Nemáte zapnutý JavaScript alebo ho Váš prehliadač nepodporuje. Zapnutý javascript je potrebný na správne fungovanie portálu babybazar.sk.

Ak Váš prehliadač nepodporuje JavaScript použite prosím iný (Firefox, Google Chrome, Opera, Internet Explorer).

Knihy

Cirkus Romána

Cirkus Romána

21. 11. 2019
Cirkus Romána. Knižka Zuzky Haasovej, ktorú môžu deti dotvoriť

Zuzana Haasová so sestrou Ivetou spolupracujú dlhé roky v Divadle Haaf. Zuzka píše divadelné hry a Iveta robí kostýmy. Ich nová spoločná knižka pre deti Cirkus Romána súvisí s týmto divadlom, najmä z tej vizuálnej stránky. Zuzana jedného dňa povedala Ivete: „Kresliť vieš, tak mi nakreslíš knihu.“
A tak Iveta začala maľovať, strihala a lepila a vznikal tvorivý proces, do ktorého zapojili aj ich deti.

Zuzka venovala knihu dcérke Romanke, ktorá jej robí najväčšiu radosť.
Cirkus Romána obsahuje nevšedné príbehy, ktoré sú však poučné. Stonožka Žoža, Had Karol, Hrošica Milka, Slimák Sabo, či Orol Ali.
Krásne koláže vytvorila technikou decoupage Zuzanina sestra, výtvarníčka Iveta Haasová, ale keďže kniha sa dotvára aj rukami malých čitateľov, miesto je tu aj pre ich diela.

"Kniha je venovaná deťom, ale aj rodičom, aby viedli vzájomnú komunikáciu, aby sa deti zaujímali o javy a udalosti sveta. Je interaktívna, deti do nej môžu kresliť, vystrihovať, lepiť, mať ju ako príručnú detskú hru spojenú s čítaním. Je pre veľmi dobré deti, a deti sú všetky dobré," povedala o knihe Zuzka.

Knihu Cirkus Romána pokrstil Miro Jaroš, Zuzkina dcéra Romanka a dvojtýždňové mláďa sovičky plamienky driemavej. Prišla sa pozrieť aj tretia sestra Monika Haasová, známa Bambuľka. „Ivetka knižku ilustrovala naozaj nádherne,“ tešil sa Miro Jaroš. „Najprv nakreslila zvieratká, potom ich poukladala na pripravené pozadia a nanovo sa fotili. Je za tým veľa práce a určite sa vyplatila.“

Deti z ilustrácií môžu vypozorovať, akým spôsobom sú urobené. V knižke Cirkus Romána nájdu farebné papiere, z ktorých si potom môžu vystrihnúť a nalepiť vlastnú ilustráciu. Posledná rozprávka je totiž zámerne bez ilustrácií a tak majú deti o zábavu postarané. Môžu to urobiť samé alebo spoločne s rodičmi, a stráviť tak spoločné chvíle. Kreatívne a zábavne. Dotvoria a vymyslia si vlastnú rozprávku...
Psychológia pre milujúcich rodičov

Psychológia pre milujúcich rodičov

29. 10. 2019
Psychológia pre milujúcich rodičov. Ako mať šťastné bábätko?

Snom a túžbou nás, rodičov, je mať šťastné a spokojné dieťa. Niekedy sa nám to pri výchove darí menej, inokedy viac. Ak máte nejaké pochybnosti a chýbajú vám informácie ohľadom prvého roka života bábätka, odporúčame túto skvelú knihu.
Čo ponúka kniha Psychológia pre milujúcich rodičov?

Množstvo praktických tém, ktoré riešia mamičky hneď po narodení bábätka.
Nechať dieťa plakať, alebo ho brať hneď do náručia?
Koľko a ako bábätko stimulovať?
Čo robiť, aby dobre spalo?
Čo prežíva bábo?
Čo ho stresuje?
Ako mať múdre dieťa?
Čo je najdôležitejšie v prvom roku pre to, aby sme dieťatku postavili základy pre šťastný život?

Aj na tieto otázky odpovedajú tri odborníčky - Jana Bašnáková, Eva Vavráková a Jana Zemandl. Prakticky, konkrétne a autorky dávajú tipy, ako reagovať, čo robiť a ktoré kroky sú najlepšie, aby bolo vaše dieťa naozaj v pohode.
Napríklad hneď v prvej kapitole sa dozviete tipy, ako reagovať, aj je vaše bábo nepokojné, plačlivé alebo fakt náročné.
V ďalšej kapitole si prečítate o rôznych mýtoch – mýtus o prdíkoch, syndróm trasenia dieťaťom, príčiny nadmerného plaču ap. Výborný je Zoznam na prežitie – 10 trikov, ako byť v pohode s nadmerne plačúcim bábätkom.
Veľmi zaujímavá je kapitola o spánku – aké sú vlastne spánkové cykly dieťaťa? Spí letné a zimné dieťa inak? Ako na to, aby dobre spalo?
Na záver každej kapitoly dostanete Rýchlokurz pre zaneprázdnených rodičov. Pár postrehov a tipov, aby ste vedeli správne reagovať a vychovávať svoje dieťa tak ako túžite.
„O spánku sa síce píše veľmi veľa, ale zväčša len z pohľadu jednej kultúry. Píše sa, kedy má bábätko zaspávať, kde a ako dlho má spať, kedy sa má prestať v noci kŕmiť, ako ho vytrénovať, aby prespalo celú noc. To všetko pre jeden cieľ – aby malo zdravý, kvalitný spánok. Väčšina z týchto jasných rád však zabúda na to, že spánok nie je len fyzická potreba,“ tvrdia autorky.
Ponúkajú dokonca spánkový tréning – 6 dôvodov, prečo neodporúčajú tzv. vyplakanie. Alebo či spať s bábätkom v spoločnej posteli.

