ENIAC sa narodil v roku 1946 -- len o dva roky neskôr ako ja. Sme vlastne rovesníci. Mal 17 468 elektrónok, 1 500 relé a celkovú hmotnosť 30-tisíc kilogramov. Musíte uznať, že to nebola maličkosť! Naprogramovanie Eniaca trvalo celé týždne, no kapacita jeho pamäte by sotva mohla konkurovať dnešným, hoci aj tým najjednoduchším osobným počítačom. Na počiatku sa sem-tam vyskytli aj nejaké zdanlivo neriešiteľné problémy, ale kto by si už dnes na ne čo i len spomenul! Kompletné vedenie amerických ozbrojených síl, ktoré celý projekt financovalo, radovalo sa z úspechu tri dni a tri noci, a sám prezident Spojených štátov amerických poslal tvorcom počítača pozdravný telegram. Eniac fungoval jedna báseň... Nikomu vtedy ani len na um nezišlo, že práve odštartovala veľká éra počítačov. Bol to asi taký veľký krok v dejinách ľudstva, ako keď Johannes Gutenberg vynašiel v roku 1445 kníhtlač. Začala sa celkom nová epocha komunikácie a informatiky. Dovoľte mi predstaviť vám ďalších troch pánov, ktorí mali v hlavách o koliesko viac! Mr. Brattain, Mr. Bardeen a Mr. Shockley. Títo traja americkí fyzici o rok neskôr skonštruovali polovodičový tranzistor, čím spôsobili vo vývoji výpočtovej techniky doslova prevrat. Od tejto chvíle začali mať udalosti rýchly spád. Počítač sa postupne zmenšoval, zrýchľoval operácie a zväčšoval kapacitu svojej pamäte. Z počítača, ktorý mal pôvodne slúžiť výsostne na vojenské účely, stal sa náš nevyhnutný spoločník na každý deň. Ja sám som sa spolupráci s počítačom dlho vyhýbal. Dnes si s ním tykám a v dôverných chvíľkach mu hovorím Písičko. Ako sa volal šéf toho tímu fyzikov, ktorí mali v hlavách o koliesko viac? Tí, čo svojím vynálezom spôsobili svetu šok? No predsa: Mr. Shockley!
Aby sa veci prevetrali a pohli dopredu, na to stačí niekedy prievan. Niekedy však musí prísť naozajstný šok. V každom prípade je dobré mať v hlave o koliesko viac.
Úžasná mágia slečny Mabel

Úžasná mágia slečny Mabel

26. 04. 2017
V jedno ráno, keď Nora Ratcliffová nájde v kvetináči pred svojimi dverami bábätko, sa jej život navždy zmení. Celý život veľmi túžila po dieťatku, preto objíme bábätko, rozhodne sa dať mu meno Mabel a vytvoriť mu domov a rodinu.
Ako však Mabel rastie, začne sa u nej prejavovať nevšedný talent na mágiu, ktorý nikto v ich rodine nemá. Keď ju prijmú do prestížnej čarodejníckej školy, exceluje vo všetkých čarodejníckych predmetoch.
Jedného dňa dostane úlohu napísať referát o svojich čarodejníckych koreňoch a zistí pravdu o svojom pôvode nepríjemným spôsobom, keď to jedna zlomyseľná spolužiačka vykričí pred celou triedou. Zdá sa, že to vie každý okrem Mabel.
Je šokovaná, ale mnohé záhady jej to objasní. Mabel napokon príde na to, že nezáleží na tom, odkiaľ pochádza, ale že má niekoho, kto ju má rád a stará sa o ňu.
Prečítajte si úryvok z knižky Úžasná mágia slečny Mabel:
Keď raz pršalo a Mabel mala takmer päť rokov, sedela na pohovke a učila sa vyšívať. Hoci sa snažila poslúchať príkazy pani Grimshawovej, prsty mala neohybné ako lepkavé párky. Stále sa pichala a niť sa je zamotávala, ale pestúnka ju nútila sedieť celé dve hodiny a vyšívať písmeno M.
Keď napokon Mabel stratila na pohovke niť, pestúnka vyčerpane vzdychla a vyhlásila, že ju bolí hlava.
„Idem si ľahnúť do svojej izby, Mabel, a to isté urob aj ty.“ No Mabel už niekoľko hodín sedela a nechcelo sa jej ležať v posteli. Túžila rozbehnúť sa na pláž a stavať pieskové hrady, vysoké a široké.
A sledovať, ktorý ako prvý zničí vlna. Za oknom však klopkal dážď a Mabel premýšľala, či by sa dal hrad postaviť aj na podlahe. Môže to skúsiť, kým bude pestúnka driemať. Mama bola v skleníku ako zvyčajne a Daisy šla do mesta kúpiť jahňacie kotlety. Ak potom Mabel uprace v kuchyni, Daisy to určite nebude prekážať.
Mabel opatrne nasypala na kuchynský stôl múku, aby ju nerozsypala. Naliala do nej vodu, ale zmes sa nelepila. Možno mala radšej zmiešať s vodou cukor, pomyslela si. Ktovie, čo by sa stalo. Cukor bol zrnkový ako piesok, ale aj z toho vznikla len kaša. Keď sa Daisy vrátila od mäsiara, celá kuchyňa bola biela.
A rovnako aj Mabel. „Ak ťa tak uvidí pestúnka, budeš v kaši, Mabel!“
„Naozaj je v kaši,“ ozvala sa z dverí pani Grimshawová. Oči mala prižmúrené a pery stisnuté. Prinútila Mabel vydrhnúť stôl aj podlahu, potom ju posadila do veľkej vane a tak jej drhla kožu, až to bolelo. „Večera nebude,“ oznámila pestúnka a poslala Mabel rovno hore do postele. „Tak sa mladé dámy nesprávajú.“
Aby Mabel potlačila slzy, myslela na to, ako do piesku na pláži vykope veľkú jamu a zahrabe do nej pestúnku. Keď jej Daisy potajme doniesla chlieb s džemom, v hrdle jej narástla veľká hrča. „Daisy, si taká milá,“ zadúšala sa Mabel. No hrča rástla ďalej, aj keď prišla jej mama, voňala ružami a usmievala sa na ňu. Dlho ju objímala na dobrú noc.
„Mama, opatrovateľka je zlá,“ šepla Mabel a zaborila si hlavu do Norinho pleca. „Príliš silno ma drží za ruku a vo vani ma drhne.“
„Ach, Mabel.“ Nora pobozkala dcéru na čelo.
„Drží ťa tak, lebo ťa nechce stratiť, a dnes si aj tak potrebovala poriadne vydrhnúť.“
„Nepáči sa mi jej úsmev. Nie je srdečný,“ dodala Mabel a Nora sa rozosmiala.
„Ani moja pestúnka sa na mňa príliš neusmievala, keď som bola malá. Väčšina z nich sa neusmieva.
Do školy sa teším

Do školy sa teším

19. 04. 2017
Miro Jaroš: Do školy sa teším

Milí škôlkari, čoskoro pôjdete prvýkrát do školy.
Mnohí z vás už majú nachystanú parádnu školskú tašku a v nej peračník aj nové pastelky. Poďte sa pozrieť, ako to v škole vyzerá, a zaspievajte si pesničku s Mirom Jarošom! On je pripravený a vy?
Je tu nová knižka Do školy sa teším.