„Mnohé informácie, ktoré kolujú mediálnym priestorom, sa nám však zdali príliš zjednodušené, často jednostranné a povrchné. Ako výskumníčky sme vedeli, že realita je oveľa zložitejšia než jednoduché rady typu – „keď ju budeš brať na ruky, rozmaznáš ju“. Bolo pre nás prirodzené obrátiť sa namiesto nich na kvalitné zdroje z vývinovej psychológie, odborné knihy a vedecké články,“ vysvetľujú autorky, prečo vznikla kniha Psychológia pre milujúcich rodičov.
Krátka ukážka z knihy Psychológia pre milujúcich rodičov:
Nosenie detí a plač
V osemdesiatych rokoch sa dvaja kanadskí výskumníci, Urs Hunziker a Ronald Barr, rozhodli inšpirovať tradičnými kultúrami z africkej Botswany a preskúmať, či môže jednoduchá zmena správania rodičov znížiť množstvo preplakaných minút bábätiek počas dňa. V pôrodnici oslovili približne stovku prvorodičiek a náhodne ich rozdelili do dvoch skupín. Obom z nich vysvetlili, že skúmajú, ako bábätká reagujú na rôzne druhy stimulácie. V skutočnosti ich však zaujímalo najmä to, či budú bábätká plakať menej, ak ich budú rodičia počas dňa častejšie nosiť. Všimli si totiž, že mnohé komunity, ktoré stále žijú podobným spôsobom života ako kedysi lovci a zberači, nosia svoje deti takmer nepretržite. V západných krajinách sa medzi telo bábätka a mamu či otca stavia množstvo prekážok – postieľky, detské sedačky, polohovacie ležadlá. Výskumníci si všimli tiež to, že v týchto tradičnejších kultúrach bábätká menej plačú. Preto polovici čerstvých rodičov rozdali detské nosiče a poprosili ich, aby v nich svoje bábätká nosili hocikedy, keď sa im to bude počas dňa hodiť. Druhá polovica rodičov slúžila ako kontrolná skupina. Zároveň poprosili všetky rodičovské páry, aby od tretieho do dvanásteho týždňa veku bábätiek v určené dni podrobne zapisovali, čo bábätká robia: koľko spinkajú, koľko sa dojčia, a najmä, koľko minút denne mrnkajú, či plačú.
Keď porovnali rodičovské denníky nosiacej skupiny s kontrolnou, zistili, že nosené bábätká plakali a mrnkali výrazne menej. Najviditeľnejšie zmeny sa udiali večer – nosené deti plakávali v šiestom a ôsmom týždni oproti menej noseným až o polovicu menej. „Nosiaca“ skupina mala deti v náručí alebo nosiči v priemere takmer štyri a pol hodiny denne, čo je o približne hodinu a trištvrte denne viac ako kontrolná skupina. Možno sa vám to nezdá ako veľký absolútny rozdiel, ale ak tento údaj prepočítame na percentá, deti z experimentálnej skupiny strávili na tele rodiča o takmer 40 percent viac času ako deti z kontrolnej skupiny.
Prečo nosenie spôsobilo také výrazné rozdiely v množstve plaču bábätiek? Hunziker a Barr sa domnievajú, že dôležité bolo to, že rodičia dopriali bábätkám svoju blízkosť, ktorá znižovala ich nepokoj. Časté nosenie bábätka počas dňa – a to nielen vtedy, keď už plače, ale ako súčasť bežnej starostlivosti kedykoľvek – môže zároveň dopriať rodičom príležitosť lepšie si ho všímať a naučiť sa rozpoznať jeho potreby ešte skôr, ako prerastú do väčších problémov a dieťa začne byť veľmi podráždené.
Napríklad, ak je bábo hladné, najprv to môže dávať najavo nenápadne. V prvej fáze kriví tváričku, otvára pusinku, krúti hlavou z jednej strany na druhú alebo zhora nadol. Hlad sa zintenzívni a stále žiadna odozva. Nasleduje druhá vlna: pohyby rúk a nôh sú trhanejšie, bábo mrnká, potí sa, ohýba chrbátik. Keď sme blízko, všimneme si jeho signály skôr a nehrozí, že príde tretia vlna. Plač. V panike a z plných pľúc.
Mnohí ďalší výskumníci, ktorí si podrobne posvietili na detský plač, tieto závery potvrdzujú. Na väčšinu bábätiek „fungujú“ všetky metódy, pri ktorých rodičia doprajú bábätkám blízkosť a dostatok telesného kontaktu. Celkom obyčajné dojčenie je napríklad taký malý zázrak. Vďaka hormónom, ktoré sa počas neho vyplavujú, sa mama a bábo navzájom zosynchronizujú: spomalí sa im tep, uvoľnia sa svaly, klesne hladina stresových hormónov v krvi. (Mimochodom, nie je dôvod, aby ste si takýto príjemný zážitok nedopriali aj vtedy, keď kŕmite bábo fľašou, napríklad tým, že pritom budete v tesnejšom telesnom kontakte.) A ďalšie skvelé pomôcky? Nosenie, spievanie, hojdanie, kontakt koža na kožu, masáže, či jemné dotyky, sprevádzané upokojujúcimi zvukmi a očným kontaktom.
Viac o detskom plači a čo robiť pri nadmernom plači nájdete v knihe Psychológia pre milujúcich rodičov.
Snehová sestra

Snehová sestra

24. 10. 2019
Nádherný adventný príbeh Snehová sestra

Knižný klenot ako stvorený pod stromček. Už keď ho vezmete do ruky a začnete listovať, začnete sa usmievať a cítiť úžasne. Príbeh Snehová sestra osloví a dojme každého a navodí správnu vianočnú atmosféru. A nemusí to byť len dieťa, ale aj dospelák...

Julianova staršia sestra Juni ochorela a odišla. Áno, už nie je medzi nami, zomrela... Celá rodina je ponorená do hlbokého smútku, ktorý sa stal súčasťou ich života. Nevedia sa z neho vymaniť. Štedrý večer sa blíži a Julian sa márne snaží presvedčiť rodičov, aby začali s prípravou Vianoc, ktoré sú preňho najkrajším dňom roka.
Vôňa perníkov a mandarínok, praskanie ohňa v kozube a blikotavé svetlo sviečok. Toto miluje, ale tento rok to zdá sa bude iné. Rodičia sa zmenili na tiene niekdajších rodičov, stratili životnú radosť, fantáziu, družnosť a schopnosť počúvať...

Julian sa však pred Vianocami na plavárni zoznámi s Hedvigou, ktorá sa stane jeho najbližšou priateľkou. Červenovláska so zelenými očami je nesmierne zhovorčivá, priateľská a miluje Vianoce. Pozve Juliana na horúcu čokoládu do svojho vianočne vyzdobeného domu, kde každá izba dýcha nezabudnuteľnou žiarivou atmosférou umocnenou snehovými vločkami za oknom. Ale aj Hedviga skrýva ťaživé tajomstvo, ktoré musí Julian objaviť...

Snehová sestra je adventný príbeh vyrozprávaný v 24 kapitolách, ktorý citlivo a poeticky približuje ducha Vianoc. Tento prekrásny príbeh vás možno rozplače, no zároveň prináša aj nádej. Ukazuje, ako sa možno vyrovnať s odchodom milovaného človeka. Podobné príbehy píše sám život, sú plné melanchólie, smútku a srdečnosti. Je to kniha ako stvorená na predvianočný čas a prípravu na Vianoce.

Začítajte sa do nádherného príbehu Snehová sestra:

Porozprávam ti príbeh o Hedvige. O tom, ako sa stala mojou najlepšou priateľkou a ako som ju stratil. A o mojej sestre Juni, ktorá už nie je medzi nami, no aj tak je ešte vždy so mnou.
Hedvigu som prvýkrát uvidel, keď pritláčala nos na okno plavárne. Najskôr som zbadal len ten nos. A veľmi veľa pieh, keďže ho mala nimi celý posiaty. Stála z vonkajšej strany, sama, a pozerala dovnútra. Snežilo. Vločky jej padali na čiapku, na červené vlasy, čo jej spod nej trčali, aj na hrubý vlnený kabát, ktorý mala na sebe a mimochodom, tiež bol červený a žiaril ako kostým trpaslíka.
Plával som už hodnú chvíľu. O tomto čase som plával často, skoro každý deň.
Tam a späť v bazéne. Viac pod vodou ako nad hladinou, vynoriac hlavu na každý druhý záber, aby som sa nadýchol a potom zasa vydýchol pod vodou. Páčil sa mi ten rytmus. Hore, nádych, záber, dole, výdych, záber. Kým som plával, nemusel som myslieť na nič iné, len na dýchanie, zábery a vodu. Navyše som sa postupom času celkom slušne vypracoval. Pretože keď plávaš každý deň, je jasné, že plávaš čoraz rýchlejšie. Pri každom ďalšom pokuse som sa zlepšil o pár desatín sekundy.
S plávaním som začal iba kvôli Johnovi. Bol mojím najlepším priateľom a keďže ani jeden z nás nemal rád futbal, začali sme plávať. A mimochodom, v to popoludnie, keď sa zjavila Hedviga, tam bol aj on.
Prišiel chvíľu po mne. Pamätám si, že stál na kraji bazéna a triasol sa. Pozeral na vodu, akoby sa bál do nej skočiť. Priplával som k nemu, vytiahol som sa z bazéna a stal som si vedľa neho.
„Ahoj,“ povedal John.
„Ahoj,“ odpovedal som.
„Je studená?“ opýtal sa.
„Trošku,“ odvetil som. „Asi tak ako obyčajne.“
„Okej,“ povedal John.
„Vonku je chladnejšie,“ skonštatoval som.
„Áno,“ súhlasil John. „Sneží.“
„Hej,“ pritakal som.
„Ale včera snežilo viac,“ povedal John.
„Áno,“ odvetil som. „Asi áno.“
„Hej,“ ubezpečil ma John.
„Áno,“ uzavrel som.
Našu učiteľku ovládli mimozemšťania

Našu učiteľku ovládli mimozemšťania

09. 10. 2019
Nová detská séria Krutoprísna Iza a jej partia

„Čau, ja som Iza. Som FAKT RADA, že o mne a o mojich kamarátoch práve vychádza v
slovenčine prvá knižka. Volá sa Našu učiteľku ovládli mimozemšťania . No a pokračovanie
na seba nenechá dlho čakať, tak sa tešte. Hovoria mi krutoprísna – asi preto, že sa dokážem
vyrovnať s mimozemšťanmi i špiónmi. Ale sama by som to nezvládla. Veď pridajte sa do našej
partie a uvidíte!“
Urobte deťom radosť a podsuňte im novú knižku zo série Krutoprísna Iza a jej partia.
Zabavia sa, všeličo dozvedia a zažijú neuveriteľné dobrodružstvá.
Iza je fakt super baba. Zrazu jej a kamošom Zašovi, Julke a Miške začne byť čudné, že na
nich začala byť ich triedna učiteľka pani Jánošová milá. Keď prišli neskoro do triedy, ani sa
nespýtala prečo meškajú. A to si vždy od nich pýtala ospravedlnenku. Alebo keď im
povedala, že dnes na matike nemusia počítať príklady...fakt divné.
A čo sa preboha chystá urobiť s tým zákerne sa tváriacim plyšovým medveďom?
Pani učiteľka nie je ten typ človeka, čo by mal rád medvedíky. Je to skôr ten typ, čo neznáša
šteniatka a štíti sa mačiatok. Existuje jediné možné vysvetlenie: pani učiteľku ovládli
mimozemšťania! A teraz chce premeniť na mimozemšťanov aj ich!

Séria Krutoprísna Iza a jej partia je ideálna pre školákov, od 7-8 rokov. Je písaná svižne,
dynamicky a občas fantázia ulietava pekne vysoko.
Tretiačka Iza – a napokon aj jej kamaráti – majú občas bujnú fantáziu, to treba priznať. Ale
majú tiež zmysel pre dobrodružstvo, zažívajú vtipné situácie a milujú záhady. Hneď si ich
obľúbite. Samotná Iza si neberie servítky pred ústa a všetko komentuje s úprimnosťou a
bezprostrednosťou sebe vlastnou.
Sériu o tretiačke Ize a jej spolužiakoch píše škótska autorka Pamela Butchart, ktorá sama
vyučuje. Mimochodom, ak sú jej žiaci len spolovice takí pojašení ako Iza a spol., má v práci o
zábavu postarané 
Pamela má teda detskú reč dobre napočúvanú. Pozná svojich žiakov, čoho všetkého sú
schopní. A určite sa máme na čo tešiť. Po mimozemšťanoch totiž prídu špióni. Decká budú
podozrievať novú spolužiačku z cudziny, že ich chce uniesť loďou na cestu do neznáma. Je to
však naozaj špiónka?!
A ešte aby sme nezabudli na ilustrácie. Tie nakreslil Thomas Flintham a sú fakt bomba.
Takmer na každej stránke pekne dotvárajú príbeh, sú milé, zábavné a uletené.
Život Adama 4

Život Adama 4

25. 09. 2019
Petko z Polemicu opäť o rebelskom tínedžerovi

Peter „Petko“ Opet zo skupiny Polemic napísal tínedžerskú sériu Život Adama, z ktorej sa stal hit. Po prvých troch je tu štvrtá kniha Život Adama a rebel sa konečne stáva tínedžerom!
„Sú to príbehy žiaka ôsmej triedy. Je to štvrtá a zároveň posledná zo série Život Adama. Posledná preto, lebo 3 bolo málo a 5 už veľa :),“ usmieva sa Petko.
Z Adama je už veľký človek, ktorý prerástol veľkosťou nohy, výškou aj váhou svojho otca a má svoj svet, ktorý už zostane iba jeho.
Adam má už trinásť rokov. Okrem dvoch mladších súrodencov má aj dvoch rodičov, ktorí sa mu stále starajú do života. Mať vlastných rodičov ako zdroj vreckového a plnej chladničky je fajn, ale oni majú stále dojem, že je potrebné ho ešte aj vychovávať. Smola!
„Dobre som mamu počul, ako tatkovi hovorila, že výchova účinkuje len do šiestich rokov dieťaťa. Život si viem predstaviť aj bez upratovania, vyprázdňovania umývačky riadu či chodenia na túry a ďalších vecí, na ktorých rodičom záleží,“ sťažuje sa Adam.
Našťastie existujú kamoši, s ktorými sa dajú spoznávať zaujímavosti sveta bez dozoru dospelákov. Keby to bolo na ňom, za námahu v škole, robenie domácich úloh a projektov by si udelil odmenu v podobe neobmedzeného času, ktorý by strávil na počíku e-športovaním. Na to si však ešte bude musieť pár rokov počkať.
Nuž, ťažký život majú tínedžeri!
Peter Petko Opet o knihe:



Peter „Petko“ Opet je muzikant, spevák, autor hudby a textov. Realizuje sa najmä v skupine Polemic. Má tri deti, najstarší syn Adam ho priviedol na spisovateľskú dráhu. Napísal o ňom knižky Život Adama – Zápisky rebela z piatej triedy, Život Adama 2 – Rebel to má ťažké!, Život Adama 3 – Dvanásť rokov rebelom.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Dado Nagy:



Začítajte sa do kapitoly z knihy Život Adama 4:

Umývanie riadu

Umývanie riadu je tá najodpornejšia práca, akú poznám. Špiniť si ruky zvyškami jedla, ktoré jedol niekto iný, drhnúť pripečené zemiaky z panvice alebo čistiť pol dňa zaschnuté taniere... Fuj! Naši majú natočené video, na ktorom mám asi sedem rokov a umývam riad. Sem-tam mi ho púšťajú. Už na ňom vidieť, aké znechutenie vo mne vyvoláva táto činnosť. Zistil som, že vekom sa to stupňuje. Rodičia to pochopili a s mamou som uzavrel dohodu, že spravím doma akúkoľvek inú prácu, len nech sa nevolá umývanie riadu. Jediná vec, ktorú musím okamžite po dojedení riešiť, je opláchnuť prázdny téglik od jogurtu horúcou vodou. Okrem vykladania umývačky, čo je moja úloha už dobré tri roky, radšej vynášam smeti, vysávam či zametám dvor. V krajnom prípade hľadám v koši opratých ponožiek páry, hoci je tam vždy najmenej dvadsať sólistov, ktorým sa stratila partnerská ponožka. Takže prakticky je ten kôš vždy plný aj po spárovaní. To mi celkom vyhovuje od chvíle, keď ma začalo baviť nosiť iné ponožky. Čím odlišnejšie, tým lepšie.
Napríklad jedna čierna a druhá tmavozelená s banánovým vzorom.
Dobrovoľne sa do žiadnej z týchto domácich prác nehrniem, to je jasné. Som predsa muž a mal by som prednostne riešiť chlapské veci, ako je dizajnové zlepšenie dverí do mojej izby alebo výzdoba pracovného stola fixkou. Práve som sa super najedol. Mali sme pečené kura s ryžou a kompótom od babky. Zdvihol som sa od stola s tanierom v ruke, podišiel k umývadlu v kuchyni a chcel som ho opláchnuť.
„Adamko, so studenou vodou to nefunguje,“ začul som spoza chrbta tatka.
A je to tu zase, pomyslel som si. Vytáča ho, keď si chcem po sebe umyť riad tak, ako to chcem ja, a nie ako chce on. Dookola ma otravuje tými istými rečami o teplej vode, hubke, utierke, oprskanom obklade a mokrej doske a na záver o utieraní rúk do trička a kvapkách vody na podlahe. Keby stávková kancelária vypísala kurz na to, aké témy z jeho úst zaznejú v kuchyni, keď umývam riad, tak by bol jedna k jednej. Bez žiadnej šance na výhru, lebo na jeho komentáre sa dá spoľahnúť asi tak, ako že aj zajtra príde ráno a Zem sa otočí okolo osi.
„Nefunguje,“ zopakoval som jeho posledné slovo. Okrem toho, keď som jedol kuracie stehno, ktoré som držal v ľavej ruke a pravou som si pomáhal s očistením od kože, bol som si, samozrejme, vedomý, že nemám ruky čistučké ako chirurg pri operácii. Tušil som, že ho moja poznámka naštartuje, ale neodpustil som si ju.
„Samozrejme, že to nefunguje, dobre to vieš. Okrem toho, pozri na tú horu riadu v dreze. Teraz voda tečie až na linku a oprskal si aj kachličky,“ čertil sa tatko. Zatiaľ išiel presne podľa scenára, ktorý dôverne poznám.
„Nefunguje,“ odvetil som.
„Adam, nefunguje to, tato má pravdu,“ podporila ho mamka.
„Nefunguje,“ zopakoval som zase.
„Prestaň odvrávať! Adam, takto to nedáš, obe ruky máš mastné,“ zvýšil otec hlas.
„Nefunguje, veď to hovorím,“ išiel som si svoje.
„Vieš čo? Vyčisti aj tú chladničku, ktorú si včera zagebril. Pred pár dňami som ju vyleštila a pozri sa, aká je okolo kľučky zamastená,“ zapojila sa do nátlaku aj mama.
Cúvol som dva kroky od drezu, chytil som spodok trička a natiahol ho ku kľučke, že tú chladničku od mastných fľakov vyčistím.
„Takto to neočistíš. Zober si handričku, namoč ju do teplej vody a daj si na ňu saponát,“ začala ma dirigovať pre zmenu už aj mama.
„Jáj, jáj!“ skríkol som.
„Prestaň tu ziapať, pozri, ešte si aj nakvapkal vodu na zem,“ okríkol ma tatko.
„Au! Mám v bruchu kŕč!“ vysvetľoval som, prečo som skríkol. Pokus o dramatický zvrat a aspoň dočasný únik od povinností však nevyšiel.
Naši sa na moju fantómovú bolesť brucha nechytili.
Flórin prírodný ateliér

Flórin prírodný ateliér

19. 09. 2019
Milé deti, tvorte a bavte sa s Flórou

Flóra je mystická postavička, ktorej autorka prisúdila telo dievčatka. Je hrdé na svoje meno, lebo Flóra znamená kvietok. Rado sa potuluje v prírode a uchmatne všetko, čo mu príde pod ruku – listy, šišky, semiačka, kamienky, konáriky, mušličky, lupienky.

Keď má plné vrecká pokladov, pustí sa do práce a začína kúzliť. Z jaseňového semienka urobí zajačika alebo kvietok, z javorového páva, veveričku, slona alebo vážku, z gaštanov ježkov, zo žaluďov ujov a tety s čapicami, z listov prekrásne rybky, z konárikov hady a z kamienkov domčeky. A vie si vyčarovať aj vlastný svet v kvetináči.

A pozor, so svojimi nápadmi a šikovnosťou sa s vami rada podelí v novej knižke Flórin prírodný ateliér. Je to jedinečná kniha plná inšpirácií nielen pre deti, ale aj pre dospelých – názorné obrázky, postupy a jednoduché návody. Knižka, ktorá vo vás prebudí chuť tvoriť.