Krásnu knižku ilustrovala Mária Nerádová, vychádza pod značkou Stonožka a k textom i kresbám je priložené aj CD. V jednej pesničke si môžete zaspievať s Mirom, v druhej sami.
„Mám rád pesničky, ktoré majú zmysel,“ tvrdí Miro Jaroš v rozhovore pre LepšíDeň.sk. „Do každej sa snažím ukryť niečo dobré. Neviem, ako to funguje a nemám na to kľúč, ale viem, že keď si deti osvoja pesničku, často začínajú robiť tie dobré veci samé od seba. Nasiaknu tým. Na začiatku to vôbec nebol môj zámer. Tak nejako to vyšlo.“

Do školy sa teším

Zvieratká poznám naspamäť,
farby tiež, to sa mi páči.
Už je čas sa dozvedieť,
prečo na Č býva háčik.
Prečo je tráva zelená?
Prečo deň sa s nocou strieda?
Všetko sa v škole naučím,
už ma čaká nová trieda!

Do školy sa teším, teším,
už ma to tam ťahá...
Naučím sa čítať, písať,
už mám tašku, aha!
Do školy sa teším, hurá!
Zamávaj mi, mama...
O chvíľu už budem vedieť
všetko zrátať sama.

„Pamätám si úplne presne, ako som sa tešil, že pôjdem po prvýkrát do školy,“ spomína Miro Jaroš. „Mama mi kúpila parádnu školskú tašku, peračník, pravítko aj nové pastelky. Keď prišiel ten deň, vstal som z postele skôr ako obyčajne, rýchlo som sa naraňajkoval a novej pani učiteľke sme priniesli kvietok z našej záhradky. Sadol som si hneď do prvej lavice a zoznámil som sa s novými kamarátmi. Spolu sme sa učili čítať, písať aj počítať.“

V knižke Do školy sa teším sa dozviete, čo všetko vás v škole čaká. Zatiaľ z nej budú čítať rodičia, ale čoskoro si ju deti prečítajú samé. A nielen to!
„Kým sa skončí školský rok, dokážete sami spočítať aj to, koľko má táto knižka stránok. No nie je to fantastické? A k tomu si ešte môžeme spolu zaspievať,“ odkazuje Miro Jaroš.
Minipédia

Minipédia

13. 04. 2017
Objavujte svet s úžasnou sériou

Nové leporelá Minipédia sú určené najmenším deťom, preto majú naozaj pevné strany s posuvnými a otočnými prvkami, takže sa len tak nepoškodia a môžu si donekonečna precvičovať jemné pohyby. Séria Minipédia prináša knižky s prvkami Montessori. Ako isto viete, ide o alternatívny výchovno-vzdelávací program založený na pravidlách lekárky a pedagogičky Marie Montessori.

Vydavateľstvo Svojtka začalo vydávať túto skvelú detskú sériu Minipédia a v pláne už sú ďalšie kúsky, čiže zdroj darčekov pre najmenšie detičky tak skoro nevyschne
Objavujme svet na Farme - tu zistia detičky, kto každé ráno všetkých budí, kto hopká a má dlhé uši alebo čo ťahá valník so senom. Stačí len vložiť prstík do správneho otvoru v knižke a ľahko vysunúť, zatiahnuť alebo otočiť v smere šípky. A hneď bude malý objaviteľ poznať odpovede :).
Krásna je knižka Telo, kde hneď na prvej strane máte na maličkom chlapčekovi ukázané hlavné časti tela ako hlava, brucho, ruky, nohy. Potom zistíte, čo robia deti cez deň, aké majú pocity alebo akú hru sa hrajú detičky. Keď vložíte prst do otvoru a posuniete do strán, uvidíte, že sa hrajú na skrývačku.
V knižke o Lúke nájdete krásne jednoduché kresbičky lienky, muchy, motýľa, mravca, chrobáka, dážďovky... Deti sa dozvedia, kto to žije v úli, kto tká pavučinu, aj kto má rád lieskové oriešky.
A napokon knižka Objavujeme svet – Farby. Od červenej (zobrazenej cez krásne červené čerešne, jahôdku, hasičské auto), cez modrú (delfín, kvietok), až po žltú a zelenú (list, hrášok, korytnačka).

Potešte svoje deti a objavujte s nimi svet s touto novou nádhernou sériou. Minipédia ponúka nateraz 4 knižky, neskôr pribudnú ďalšie. Ide o leporelo pre najmenšie deti od jedného roku, ktorého listovanie je také zábavné: môžu spoznávať farmu objavovať svet na lúke, pozrieť sa do ľudského tela a naučiť sa farby. Pevné stránky s pohyblivými prvkami precvičia aj jemnú motoriku.
Jazvecov zlý deň

Jazvecov zlý deň

29. 03. 2017
Poznáte sériu Zvierací záchranári? Sú to krásne príbehy o ľuďoch s dobrým srdcom, ktorí pomáhajú zachraňovať zvieratká. Sú napísané podľa skutočnej udalosti.
Je tu ďalší prípad pre zvieracích záchranárov.
Lewis zazrel pri ceste jazveca. Poranil si labku a potrebuje, aby sa oňho ktosi postaral. Lewis sa mu rozhodne pomôcť, no jazvec vystrašene zalezie pod dodávku, kde sa nešťastne zakliesni!
Tentoraz im prídu na pomoc aj hasiči! Podarí sa im malé jazvieča vyslobodiť?

Jazvecov zlý deň je už desiata kniha v mimoriadne populárnej sérii Zvierací záchranári. Tí už pomáhali opustenému ježkovi, plachému poníkovi, kozliatku v ohrození, sovičke, zajačikovi, zatúlanému jahniatku, aj mačičke a psíkovi.

Hoci sú postavy a zvieratká z Lewisovho príbehu vymyslené, príbeh sa zakladá na skutočnej záchrane, keď sa ranený jazvec zakliesnil pod dodávkou.
Inšpektora záchrannej stanice Steva Wickhama zavolali, keď náhodný okoloidúci zbadal mladú jazvečiu samičku. Bál sa totiž, že spadla z útesu a zlomila si labku. No kým prišiel inšpektor, utiahla sa pod dodávku a skryla sa pod závesom kolesa.

„Hľadala miesto, kam by sa skryla, a keďže jazvece sú nočné zvieratá, myslím, že si vybrala miesto pod dodávkou práve preto, lebo bolo tmavé. Keby sme ju nezbadali, zostala by uviaznutá, až kým by sa dodávka nepohla. Bola pevne zachytená v mechanike auta a nič by ju z tej škáročky nedostalo,“ vyhlásil inšpektor Wickham.
Nakoniec musel zavolať hasičov a ďalších záchranárov, ktorí vozidlo nadvihli, a tak jazveca vyslobodili.
Prezrel ho veterinár a zdravého ho neskôr vypustili späť do prírody.

Prečítajte si úryvok z novinky Jazvecov zlý deň:

„Dobrý deň!“ zvolal a zložil si slnečné okuliare. „To vy ste volali kvôli jazvecovi?“
Otec vstal a podal záchranárovi ruku: „Som Alex Riley.“
„Ja sa volám Ray,“ predstavil sa záchranár.
„Ja som Lewis a jazvec, ten sa volá Trnka,“ vyhŕkol Lewis jedným dychom.
„Ó, vážne?“ zachichotal sa Ray a oči mu zaiskrili. „Ako si môžeš byť taký istý, že je to samička? Musíš byť na jazvece odborník, však?“ zažartoval.
„Nikdy predtým som žiadneho nevidel,“ priznal sa Lewis zahanbene. „Ale vyzerá ako samička. A tuším je ranená.“
Ray zrazu zvážnel. Otvoril kufor na dodávke a vybral z nej veľkú kovovú klietku s dvierkami na konci. „Nuž, pozrime sa na ňu.“
Lewis ukázal Rayovi dodávku, pod ktorou sa ukrýval jazvec, a obaja pod ňu nazreli. Lewis sa na chvíľu preľakol, že Trnka utiekla, no vzápätí zazrel jej čierne očká hľadiace veľmi bojazlivo. Zaliezla ešte hlbšie pod auto a ukryla sa do škáry nad kolesom.
Zvieratká z abecedy

Zvieratká z abecedy

03. 03. 2017
Naučte deti abecedu cez básničky

Krátke zapamätateľné básničky na jednej strane a na druhej nádherná ilustrácia. Pre deti od štyroch rokov vyšla nová nádherná knižka, ktorá ich zoznámi s písmenkami a celou abecedou. Hravým a pútavým spôsobom. Cez milé básničky.
Od Aligátora, cez Hadíka, Netopiera, až po Teliatko, Zebru, či Žirafiačika.
Autorkou básničiek je Ivona Ďuričová, ilustrácie zaobstaral Adrián Macho. Knižka Zvieratká z abecedy vyšla v novej detskej edícii Stonožka.