„Volám sa Flóra.
Rada hľadám a zbieram všelijaké drobnosti. Domov vždy prídem s rukami a vreckami plnými rôznych plodov, listov, konárikov a šišiek. Väčšina mojich úlovkov sú veci, ktoré sa len tak povaľujú na zemi. Ale keď ich zodvihnem a z každej strany si ich poobzerám, zrazu jasne vidím, na čo sa tieto veci môžu premeniť! Úplne obyčajný kamienok alebo list sa s trochou farby zmení na vtáka, rybu, pavúka alebo malého slimáka… Vyskúšaj to aj ty a presvedč sa!
V tejto knižke sa dozvieš, čo som vykúzlila z vecí, ktoré som našla. Ak aj teba baví hľadať zaujímavé drobnosti, môžeme zbierať, maľovať, tvoriť a zabávať sa spoločne!“

Knižka, ktorá ponúka pútavé a originálne práce z prírodných materiálov. Veď všade na zemi ležia šišky, kamene, listy a semienka. Môžete z nich vyrobiť veľa zaujímavých vecí. Potrebujete na to iba papier, lepidlo, farbu a fantáziu.

Kniha Flórin prírodný ateliér ako celok je estetickou básňou. Autorku v Nemecku ocenili prestížnou cenou za detskú knihu. Vyniká nevšednou kreativitou, je prekvapivá a švédsky šarmantná. Tvorivé nápady v knihe sú jednoduché a vo svojej jednoduchosti veľmi efektné. Je určená deťom, ktoré samy alebo s pomocou rodičov môžu vytvárať vlastné majstrovské dielka.
Tatry pre deti

Tatry pre deti

28. 05. 2019
Vychutnajte si Tatry s deťmi – 25 výletov

Milujete Tatry a chcete si ich užiť aj s deťmi?
Ide to. Máme pre vás tip na perfektného pomocníka, ako tráviť s deťmi čas v prírode, prechádzkami a malou turistikou. Je tu novinka Tatry pre deti z vydavateľstva Dajama.
Je to druhý diel edície Výlety s deťmi – v tom prvom sme spoznali 25 turistických výletov a lokalít v Bratislave a okolí. Napríklad aj neopakovateľnú Biofarmu Stupava, ktorá je pre rodinky s deťmi ako stvorená.

Teraz je tu nových 25 turistických cieľov a to v Tatrách.
25 výletných lokalít, ktoré patria k najzaujímavejším miestam v našich veľhorách a to predovšetkým z pohľadu detí. Okrem iného v knihe nájdete:

• K člnkom a za veveričkami (Okolo Štrbského Plesa)
• Od prameňa k rozprávke (Po Starom Smokovci)
• Za kamzíkmi a zbojníkmi (Na Téryho chatu a na Zbojnícku chatu)
• Za lovcami sobov (Na Burich)
• K svištej krajinke (Na Skalnaté Pleso)
• Za škriatkami jaskyne (Do belianskej jaskyne)
• Za závojom víl (K vodopádu Skok)

Okrem toho sa pozriete na Predné Solisko, k symbolickému cintorínu, ktorý leží pod skalnatou stenou Ostrvy neďaleko Popradského Plesa. Je to pietne miesto turistov a horolezcov, ktorí zahynuli v našich a zahraničných veľhorách. Môžete tak deťom nielen ukazovať, turistikovať, ale trošku ich aj vzdelávať a rozširovať im obzory.

S knihou Tatry pre deti sa môžete vybrať aj za macom Kubom (na Hrebienok), či za hľadaním drahokamov (na Chatu pri Zelenom plese).
Vyše 140-stranová plnofarebná publikácia spracováva tieto pešie túry a lokality naozaj zábavným a vizuálne zaujímavým spôsobom vhodným pre deti a ich rodičov. A to z hľadiska turistiky, bicyklovania, prehĺbenia vedomostí, hry a oddychu.

Doplnkom knihy je aj nádherná maľovaná mapa Tatier s naznačenými výletmi. Kniha a mapa sú vložené do plastového obalu a vytvárajú spolu jeden celok. Posledná dvojstrana knihy obsahuje malý Kvíz o Tatrách pre deti – 18 otázok a samozrejme aj správne odpovede.

Autorská dvojica Daniel Kollár a Viera Poláková zmapovali vybrané lokality naozaj detailne, pútavo a prehľadne. Nechýbajú praktické informácie, ktoré sa zídu pri plánovaní túry. Tiež info o prevýšení, dĺžke prechádzky aj náročnosti. K tomu pekné fotografie a boxy s Viete, že...
Vyrob si sliz

Vyrob si sliz

03. 05. 2019
Vyrob si sliz – 15 receptov

Milí rodičia, ak chcete urobiť svojim deckám radosť, touto knihou to rozhodne dosiahnete. Sliz je totiž stále IN a neustále vznikajú nové recepty na slizové čudá.
Dokazuje to aj kniha Vyrob si sliz. Nájdete v nej 15 receptov od známej slimerky Kariny Garcia. Tá z vás urobí majstra vo výrobe vlastného slizu!

Podľa podrobných inštrukcií sa konečne naučíte, ako vyrobiť Zlatý sliz, Sliz svietiaci v tme, Bublinový sliz a mnoho ďalších. Okrem štyroch úplne nových receptov obsahuje táto kniha aj tipy, ako sliz skladovať, čo všetko sa s ním dá robiť, a navyše sa dozviete veľa zaujímavostí o Karine!

Takto si spomína na začiatky:
„Keď som vo februári 2015 začala natáčať videá, ani vo sne by mi nenapadlo, že raz zo mňa bude youtuberka. Moja dvojička Mayra vtedy mala svoj kanál na YouTube a všetci mi hovorili, že by som to tiež mala skúsiť.
„Si vtipná,“ vravievali mi kamaráti. „Máš potenciál. Bola by si ÚŽASNÁ!“ Možno to tak naozaj bolo, ale vtedy som bola hlavne nervózna – príliš nervózna na to, aby som stála pred kamerou.
Ani nie o rok nato som si uvedomila, že už dávno predsa sama vyrábam veľa vecí. Zhruba rok predtým, než som začala natáčať videá, som vyrábala organizéry na make-up, ale nemala som odvahu nechať sa pri tom natáčať.“

V prvom videu vyrábala rúž. No hneď začala uvažovať and slizom, vtedy bolo na youtube pár videí. A tak začala vymýšľať, experimentovať s farbami, vôňami a štruktúrami. Výsledkom je aj táto kniha Vyrob si sliz.
Hlavné prísady jej slizov sú PVA lepidlo, u nás Herkules. Potom jedlá sóda a roztok na kontaktné šošovky. Väčšina receptov na sliz obsahuje borax, ale Karina ho vo svojich slizoch nahradila zmesou jedlej sódy a roztoku na kontaktné šošovky.
Malý Mikuláš

Malý Mikuláš

03. 05. 2019
Malý Mikuláš a kamoši opäť vystrájajú

Doma je to hotový anjelik. No napriek tým najlepším úmyslom sa okolo neho vždy strhne mela... A zažíva úžasné dobrodružstvá – práve vyšla štvrtá kniha o neposednom Mikulášovi v novom vydaní.
Po prvej Malý Mikuláš, prišla dvojka Mikulášove prestávky, trojka Prázdniny malého Mikuláša a teraz Malý Mikuláš a kamoši, ktorí nás zase niečím prekvapia.