Počíta si zebra
pruhované rebrá:
„Štyri, dvadsať, dvesto,
každý pás má miesto.“

V knižke Zvieratká z abecedy plnej veselých básničiek sa teda deti zoznámia s pruhovanou zebrou, s barančekom Neposedkom aj so žirafiačikom, čo ľúbi čokoládu.
S pandami fešandami, so zatúlaným sloníkom a s inými zvieratkami.
Na konci knižky sa všetky ukryli do hádaniek. Kto v nich zvieratká objaví, bude dobrý kamarát aj s ABECEDOU.
No schválne, či uhádnete niektorú z hádaniek:

„Býva v lese, nemá gate.
S krochkaním sa váľa v blate.“
Čo je to?

alebo

„Okrídlenú tmavú myš
cez deň lietať nevidíš.“
Čo je to?

Asi jednoduché, však? Pre vás, milí rodičia, ale vaše detičky si budú musieť lámať hlavičky. Bude to pre nich hravé, zábavné a určite prídu na to, čo sa skrýva v hádankách. Napríklad v dvoch spomínaných je to diviak a netopier.
A na záver ešte jedna abecedovská básnička z knižky Zvieratká z abecedy:

Líštička

„Prečo je soľ taká biela?
Prečo som ja zhrdzavela?
A prečo som neobutá?“
Líštičke zas hlavou vŕta.

Mamička jej odpovedá:
„Nič nevedieť – to je bieda!
Múdra, bystrá si aj skvelá,
kto sa pýta, spozná veľa!“
Leo a Luky – Prázdniny s oslíkom

Leo a Luky – Prázdniny s oslíkom

14. 02. 2017
Detská séria Leo a Luky pokračuje

Po prvej knihe zo série Leo a Luky – Najlepší kamaráti je tu pokračovanie, na ktoré sa deti tak tešili.
Možno si spomínate, ako sa to všetko začalo. Lenkina mamička zdedila domček na vidieku. Pretože sa začali prázdniny, hneď sa tam spoločne vypravili. Čakalo ich však veľké prekvapenie - zistili, že okrem domčeka vlastnia aj lúku a krásneho oslíka Lea.
Jeho veľký kamarát, poník Luky, patrí Martine, dievčaťu zo susedstva. Leo a Luky by si priali, aby sa dievčatá skamarátili. Ich prvé stretnutia ale nedopadlo najlepšie.
Napokon prekonali Lenka a Martina nedorozumenia a stali sa z nich kamarátky.

Teraz je tu pokračovanie s názvom Leo a Luky – Prázdniny s oslíkom.
Letné prázdniny sa teda chýlia ku koncu a z Lenky a Martiny sa stali najlepšie kamarátky. Radosť z nového priateľstva nemajú len dievčatá, ale aj ich zvierací kamaráti poník Luky a oslík Leo.

Lenka s plným plecniakom bežala za Leom.
Najprv sa s ním ako obyčajne pomaznala. Potom ho vyumývala a vyčesala, nasadila mu uzdu a krásne červené sedlo. Lenka sa vedela o Lea postarať celkom sama, hoci prvú jazdeckú hodinu mala iba pred troma týždňami. Učila sa rýchlo. Teda hlavne to, čo sa týkalo oslíkov a poníkov. Mala skvelú učiteľku Martinu.
Martina nebola iba jej učiteľka jazdectva, Martina bola predovšetkým jej najlepšia kamarátka!
A pritom sa zoznámili len nedávno, počas letných prázdnin. Najprv sa zdalo, že si veľmi nebudú rozumieť. Potom ich však zblížili Leo a Luky. Luky je Martinin poník a Leov najlepší kamarát. A tak to s dievčatami dopadlo rovnako ako s Leonardom a Lukym: stali sa z nich nerozlučné kamarátky.
„Ahoj, Leo je perfektne pripravený,“ nadšene vyhlásila Martina, keď prišli na lúku.
„Nezabudla som ani na piknik,“ pochválila sa Lenka.

Lenku a jej mamičku však čaká návrat do mesta, na ktorý sa nikto neteší.
Podarí sa dievčatám vymyslieť nejaký plán, aby mohla Lenka zostať na vidieku?

Knižku Leo a Luky – Prázdniny s oslíkom napísala Julia Boehmová, ktorá pracovala v televízii na programoch pre deti. Jedného dňa si spomenula, že ako dieťa chcela byť spisovateľka. Hneď sa rozhodla, že začne písať a odvtedy chrlí jednu knižku za druhou. Čo je však dôležitejšie – deti jej príbehy milujú.
Svoje čaro im dodávajú aj ilustrácie Lisy Althausovej, ktorá ilustruje detské knižky už od roku 1981.
Zlodej snov

Zlodej snov

27. 01. 2017
Je tu kniha pre deti od 9 rokov plná tajomstiev, mágie, dobrodružstva a zábavných príhod. Zlodej snov vás nadchne napätím a úchvatnou fantáziou. „Naozaj vzrušujúce čítanie pre čitateľov od 9 rokov,“ napísal Sunday Times.

Dvanásťročná Molly Pecksniffová sa raz v noci preberie uprostred lesa. Nespomína si, ako sa tam dostala, ale vie, že ju tam priviedla opakujúca sa nočná mora s bubnami, hrkálkami a zlovestnými maskami. Zlodej snov na ňu čaká. Najprv ju pripravil o spánok a teraz jej chce zobrať aj život.

Moll je totiž v skutočnosti oveľa dôležitejšia, ako sama tuší. Prorocké kosti kedysi dávno predpovedali, že na celom svete len ona a Gryff – divá mačka, ktorá vždy kráča po jej boku –sa dokážu vzoprieť temnej mágii zlodeja snov. Odrazu ide o všetko a Moll je proti svojej vôli, vyzbrojená iba prakom a vlastným dôvtipom, vtiahnutá do sveta plného tajomstiev, mágie a dobrodružstva.

Jestvuje mágia čistá a stará,
tí z tieňov dúfajú, že ju raz zmaria.

Zlodej snov je skvele namixovaný príbeh s postavami, ktoré si zamilujete, k tomu veľa humoru, kúziel a akcie. „Od čias Harryho Pottera som hľadala podobnú knižnú sériu, aby som zaplnila prázdne miesto...a našla som,“ teší sa čitateľka Michelle Toy na Goodreads.
Stále som mama

Stále som mama

13. 01. 2017
Stále som mama, tvrdí Kristína Farkašová

Po megaúspechu prvej knihy napísala Kristína Farkašová aj druhú. „Prvú knižku Som mama som dávala dokopy bez akýchkoľvek očakávaní. Hovorila som vo vydavateľstve: načo toto? Načo tieto zbytočné tortúry? Dnes hovorím ďakujem,“ tvrdí Kristína. „Táto knižka je o živote mamy, ktorá má dve Dievčatá a píše ich spoločný príbeh od ich dvoch rokov po nástup do škôlky. Táto knižka je o veľkom období v živote mamy. Krásnom... niekedy na zbláznenie.“

V jej novej knihe Stále som mama nájdete opäť postrehy, úvahy a vtipné zážitky dvojnásobnej matky.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:



Novinka Stále som mama je o živote s dvojičkami, ktoré rastú a menia sa z Knedlí na Dievčatá. Humor Kristíne ani teraz nechýba, hoci sa často smeje pomedzi slzy a sople. Dievčatá objavujú svet a zanechávajú v ňom nezmazateľnú dvojradovú stopu.
A aj keď už majú na kadečo vlastný škôlkarský názor, ich rodička im i sebe ustavične s láskou pripomína: Stále som mama!

Prečítajte si úryvok z knižky Stále som mama:

Malé ženské (maniere)

Idem sa zblázniť z tých nekonečných rád známych i neznámych osobností i neosobností na ženskosť, ženskú krásu, ženské sebavedomie a neviem čo ešte. Už dlhšie som sa písomne nezaoberala prínosom detí pre matku. Teraz sa preto budem zaoberať prínosom dcér pre matku. Čiže malých Dievčat pre ženu. Toto je prostý lajfstajlový článok o tom, ako sa od Dievčat priučiť ženskosti. Je to fenomenálne, aj keď trošku náročné!
Viem o čom hovorím. Sama som bola pre svoju mamu veľkým ženským prínosom a po rokoch našej koexistencie sa z nej stala fakt sexi šupa. Okej, cvičí každý deň. Keď ju pozorujem, pripadá mi to také srandovné, že sama radšej necvičím. Aby som si u Dievčat zachovala akú-takú autoritu. Mami, prepáč, fakt robíš strašne srandovné cviky, ale fakt si šupa! No ale koľko som ťa naučila!
Ja som bola prvá v našej domácnosti, kto začal nosiť push-upku. Ja som si prvá maľovala očné linky na hornom viečku a používala maskaru. Ja som mame vysvetlila mnohé kozmetické triky a tipy, a preto jej nikto nechce veriť, že je babka! Aaaa! Okej, nie si babka, nevydeď ma, prosím!
Takže ‒ ako byť intuitívne ženou. Ešte predtým, než sa dáte ráno dokopy, teda ak sa vám to počas dňa po prebdenej noci vôbec podarí, dajte si na pyžamo sukňu. Je jedno akú. Dôležité je, aby sa točila. Ak máte zlý deň, dajte si pokojne dve. Až keď máte tento jednoznačný znak ženskosti na sebe, môžete fungovať. Teda popracovať na svojej ženskosti. Deti predsa presne vedia, čo robia! Intuitívne.
Skutočný ženský deň sa podľa Dievčat začína výberom gatiek. Ak, samozrejme, nerátame striktné ženské manieriky a odmietnutie pukačiek na ofinu padajúcu do očí v skorých a ešte skorších ranných hodinách. Pri výbere gatiek špekulujte. Veľmi. Tie s pandou nemusia byť tými najideálnejšími gaťkami každý deň. Máte niekoľko možností, ako si správne vybrať. Prvé Dievča si vyberá zásadne farebné gaťky. Celkovo sa stajluje na prvý pohľad do menej ženských farieb, čo mu však jednoznačne na ženskosti neuberá. Druhé Dievča je skôr verné jemným bodkám, prípadne čisto bielej, ktorá je však už trochu bledomodrá od tých riflí, čo sa mi nechce prať samostatne. No to je jedno. Ak si konečne vyberiete gaťky, určite ich ešte päťkrát vymeňte. Ideálne vtedy, keď si už na ne navlečiete pančuchy. Budete sa cítiť krásne problematické a zaujímavé. Ak by vám ktokoľvek v menení gatiek bránil, hoďte sa o zem s pokrikom: „Ja nie gatky!“ Gaťkový zábranca sa do pár desiatok minút vzdá, dokonca upustí zo svojich nezmyselných podmienok, ako napríklad: „Ale zajtra si dáš tieto, dobre?“ Nedáte si. Nedajte si. Nedajte sa.
Ponožky. Ďalšia ošemetná záležitosť. Vždy chcite tie, ktoré má vaša sestra. Ja viem, milé dámy, nie každá bývate so sestrou. To je síce chyba, prináša to množstvo prenádherných zážitkov, ale veď nevadí. Tak chcite skrátka tie, ktoré ma niekto s kým žijete. Mačička, napríklad. Morčiatko a tak. Pri morčiatku sa môže stať, že vám jeho ponožky budú malé, ale nebojte sa ísť za svojím snom. Nejako si poraďte. Výsledkom akcie deľba ponožiek je: jedna taká, druhá taká. To je najmodernejší ponožkový stajling! To znamená, že každá ponožka je iná, a vždy keď sa vyzujete, napríklad v kancli či detskom kútiku, či zo zúfalstva z obdobia vzdoru svojho dieťaťa na námestí, zaujmete. Ak si niekto pomyslí, že to máte omylom, že ste zmätená vplyvom materstva, škaredo sa naňho pozrite a udajte trend.
Tak! Toto je prvá lekcia intuitívneho ženského kurzu. O týždeň sa dozviete viac. Dovtedy si vystačte s dvoma rôznymi ponožkami a gaťkami. Prípadne s pukačkou na ofine. Ak máte ponožku vášho morčiatka, bude vám s najväčšou pravdepodobnosťou chladno, ako keď máte sestrinu ponožku. Ale, ako hovorievala moja babička, mimochodom megagalaktická šupa: „Pre krásu treba trpieť!“ ... ale veď len týždeň. Potom sa konečne budete orientovať v móde tak, že sa za vami obzrie každý sexi škôlkar.
A je tu druhá lekcia intuitívnej ženskosti. Po lekcii o ponožkách a gaťkách sa budeme venovať ostatným častiam odevu. Konkréte zvrškom. Takto: na výber si vyčleňte veľa času. Ako prvé si vezmite do hlavy, že si chcete obliecť v januári letné šaty. Nedajte sa obalamutiť tvrdením, že letné šaty sa v zime nenosia, či názorom, že letné šaty nie sú vhodným zvrškom na tepláčiky a svetrík. Ďalšou prekážkou na vašej ceste byť počas dňa za dámu bude názor, že nemôžete mať každý deň tričko s Pipi alebo pandou. To je, samozrejme, blbosť! Prečo by ste nemohli?! To vám môže povedať len nejaká úbohá, šopoholická, sklamaná a premotivovaná matka, ktorá z vás chce robiť módnu mini ikonku. Nepočúvajte ju a stojte si za svojím! Alebo si ležte za svojím. Ideálne pri tom kopte a jačte. Už vôbec nepočúvajte takú matku, ktorú pravidelne zdžubáva módna polícia v bulvári. Ak sa na záver predsa len dáte trochu zmanipulovať a nerozhodnete sa čisto na základe svojich pocitov či pristúpite na kompromis, mstite sa aspoň tým, že sa oblečiete taaaaak pomaly, že slávny slimáčik, máčik bude oproti vám Regio Jet. Inak nebolo to náhodou tak s tým podpáleným slimáčikovým domom? Niekomu skrátka rupli nervy, lebo sa strašne pomaly obliekal? Len filozofujem, nikomu nechcem ublížiť... väčšinou.
Keď už máte oblečené čokoľvek, vždy si na to oblečte tú sukňu, alebo dve, čo ste mali na pyžame hnedky z ránka za rosy. Oblečte si ju na čokoľvek. Pri zimnom overale môžeme polemizovať... Ale nemusíme. Skrátka, buďte sama sebou. Možno o rok bude mať vďaka vám aj Verešová na svahu sukňu na tom trblietavom overale.
Na rad prichádza ženskejšia téma ako Čo zajtra navariť. Téma Účes. Už Beáta Dubasová vedela, že je to dôležitá téma. K dispozícii je niekoľko možností, trendov, ktoré sa teraz nosia, no zároveň vychádzajú z vašej osobnosti a vašich vášní. Sú to účesy: pipi, panda, bambuľka, cvak-cvak a nie mama, ja tak! Posledný účes je vlastne účes na Mauglího, trochu dredy, freestyle, trochu yorkshiráčik, čo nevidí pred seba. Posledný účes je najobľúbenejší a podľa najnovších štúdií sa doň dá vyfúkať aj sopeľ. Vtedy dokonca veľmi pekne drží. Matka s účesom nie mama, ja tak! s ním zvyčajne nesúhlasí. Možno vám bude tvrdiť, že začnete škúliť, ak vám padne do očí. Považujte to za podobný nezmysel, ako to, že sa vám zlepia črievka, ak zhltnete žuvačku. Ak ste náhodou moje deti, nemusíte sa báť zlepených črievok, lebo ja vám žuvačku nedám. Buhahaha!
Ak si vyberiete účes panda, čo sú dva drdolčeky à la pandie uši, hneď po tom, ako vašej sestre niekto urobí účes pipi, trvajte na ňom aj vy a vynúťte si prečesanie. Pipi sú dva copíky s viacerými gumičkami po celej dĺžke, aby copíky pekne stáli. Debilne sa na to dáva čiapka, ale tieto racionálne hovadiny len brzdia vaše intuitívne ženské rozhodnutia. Pokiaľ ste moje deti, bude vám v rámci témy prečesanie vyhovené, pretože ja by som česala od rána do večera! A hlavne priberala, teda robila priberané copy. Inak nepriberám. Buhahahaha! A ak Dievča zapiští „Au!“, povedzte pokojne a ticho múdrosť mojej sexi babičky: „Pre krásu treba trpieť!“ Taká Kucherenko by vám o tom rozprávala.
Skôr než som prišla na svet