Všimli ste si, aký je problém nerušene sa cez vyučovanie s kamošmi pozhovárať? Mikulášovi a jeho priateľom to spôsobuje naozaj veľké ťažkosti. Vymyslia si preto tajný kód. Samozrejme, len s tými najlepšími úmyslami. Ako to s kódom dopadne?
Na tom a na Lotarových nových okuliaroch, Rafaelovej chorobe či narodeninách Márie-Hedvigy a na mnohých ďalších zážitkoch Mikulášových kamošov sa bez rozdielu veku zabavíte v štvrtom pokračovaní príbehov malého Mikuláša.

Táto séria poteší najmä čitateľov nezbedných dobrodružstiev. Neposedné deti, a nielen chalanov, ale aj dievčatá. Krátke príbehy, pri ktorých zrelaxujete, pobavíte sa, navyše sú písané ľahko a so šibalským úškrnom na tvári. Naozaj krásne ilustrácie skvele dokreslia samotné príbehy o nezbednom Mikulášovi a jeho kamošoch.

Sériu o malom Mikulášovi vymysleli dvaja Francúzi.
René Goscinny bol spisovateľ a scenárista kreslených seriálov s postavou Asterixa. Spoločne s ilustrátorom Jean-Jacques Sempé vytvorili postavu malého Mikuláša (petit Nicolas), ktorého príbehy zaznamenali obrovský úspech.
Treba však dodať, že Goscinnyho najviac preslávili kreslené príbehy s postavičkami Asterixa, Obelixa a ďalších Galov, ktoré kreslil Albert Uderzo. Tieto príbehy boli preložené do viac než stovky jazykov a patria k najviac čítaním dielam francúzskej literatúry.

Už v máji vyjde piaty diel Problémy malého Mikuláša.

Teraz sa však začítajte do knižky Malý Mikuláš a kamoši:

Lotar má okuliare!

Keď sa dnes ráno Lotar dohrnul do školy, pozerali sme naňho celí vyjavení, lebo na nose mal okuliare. Lotar je výborný kamarát, ale najhorší žiak v triede, a asi práve preto mu dali okuliare.
„Prišiel na to doktor,“ vysvetľoval nám Lotar, „povedal rodičom, že možno som najhorší žiak preto, lebo v škole dobre nevidím. Tak ma zobrali do obchodu s okuliarmi a okuliarový pán mi vyšetril oči bezbolestným prístrojom, dal mi čítať veľa písmen, ktoré nič neznamenali, a potom mi dal okuliare. A odteraz – jupí! Už nebudem najhorší žiak.“
S tými okuliarmi je to dosť čudné. Podľa mňa Lotar v škole dobre nevidí najmä preto, lebo večne spí, ale možno práve okuliare mu pomôžu, aby nezaspal. Aj to je pravda, že jedine najlepší žiak z triedy Alojz nosí okuliare, a preto ho ani nemôžeme biť tak často, ako by sa nám žiadalo.
Alojza Lotarove okuliare poriadne škreli. Je totiž učiteľkin miláčik a stále sa trasie, že najlepším žiakom by sa mohol namiesto neho stať niekto iný. Nás zasa úprimne tešilo, že odteraz bude najlepším žiakom Lotar, ktorý je dobrý kamarát.
„Všimol si moje okuliare?“ zabŕdal Lotar do Alojza. „Odteraz budem najlepší vo všetkých predmetoch – mňa bude učiteľka posielať po mapy a ja budem utierať tabuľu! Bé-bé!“
„Žiadne také! Žiadne také!“ prskal Alojz. „Najlepší z triedy som ja! A ty nemáš čo nosiť v škole okuliare!“
„Netáraj nezmysly, just budem nosiť okuliare!“ zastrájal sa Lotar. „A ty už nebudeš jediný odporný učiteľkin miláčik! Bé-bé!“
„Aj ja poprosím ocka, aby mi kúpil okuliare, a aj ja budem najlepší žiak!“ pridal sa Rafael.
„Všetci si od ockov vypýtajme okuliare!“ zvolal Kazimír. „A všetci budeme najlepší žiaci z triedy a učiteľkini miláčikovia!“
To bolo fantastické! Alojz začal kričať a plakať, vraj je to podvod a nemáme právo byť najlepší žiaci, že sa bude sťažovať, že ho nikto nemá rád, že je hrozne nešťastný a že sa zabije – a vtom pribehol Bujón. Bujón je náš vychovávateľ, niekedy vám poviem, prečo ho tak prezývame.
„Čo sa to tu deje?“ zreval. „Alojz, prečo tak rumázgaš? Pozri sa mi do očí a odpovedz!“
„Všetci chcú začať nosiť okuliare!“ odpovedal Alojz medzi štikútaním.
Mama, nebo a ja

Mama, nebo a ja

19. 03. 2019
Viete, aké to bolo v brušku?

Mama, nebo a ja je nezvyčajná a originálna kniha, ktorú musíte čítať s otvoreným srdcom i mysľou. Získa si vás bezprostrednosť a láskavosť rozhovorov, pri ktorých Matejko opisuje život pred svojím narodením. Aké to bolo v brušku úžasné, ako si vyhliadol svoju mamičku a chcel sa narodiť práve jej.
„Úplne do detailov mi opísal pár situácií, ktoré sa naozaj stali. Akoby vtedy sedel vedľa mňa. Lenže Matejko bol v čase, keď sa tie situácie odohrali, ešte len v brušku. Až to ma presvedčilo napísať náš príbeh...“ tvrdí autorka, jeho mama Eny Hanks.
Napokon vznikla z toho knižka, ktorej dal názov Milan Lasica a ilustrácie vložila Lucia Čermáková.

Prvá časť knihy približuje tehotenstvo mesiac po mesiaci – pocity, zaujímavé fakty, postrehy. Od čudných chutí, cez zmeny tela, odber plodovej vody, prvé pohyby bábätka až po cisársky rez a dva mesiace v inkubátore.
V druhej časti sledujeme láskavé rozhovory mamy so synčekom, ktorý jej rozpráva, aké to bolo v brušku, prečo si vybral práve ju za maminku a čo všetko si pamätá.