Skôr než som prišla na svet

19. 12. 2016
Knižka Skôr než som prišla na svet poteší veľkých i malých čitateľov. Privedie ich k premýšľaniu o našom mieste v závratnom obrovskom vesmíre. Nenápadne poukazuje na to, že niekedy je dôležité pýtať sa, aj keď nevieme jednoznačné odpovede.

Jedného zimného večera sa dedko vyberie na chatu so svojimi vnučkami.
Mia tam už bola, Lea však ešte nie. Kde vlastne bola predtým, než sa ocitla v maminom brušku? Možno si bola vo vesmíre, povie jej sestra. Že by bola malou čiernou dierou, menšou ako zrnko prachu? Semiačkom či hviezdou? Kým spolu nosia drevo na oheň, napadajú im rôzne veci…

Ešte šťastie, že majú tak veľa dreva, aby im vydržalo celú noc… alebo aj celú večnosť.

– A čo ja? Tiež som bola s vami? – spýta sa Lea.
Starý otec zaparkuje pred chatou. Pokrúti hlavou a vystúpi z auta do tmavej noci.
– Nie, to bolo ešte skôr než si prišla na svet, – odpovie.
– Bola som v mamičkinom brušku? – vyzvedá ďalej Lea.
Starý otec odomkne dvere na chate.
– Bolo to ešte predtým, ako si sa ocitla v mamičkinom brušku...

Skôr než som prišla na svet je rozmermi väčšia kniha, aby vynikli krásne ilustrácie. Jednoduchý, milý príbeh, v ktorom sú len tri postavy a teda pochopia ho aj tie najmenšie deti.

Je to najmä rozhovor dvoch dievčatiek na chate, uprostred zimnej krajiny. Z úst im stúpajú obláčiky pary, nad hlavami blikajú hviezdičky a ony diskutujú o tom, ako sa rodia ľudia.
Ako sa tu len tak zjavia? Odkiaľ prichádzajú? Kde boli?
Murko, plachý kocúrik

Murko, plachý kocúrik

07. 12. 2016
V sérii krásnych príbehov od Holly Webb vyšli ďalšie dve knižky pre malých čitateľov. A už keď sa pozriete na obálky, vyčarí vám to úsmev na tvári. Nádherné kresbičky a k tomu milé príbehy o tom, ako pomáhať zvieratkám, ako sa o ne starať a že by sme nikdy nemali zabúdať na druhých.

Murko, plachý kocúrik

Ema je dievčatko, ktoré po škole chodieva do stajní u Strakatého poníka. Stará sa tam o koníky, ale majú tam aj polodivé mačičky.
A jedna z nich, Mia práve porodila rozkošné mačiatka! Už dva dni ju nikto nevidel, obávali sa najhoršieho, ale Mia sa len utiahla na pokojné miesto, aby porodila mačiatka.
Práve Ema ju náhodou nájde, trávi s nimi deň čo deň a jedno milé mačiatko sa jej veľmi zapáči. Túži po tom, aby si mohla kocúrika Murka nechať.
Ako však presvedčiť mamu a otca, aby si adoptovali polodivú mačku? Ocko by aj bol za, ale mamička tvrdí, že to chce veľa času, starostlivosti a navyše mačky nie sú čistotné...
„To nie je dobrý nápad, Ema. Viem, že sú neodolateľné, ale nie sú priateľské voči ľuďom. Sú polodivé. A takú mačku predsa do rodiny nechceme,“ vyhlási rezolútne mama. Ale je to naozaj tak?
Ema má iný názor. A má aj plán :)
Hugo, psík z útulku

Hugo, psík z útulku

07. 12. 2016
Druhý príbeh je o psíkovi Hugovi.

Betke nedovolia mať doma psíka, a tak chodí venčiť psíky z útulku. Najradšej má Huga, najmilšie šteniatko plemena Jack Russell. Hugo sa nevie dočkať, kedy poň príde Betka. Čoskoro sa z nich stanú najlepší priatelia.

Šteniatko si však ktosi adoptuje. Betka vie, že by sa mala radovať, keď si psík nájde nový domov, ale napriek tomu jej nesmierne chýba...
Hugo ničomu nerozumie. Kam zmizla jeho obľúbená kamarátka?

Murko aj Hugo sú príbehy pre deti od 7 rokov, takže sami si ich môžu čítať druháci základnej školy.
Autorka týchto knižiek Holly Webbová má už od útleho detstva vzťah k zvieratám. Vyrastala so psíkmi, mačkou a škrečkami. Vo veku 10 rokov si zamilovala grécke báje, pracovala ako redaktorka kníh pre deti, a to jej podľa vlastných slov veľmi pomohlo pri tvorbe. Dosiaľ vydala viac ako 62 kníh. Do písania sa jej občas pletie jej mačka, zvaná Marble, ktorá si rada sadá na autorkin laptop počas práce.
O Šutierikovi, kamennom mužíčkovi.

O Šutierikovi, kamennom mužíčkovi.

22. 11. 2016
Dobrodružstvo kamenného mužíčka

Milé a jednoduché príbehy o rodine, láske, priateľstve. „Zatiaľ netušili, čo ich v živote čaká, ale vedeli, že sa nikdy neopustia, pretože ich láska bola silná ako žula, priezračne čistá ako diamant a krásna ako akvamarín.“
Je tu nová krásna knižka Silvie Havelkovej s nádhernými ilustráciami Veroniky Mercellovej. O Šutierikovi, kamennom mužíčkovi.

Na morskej pláži teda ožije jedného leta Šutierik, kamenný mužíček. Aj tatkovi Šutierovi a mamke Šutierke narastú ruky a nohy, a tak si začnú hľadať nový domov. Keď sa nasťahujú do kvetináčového domčeka, v rodinke pribudne malá Šutieročka.
Tatko Šutier, veľký znalec liečivých účinkov rôznych kameňov, si zriadi vedľa domčeka ordináciu a mamka sa vytešuje zo záhradky.

Odvážneho Šutierika však lákajú diaľky a vydá sa na kokosový ostrov po orech, z ktorého urobí kočík pre svoju sestričku, aby jej mohol ukázať svet. V spoločnosti korytnačky Kýry a čajky Gaviaty zažije napínavé dobrodružstvá a múdry delfín Ikan mu prezradí veľké tajomstvo. Šutierik sa presvedčí o sile priateľstva aj o tom, že zázraky sa dejú, ak si to z celého srdca prajeme.

O Šutierikovi, kamennom mužíčkovi.je knižka pre deti od 5 rokov. Deťom sa isto budú páčiť nielen krásne ilustrácie, ale aj jeho dobrodružstvá: ako Šutierik nájde živý dom, ako zachránil hviezdicu, pripravil dar pre mamku, stal sa hrdinom, ako Šutierik zažil ozajstnú búrku, ale aj to, ako sa narodila Šutieročka, jeho milovaná sestra.

Prečítajte si, ako sa Šutierik narodil:

Deň sa chýlil ku koncu. Horúce slnko na pláži sa snažilo preniknúť k trom deťom, ktoré chránil veľ ký zelený slnečník. More ticho spievalo svoju pieseň o vlnách a opálené deti s vedierkami a formičkami na kamienkovo-piesočnatej pláži si užívali posledné dni prázdnin.
„Škoda, že tu nemám svoju bábiku,“ vzdychlo si svetlovlasé dievčatko.
„Veru, mohli sme jej upiecť nejaký koláčik,“ pridalo sa druhé s veľkými hnedými očami. Chudý, o niečo starší chlapec nepovedal nič. Vybral si jeden z kamienkov a položil naň druhý, o trošku menší.
Naň ešte menší. A ešte jeden. Navrch dal úlomok mušle.
Svetlovlasé dievčatko ho pozorovalo: „To bude snehuliak?“ spýtalo sa.
„Nie, bude to kamenný mužíček,“ odpovedal chlapec.
„A ako sa bude volať?“ Chlapec nezaváhal.
„No predsa Šutierik!“
„Čo to je za smiešne meno?“ čudovalo sa hnedooké dievčatko. Chlapec odpovedal bez toho, aby zdvihol hlavu.
„Niektorí ľudia volajú kamene šutre. Tento mužíček je maličký, preto sa volá Šutierik.“
Medzi kamienkami vybral ďalšie a vytvoril druhého kamenného mužíčka. Väčší kamienok dal naspodok a naň naukladal menšie.
„A toto je kto?“ neprestalo s otázkami svetlovlasé dievčatko.
„To je tatko Šutier,“ vysvetľoval chlapec, „a toto bude mamka Šutierka,“ pokračoval so stavbou ďalšieho kamenného mužíčka.
„Kamenní mužíčkovia predsa nemôžu byť ženy!“ protestovalo hnedooké dievča. Chlapec sa zamyslel.
„Hovoríme im mužíčkovia, ale to neznamená, že medzi nimi nemôžu byť aj chlapci, aj dievčatá. Mamka Šutierka je ženička,“ vysvetlil s istotou.
Prostonárodné slovenské rozprávky

Prostonárodné slovenské rozprávky

22. 11. 2016
Slovenské prostonárodné rozprávky

Ťažko by sme si dnes vedeli predstaviť slovenskú literatúru bez Prostonárodných slovenských rozprávok. Vyrástli na nich celé generácie mladých čitateľov, podnecovali ich fantáziu a unášali ich do bájnych svetov.
Radúz a Ľudmila. Čarodejná lampa. Laktibrada. Zakliata hora. Za zlatým jabĺčkom. Či Mahuliena zlatá panna.
To je len pár z Dobšinského rozprávok, ktoré sa objavili v 1.zväzku knihy Prostonárodné slovenské rozprávky. Celkovo ich je tam 36 na vyše 400 stranách.

Štúrovskí zberatelia sa rozbehli po celom Slovensku a zaznamenávali najrozmanitejšie žánre ľudovej slovesnosti, ktoré odrážali autentického ducha Slovákov, a tým aj legitimizovali ich národnostné snahy. Bolo to v časoch vrcholiaceho národného útlaku, keď rozprávky dokazovali a podčiarkovali existenciu slovenského národa a jeho tradičné kultúrne hodnoty. Navyše štúrovci videli v rozprávkach drahocenné poklady národnej poézie, ich krásu a veľkosť prirovnávali k rýdzemu zlatu.

Pri príležitosti 70. výročia vzniku vydavateľstva TATRAN vychádza kompletné trojzväzkové vydanie Prostonárodných slovenských rozprávok.
Rozprávky, ktoré zaradili do prvého zväzku, vydali August Horislav Škultéty a Pavol Dobšinský v rokoch 1858 – 1861 v šiestich zošitoch. Popri rozprávkach fantastických, ktoré tvoria podstatnú časť, uverejnili zberatelia aj rozprávky satirické a realistické.

„Sedemdesiat rokov je vek dlhý ako naplnený ľudský život,“ píše v úvode Dr. Eva Mládeková z vydavateľstva Tatran. „Jubilant zvykne takéto významné výročie náležite osláviť. Pritom spomína na svoje najkrajšie a najúspešnejšie chvíle, medzi ktoré sa vkradli pády, keď sa odrážal odo dna.“

Milan Rúfus takto písal pri príležitosti tretieho vydania Prostonárodných slovenských povestí:
„Dlho v detstve, kedykoľvek som tak vyšiel zrazu z hory na čistinu, zmocňovalo sa ma čudné vzrušenie. Fantázia sa dávala do pohybu a nabádala k činnosti. V strede lúky je kameň. Treba ho odvaliť. Pod ním je iste otvor, ktorý vedie hlboko do zeme. Tadiaľ vedie cesta do iného tajomného sveta. Poviete: mätenie myslí.
A ja hovorím: čím by bolo dieťa bez fantázie? A čo by z takého dieťaťa bolo o dvadsať rokov?
Viera a hľadanie neskutočných krajín netrvá dlho. Je privilégiom detstva a jeho stratou padá tiež. Ale ostáva po ňom akási trvalá zvedavosť, túžba odlúpiť tvrdé kôry vecí, tušenie, že svet nie je taký meravý, ako sa na počiatku zdá, že v jeho vnútri sú ešte ďalšie svety, ktoré treba hľadať. Nazdávam sa, že stopy takýchto pocitov zanechali rozprávky v každom, kto s nimi rástol. Nie je to také zlé s tými kúzlami. Nikto nebude hľadať zárodky mystifikácie v tom, že dieťa oblieka a kŕmi bábiku ako živú bytosť.
A že nám rozprávky pomohli pochopiť a otvoriť nám drobné duše vecí, je pravda, pre ktorú budeme svedčiť kedykoľvek…“

Výtvarné poňatie sveta slovenských rozprávok od národného umelca Martina Benku urobilo z tohto titulu klasickú knihu, na ktorej bolo odchovaných niekoľko čitateľských generácií.
Školské zvieratká

Školské zvieratká

11. 11. 2016
Zvierací záchranári a zverolekárka Julinka

Detskí čitatelia milujú rôzne série a tieto patria rozhodne medzi najobľúbenejšie. Obidve totiž prinášajú príbehy zo skutočného života, ktoré deti nielen zaujmú, pobavia, ale všeličo sa pri nich naučia.