Mami, napíšeme knižku pre všetky deti na celom svete a ich rodičov, pre babky a dedkov a pre všetkých, aby vedeli, aké to bolo v brušku.
Dobre, mami?

Dizajnérke Eny Hanks vyrozprával jej 6-ročný syn prekvapivé spomienky z prežívania, keď „bol ešte v brušku“. Predtým ako prišiel na svet a niektoré detaily sú neuveriteľne reálne a pravdivé. Ako je to vôbec možné?
Je to len fantazírovanie?
Deti si rady vymýšľajú, majú neuveriteľne bujnú fantáziu, ale ako mohol vedieť niektoré detaily, ktoré sa udiali ešte počas tehotenstva jeho mamy a o ktorých mu nikdy nehovorila?

„Bolo to veľmi príjemné. Nič neprebiehalo nasilu. Neboli to dlhé rozhovory, aby ste si nemysleli, že sme debatovali po nociach. Trvalo mesiace, kým sa toto naše rozprávanie skončilo. Všetko je autentické. Moje otázky vyplynuli z rozhovorov, neboli vôbec pripravené,“ približuje Eny Hanks.

A Matejko?
Veľmi sa tešil, že to všetko môže svojej mamičke porozprávať. Prežíval každú emóciu, radosť, smútok. „Mám z toho zážitok na celý život,“ dodáva mamina.

"Detská fantázia je neuveriteľná a krehká,“ povedal ku knihe český herec Miroslav Donutil. „Neuveriteľná preto, že jej my, dospelí, už dávno zbavení schopnosti prijať jej podstatu, nechceme uveriť, a krehká preto, že ju sami u detí potláčame tým, ako ich neustále opravujeme a hovoríme im tie „správne a overené“ fakty. Náš pragmatizmus nabaľovaný vekom nám totiž ani nič iné neumožňuje.“

AKO SI MA NAŠIEL? AKO MAMINKU?
Našiel? Keď som si takto spojil ruky, tak som ich mal ako ďalekohľad. Takto som zamieril. Videl som ťa, ako ležíš a spíš a hovorím si: no, už mám tú maminku a tľapol som rukami. A ešte som sa aj usmieval.
PREČO SI TAK DLHO ČAKAL?
Ja som chcel byť s tebou, tak som musel čakať

Prečítajte si krátky úryvok z knihy Mama, nebo a ja:

VYTÚŽENÉ STRETNUTIE
Čakám spolu s manželom na JISke. Neviem sa dočkať. Oblečená som ako keby v skafandri. Skôr ako sa mám priblížiť k inkubátoru, prebieha dezinfekcia, pomaly až deratizácia. Je tu sterilné prostredie, dezinfikujú mi ruky, nohy, hádam by ma tu aj vykúpali. Obliekajú ma do plášťa, na hlavu dávajú čiapku, na ústa rúško. To asi aby som bola ticho, myslím si. Na nohách mám modré igelitové návleky, tie dôverne poznám. Nie raz som s nimi išla po meste. Ja teda vyzerám.
Ani by som sa nespoznala. Nečudovala by som sa, keby sa ma môj synček zľakol. Obaja sme zvedaví, aké to bude. Nemám žiadne očakávania, ani nič neplánujem. Jediné, na čom mi záleží, je, aby to môj drobček prežil a bol v poriadku.
Konečne. Už ťa vidím, synček môj milovaný. Cítim obrovskú úľavu. Pozerám sa do inkubátora, ktorý je sčasti prekrytý tenkou látkou ružovej farby s detským motívom. Asi kvôli svetlu, keďže sú tu samé prístroje, hadičky, svetielka. Matejko je napojený na prístroje.
Je nádherný, páči sa mi na ňom všetko. Úroveň mojich nervotransmiterov je na maxime. Som šťastná.
Ani neviem, čo mám povedať alebo sa opýtať. Je to však príjemné, asi som vystrašená, veď kto by nebol. Ani neviem, či vôbec dýcham. Len pozerám a pozerám a usmievam sa na môjho najdrahšieho synčeka...
Prichádza sestrička, chce mi čosi vysvetliť. Ukazuje na dieťatko.
Plienku má až pod pazuchami. Trčia z nej len nitky a to sú malinké nožičky. Asi sa veľmi čudujem. Sestrička sa na mňa pozerá, všimla si to. Radšej mi všetko detailne opisuje. Potrebujem to, aby som bola v obraze. Už sa len nechať zarámovať. Potrebujem hlavne Matejka.
A on potrebuje mňa.
Dozvedám sa, že plienky, ktoré Matej má, sú najmenšie z tých, ktoré sa vôbec na svete vyrábajú. A že mám ísť potom do obchodu s hračkami kúpiť oblečenie pre bábiky, taký je maličký. Zasa sa čudujem, po chvíli si uvedomujem, že mám otvorené ústa. Rýchlo ich zatváram, ale letmej myšlienke sestričky, aká som blbá v mojom veku, sa asi nevyhnem. Áno, narodila sa mi živá bábika. Pokúsim sa Matejkovi zohnať normálne, nie hračkárske oblečenie. Všetko, čo má doma pripravené, mu bude veľké, veľmi veľké. Nevadí, poradíme si.
Pozorujem ho. Neplače, spinká. Lekár ma usadil na stoličku, vyberá synčeka z inkubátora a podáva mi ho. Bojím sa ho dotknúť, trasiem sa, mám strach, aby som mu neublížila. Manžel stojí vedľa mňa, tiež čaká na ten náš zázrak. Sestrička mi dodáva sebavedomie.*
„Nebojte sa, sme tu, všetko vás naučíme.“
Vítam ťa na svete, srdiečko moje. Malý Matejko už leží na mojej hrudi, šalátik môj maličký, menší ako Janko Hraško. Túlime sa k sebe. Láska moja. Doslova sa na mňa prilepil ako pijavička. Tie pocity sú neskutočné. Nedá sa to opísať slovami. Malinké rúčky sa vystierajú ku mne. Bože, veď on ma chce objať.
Pozrite. Zlato moje, ľúbim ťa. Chvíľočkami sa na mňa nežne pozerá, ešte nevládze mať otvorené očká. Ale snaží sa, veľmi sa snaží. Noštek ako gombička. Telíčko jemnulinké ako pampúšik. Celý je dokonalý. Lekár stojí pri mne, dovolí mi stiahnuť rúško. Bozkávam malinké telíčko a šepkám mu do uška samé tajnosti....
Denník odvážneho bojka – Snehová bitka

Denník odvážneho bojka – Snehová bitka

15. 03. 2019
Denník odvážneho bojka 13 - Snehová bitka

Najobľúbenejšia detská séria na svete a v posledných rokoch aj na Slovensku.
Denník odvážneho bojka boduje a práve sa začína nové dobrodružstvo smoliara Grega Heffleyho. Jeden trapas za druhým, nevychádza mu takmer nič a ešte musí riešiť veci, ktoré by najradšej hodil za hlavu...
Je tu Denník odvážneho bojka 13.diel s názvom Snehová bitka. A ku každej knihe aj štýlový odznak zadarmo!