V sérii Julinka – malá zverolekárka vyšla už ôsma kniha s názvom Školské zvieratká. Julinka je...ale nech sa predstaví sama:
„Volám sa Julinka, a keď budem veľká, chcem byť zverolekárka,“ vyhlasuje v každej časti malé dievčatko. A robí pre to všetko. Pomáha mamine, ktorá je skutočnou zverolekárkou, stará sa o zvieratká svedomite a zodpovedne. A veľakrát už zachránila drobné zvieratká.

A Julinka pokračuje: „Škola, do ktorej so Zuzkou chodíme, je jednoducho skvelá. V triede totiž môžeme mať zvierací kútik. Chováme v ňom morčatá, rybičky, rôzne chrobáky a jašteričky. Tento týždeň bude našu učiteľku prírodopisu zastupovať slečna Fajnová. So Zuzkou sme presvedčené, že veľa vecí o živočíchoch nevie. My, našťastie, áno, tak dúfam, že nebude ťažké postarať sa o všetky školské zvieratká.“

Julinka má len desať rokov, ale všetko okolo starostlivosti o zvieratká berie naozaj seriózne. Vedie si dokonca denníček, kde si píše nové poznatky – napríklad bez čoho sa zvieratká nezaobídu, na čo sa používa dážďovkový čaj a ktoré zvieratká patria do bytu.
Zasnežená červienka

Zasnežená červienka

11. 11. 2016
Zvierací záchranári

Ďalšia mimoriadne obľúbená séria sú zvierací záchranári, ktorí už pomáhali opustenému ježkovi, plachému poníkovi, kozliatku v ohrození, sovičke, zajačikovi, zatúlanému jahniatku, aj mačičke a psíkovi.

Zasnežená červienka je už deviaty príbeh z tejto nádhernej série.
Hlavní hrdinovia Evan s Hanou našli v snehu schúlenú malú červienku. Vôbec sa nehýbala a čoskoro zistili, že sa chytila do pasce! Prilepila sa na kartón s lepidlom. Ihneď zavolali zvieracích záchranárov, ktorí im prišli na pomoc.
„Ľudia používajú takéto pasce na myši a potkany, ale sú nehumánne,“ vysvetlila im záchranárka Courtney, keď sa nimi dorazila. „Prilepia sa im nohy a nemôžu utiecť. Problémom však je, že sa do nej chytia aj iné zvieratká.“
Musia teraz konať rýchlo, pretože stále husto sneží.
Podarí sa záchranárom červienku vyslobodiť? A prežije červienka lepidlovú pascu?

Zasnežená červienka – a vlastne celá séria Zvierací záchranári – sú krásne príbehy o ľuďoch s dobrým srdcom, ktorí pomáhajú zachraňovať zvieratká. Sú napísané podľa skutočnej udalosti.
FAKTivity

FAKTivity

28. 10. 2016
Zaujímavé fakty. Zábavné aktivity

S týmito knihami sa vaše deti rozhodne nebudú nudiť. V edícii Stonožka štartuje nová úžasná séria FAKTivity.
Prvé štyri knižky vás vezmú na prechádzku po ľudskom tele, spoznáte jedinečný svet divých zvierat, prenesiete sa v čase k dinosaurom a môžete experimentovať vo vede.
4 plnofarebné knihy pre čitateľov o 9 rokov plné zaujímavých informácií, zábavných pokusov, nečakaných postrehov, k tomu pekné ilustrácie, popisy a vysvetlivky.

Objav a spoznaj záhady ľudského tela
Vyber sa na okružnú cestu po ľudskom tele za novými informáciami. Na neuveriteľne objavnej púti vyrieš úlohy a hádanky, prechádzaj cez bludiská a urob aj zopár pokusov.
Veď tvoje telo je úžasné. Je to živý stroj, ktorý sa dokáže hýbať, dýchať, jesť, rozprávať a premýšľať. Jediné ľudské telo obsahuje stovky kostí, miliardy baktérií a bilióny buniek. Pusti sa do objavovania!

Spoznaj úžasný svet divých zvierat
Naša planéta je domovom pre vyše 8 miliónov rozličných druhov živočíchov od drobných kolibríkov po obrovské vráskavce vrátane nás ľudí! Precestuj súš, vzduch aj oceány a objav svet divých zvierat.
Začni svoju dobrodružnú cestu hneď teraz!
Cestuj okolo sveta a spoznaj fakty o úžasných zvieratách žijúcich od ľadových polárnych oblastí po dažďové lesy a púšte. Na neuveriteľnej objavnej ceste rieš úlohy a hádanky a bludiská.

Cestuj v čase do ohromujúcej krajiny dinosaurov
Prvé dinosaury sa objavili pred 228 miliónmi rokov. Na zemi žili 165 miliónov rokov – 80-krát dlhšie, než existujú ľudia. Chceš sa s niektorým zoznámiť?
Cestuj s nami späť v čase!
Poď na výlet do éry dinosaurov a zisti veľa zaujímavostí o týchto vzrušujúcich živočíchoch! Vyrieš úlohy, domaľuj obrázky a nájdi cestu z labyrintu na vzrušujúcej výskumnej ceste do minulosti.

Vynájdi, objav a experimentuj vo svete vedy
Zamýšľaš sa niekedy na tým, vďaka čomu bublinkuje perlivý nápoj, prečo sa na oblohe objaví pestrofarebná dúha, ako štartuje do vesmíru raketa? Otázky, ktoré si kladieme, sa môžu stať pohnútkou vydať sa na vzrušujúcu bádateľskú výpravu.
Podniknime spolu cestu za poznaním sveta vedy!
Inšpirujúci vedci, neuveriteľné objavy a úžasné vynálezy – poď objavovať svet vedy plný zaujímavých faktov! Na ceste ťa čakajú úlohy, rébusy, bludiská aj experimenty!
Séria FAKTivity je pre predovšetkým pre deti na prvom stupni základnej školy. Nájdu v nej úžasné fakty, úlohy, bludiská, fascinujúce detaily, vynálezy, hlavolamy a pokusy.
V každej knižke je na konci slovník a správne odpovede, takže deti sa nielen zabavia, zahrajú, ale veľa aj naučia nenásilnou formou.
Miles a Niles

Miles a Niles

12. 10. 2016
Kvôli nim vyhodia riaditeľa školy!

Zábavná a dobrodružná séria pre tínedžerov Miles a Niles pokračuje, druhý diel má názov Je to zlé.
Ak si spomínate na jednotku, Miles je najväčší šibal a v škole nemá konkurenciu. Robí kanadské žartíky a zabáva svojich spolužiakov. Je neprekonateľný, svetový, kráľ... Ale po presťahovaní do nudného Drichmanského údolia sa všetko zmení a zrazu má konkurenciu. Niles je zdá sa ešte lepší... Po menších peripetiách a nedorozumeniach sa z nich však stali najlepší kamoši a teraz prišiel ich čas!

Takmer každý deň nebojácni špekulanti Miles Murphy a Niles Sparks svojimi kanadskými žartíkmi prevracajú Drichmanskú akadémiu prírodných vied a literatúry hore nohami. Ich výčiny náramne bavia spolužiakov, no strápňujú nepriateľa, namysleného riaditeľa Barkina. Až raz, v deň školského fotografovania, chlapci zájdu priďaleko

Miles a Niles sú jediní členovia dvojčlenného tajného spolku známeho iba a len im dvom ako Nebezpečná dvojka. Nebezpečná dvojka je špeciálny tajný spolok. Je to fóristický klub. No a v tento deň – je práve nedeľa – sa Miles s Nilesom chystajú na svoj najnovší kanadský žartík...
Dobrý kanadský žartík si vyžaduje vhodného obetného baránka a obetným baránkom by mal byť niekto, kto si zaslúži byť obeťou kanadského žartíka. Riaditeľ Barkin bol skvelý obetný baránok, lebo:
1) vo svojich prejavoch a nápisoch rozvešaných po celej škole si vynucoval rešpekt študentov;
2) vždy, keď niekto spochybnil jeho moc, vyvádzal a nahneval sa tak, až mu tvár celkom sfialovela (a to bývalo často);
3) zrušil tohoročné tematické dni, lebo sú to vraj samé pochabosti, vrátane Dňa výstredných účesov, Dňa fúzov a Cúvacieho dňa, nechal iba Pyžamový deň (kompromis, ktorý dosiahla študentská predsedníčka po tvrdom vyjednávaní s Barkinom za podmienky, že v Pyžamový deň sa vyučovanie začne o pätnásť minút skôr, keďže žiaci sa nemusia obliekať);
4) dopustil sa ďalších odporných činov vrátane všetkého, čo sme opísali v prvej knihe.

Po ich žartíku dostane pán Barkin padáka. Na jeho miesto nastúpi Barkinov otec, nekompromisný riaditeľ Barkin starší. A je to zlé, lebo ten vládne škole železnou rukou...

„Dvojitá porcia zábavy a neplechy!“ povedal Jef Kinney, autor svetoznámeho Denníka odvážneho bojka o novej zábavnej sérii Miles a Niles. Smiešna, úžasne prefíkaná a napínavá séria do poslednej stránky. Miles a Niles totiž vedia otočiť svet hore nohami!
A dosť!

A dosť!

10. 10. 2016
Rodičovský hit A dosť!

Už máte knihu, o ktorej Sunday Times napísali: „Táto kniha je zúfalo potrebná pri výchove detí.“ A podľa Spectatoru by túto knihu mali vydávať na lekársky predpis.
V slovenčine už vyšla pred pár rokmi, no stala sa bestsellerom a rýchlo sa vypredala. Konečne je tu nové vydanie s praktickejším formátom.
Reč je o novinke A dosť! s podtitulom Francúzske deti nevystrájajú pri jedle.
Je to kniha o výchove detí, o tajomstve, ako zo seba urobiť skvelého rodiča, ktorý bude na svoje ratolesti právom hrdý.

V jasličkách

Crèche, čiže po francúzsky jasle, učí okrem iného aj trpezlivosti. „Bola som svedkom, ako sa dvojročné dievčatko domáhalo, aby ho Mehrie vzala na ruky,“ popisuje P.Druckermanová.
Mehrie však práve čistila stôl, kde deti dojedli obed. „Teraz to nepôjde, zlatko. Musíš vydržať dve sekundy,“ povedala Mehrie veľmi nežne dievčatku a potom sa otočila ku mne: „Skúšame deti učiť, že musia počkať, je to veľmi dôležité. Nemôžu mať všetko okamžite.“

Nechajte deti na pokoji!
Deti treba nechať na pokoji. Niekedy sa musia len tak hrať alebo aj nudiť. Nesprávajme sa obmedzujúco. Neurčujme im stále, čo majú a čo nemajú robiť. Treba im nastaviť prísne limity, ale dopriať im aj slobodu v ich rámci. Takýto výchovný štýl z vás urobí spokojnejších rodičov a z detí šťastné, samostatné bytosti, píše sa v knihe A dosť! od Pamely Druckermanovej.

Francúzske deti sú rovnako búrlivé, zvedavé a kreatívne ako tie naše, či iné po celom svete. Ale sú oveľa lepšie vychované a správajú sa slušne. Rodičia ich do ničoho nasilu nenútia a dovolia im objavovať svet svojím vlastným tempom.
Ako je to možné? Veď aj vy dávate voľnosť a popúšťate opraty...no div vám neposkáču po hlave a ide vám z nich prasknúť hlava.

Práve o tom je kniha americkej novinárky Pamely Druckermanovej, ktorej sa v Paríži narodilo dieťa. Nemala ambície stať sa „francúzskym rodičom“, veď francúzske rodičovstvo nie je známou vecou ako napríklad francúzska móda a francúzske syry. Dokonca aj francúzski rodičia sami trvajú na tom, že nerobia nič zvláštneho.

Druckermanová vás v knihe A dosť! presvedčí, že vo Francúzsku je materstvo samé o sebe úplne iným zážitkom. Vo Francúzsku neplatí, že matky malých detí nemajú vlastný život. Francúzske matky nie sú otrokyňami svojich detí, majú aj priestor pre seba a napriek tomu sú vynikajúcimi rodičmi. Majú jednoduchý, pokojný vzťah so svojimi deťmi, ktoré im Druckermanová môže len závidieť.
05.07.2017 Viac

Fashionlook.... podvodníčka!

Noemi32

Neodporúčam predávajúcu Kirsten Izsáková,ktorá dodala tovar, ale úplne nekvalitný materiál ...

26.05.2017 Viac

Kyselina Hyaluronová-aplikácia ...

kalypso

Ahojte.Chcem sa spýtať či má niektorá z Vás skúseností s aplikáciou kyseliny hyalurón ...

26.05.2017 Viac

Kyselina Hyaluronová-aplikácia ...

kalypso

Ahojte.Chcem sa spýtať či má niektorá z Vás skúseností s aplikáciou kyseliny hyalurón ...

16.05.2017 Viac

Reklamacie Tescoma

margitazvoncek

Zdravím všetky aké máte skúsenosti s reklamacmi v Tescome? Trebs panvice ste tam ...

16.05.2017 Viac

Fondue pre deti na oslavu

margitazvoncek

Ahojte vseci uvažujem nad kúpou fondue setu tu tescoma.sk/stolovanie/fondue/gustito/386396-cokoladove-fondue-gustito-pre-4-osoby n ...

17.04.2017 Viac

Re: Akú zubnú pastu používate pre ...

DankaVosova

Ja som spokojná s klasickou elmexkou od prvého zúbka. https://www.lekarenliecba.sk/zdravotnic .. ...

11.04.2017 Viac

Re: Aktivity pre detičky

EugenVodehnal

Dobrý deň Keď neviete kam s deťmi vezmite ich stanovať a máte postarané moje deti s ...

11.04.2017 Viac

Re: DETSKE TOPANOCKY

EugenVodehnal

Keď vaše dieťa športuje určite potrebuje kvalitné topánky ktoré dlho vydržia a preto ...

11.04.2017 Viac

Re: Vesta alebo bunda

EugenVodehnal

Športová obuv je najlepšia podľa mňa z www.adamsport.eu

11.04.2017 Viac

Re: Deti a sport

EugenVodehnal

Dobrý deň keď sa už vaše dieťa rozhodne športovať hlavnému v tom nebráňte aj keď je ...

245456x Viac

LEN TAK POKECAT

ivetka1980
92648x Viac

BIELA LISTINA

logorejka
72572x Viac

Diéta

swedulka
66891x Viac

Kikusova

JUANET
26334x Viac

Vianoce

melindi
26031x Viac

Silvester

Jajus345
24592x Viac

Wellness

melindi
22246x Viac

REFERENCIE

fredina
20065x Viac

Je toto mozne???????

zabka1987
19254x Viac

POTREBUJEM ZAS RADU

livijja
Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Zatvoriť