Keď sa v Gregovej škole začnú snehové prázdniny, z ulice sa stane zimné bojisko. Decká súperia o územie, stavajú obrovské snehové pevnosti a bránia ich neľútostnou guľovačkou. Greg Heffley a jeho verný kamoš Rowley Jefferson sa ocitnú uprostred najhoršej trmy-vrmy.

„Útočia dokonca aj na BEZPEČNOSTNÉ HLIADKY, ale pravidlá sú pravidlá, tak sa s tým nedá nič UROBIŤ.
Schytajú to dokonca z oboch STRÁN. Decká, ktoré niekto zvezie domov autom, sa často VRÁTIA zhruba do polovice cesty, len aby sa mohli zapojiť do guľovačky.“

Greg a Rowley musia kľučkovať medzi možnými spojencami, zradcami a znepriatelenými bandami, zatiaľ čo sa celá ulica mení na blázinec. Keď sa sneh roztopí, vyjdú z toho Greg s Rowleym ako hrdinovia?
Alebo budú radi, že aspoň vyviazli živí?

„Decká z rovinky tam nastavali SNEHULIAKOV, aby to vyzeralo, že tam niekto je, lebo nás chceli rozdeliť. To znamenalo, že nás zradil TREVOR NIX. Rozbehli sme sa naspäť k múru, ale už bolo NESKORO.
Z múru zostala len ZRÚCANINA a nemali sme už žiadne snehové gule. Vyzeralo to s nami bledo, ale potom nám niečo dodalo NÁDEJ.
Hore kopcom smerom k nám pochodovala banda deciek. Keď prišli bližšie, rozoznal som, že sú to baby z BEZPEČNOSTNEJ HLIADKY. Preletelo mi hlavou, že nás možno prišli ZACHRÁNIŤ.“

Denník odvážneho bojka – Snehová bitka je opäť presne to, čo na tejto sérii milujeme. A kvalita príbehov neklesá, akoby sa rodila nesmrteľná séria. Autorova vynaliezavosť doplnená o výstižné komiksové kresby je zdá sa nevyčerpateľná.
Starý dobrý Greg Heffley, ktorý nemá rád zimu a radšej sedí vnútri, v teplučku a hrá videohry. Teraz musí bojovať vonku v zime v nemilosrdnej guľovačke.
A o trapasy nebude núdza, to verte. Zábavné situácie, plno humoru, štipka dobrodružstva a parádne ilustrácie. Skvelá oddychovka nielen pre decká, ale aj pre dospelých, ktorí si chcú oddýchnuť od krvavých trilerov, či sladkých romancí pri vtipnom príbehu.

Nová séria
Pozor! Pre fanúšikov Jeffa Kinneyho máme super novinku. V apríli 2019 vyjde v origináli nová kniha s názvom Denník úžasne priateľského dieťaťa (Diary of Awesome Friendly Kid). Ide o denník Gregovho najlepšieho kamoša Rowleyho, takže podtitul znie: Denník Rowleyho Jeffersona. V ľavom hornom rohu obálky dokonca vykukuje pobúrený Greg s výkrikom: „Hej, on ma okopíroval!“
Pôjde o nový pohľad na Denník odvážneho bojka. Rowley sa zhostí úlohy životopisca Grega Heffleyho a ukáže, ako to všetko bolo naozaj.
Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2

Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2

12. 03. 2019
Ako nepodľahnúť zúfalstvu pri výchove detí?

Možno aj vaše šesťročné dieťa doma rebeluje a odvráva, no v škole je hanblivé a tiché. Prekvapuje vás to?
Niet pochýb: vek od 5 do 10 rokov stavia rodičov pred mnohé výzvy.
Autorky najväčšieho rodičovského blogu v Nemecku pomáhajú rodičom vychovávať láskyplne a so železnými nervami tak, aby v každodennom živote nepodliehali stresu a nesiahali po trestoch. Aj v knihe Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2. dávajú tipy, ako dieťa trpezlivo usmerňovať a viesť k zodpovednosti za seba, napr. pri jedení, plnení domácich a školských povinností, ale aj k empatii, úcte a vytrvalosti.

Pomocou príkladov z vlastných rodín a zo svojho úspešného rodičovského blogu, ako aj poznatkami z psychológie a výskumu mozgu autorky odhaľujú a búrajú zastarané výchovné mýty. Množstvo užitočných rád skoncuje so zúfalstvom a bezradnosťou na rodinnom fronte.
Deti postupne rastú a chcú sa odpútať od rodičov. Rebelujú proti spôsobu výchovy, do ich života vstupujú kamaráti a škola. Dochádza ku konfliktom súvisiacim so zodpovednosťou pri písaní domácich úloh, pomoci v domácnosti, stretávaní sa s kamarátmi, dĺžkou času stráveného s mobilom, hracími konzolami a pri počítačových hrách...

Ako na deti do 10 rokov?
Všetky deti vo veku od päť do desať rokov zamestnáva správne zatriedenie ich pocitov, pátranie, kto naozaj sú, čo vedia, čo chcú a v čom ešte zlyhávajú. Unikajú z bezpečia rodiny ku skupine rovesníkov, kde si hľadajú miesto a túžia po uznaní.
Tieto procesy sú ako emocionálna jazda na horskej dráhe, preto sú deti neraz nahnevané a frustrované a svoju zlú náladu nasmerujú proti rodičom.
„Nenávidím vás! Ste najhorší rodičia na svete! Odsťahujem sa od vás a odteraz budem bývať u babky. To mi je fuk!“
Za týmito emocionálnymi výbuchmi sa skrývajú dôležité výpovede svedčiace o neistote a citovej nezrelosti.
„Kniha je určená predovšetkým rodičom, ale možno ju odporúčať aj profesionálnym pedagógom, pretože prináša do odborných vedomostí osvieženie v podobe čerstvých poznatkov z praxe.“

Kathrin Hohmann, socialnet.de
„V knihe Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2. chceme ukázať cestu, ako nenarušiť integritu detí, a predsa z rodičov nespraviť ochotných služobníkov synov a dcér. Cestu, ktorá zohľadňuje potreby všetkých. Životný úsek od piatych do desiatych narodenín je ideálny, aby sme svojim deťom sprostredkovali dôležité sociálne a spoločenské pravidlá. V tomto veku majú predpoklady už uložené v mozgu: schopnosť meniť perspektívu, kontrolu impulzívneho konania, empatiu, kompetenciu vlastnými silami sa upokojiť a prefrontálnu mozgovú kôru schopnú vykonávať kvalitnú prácu,“ vysvetľujú skúsené autorky.
Nils Holgersson a jeho zázračná cesta

Nils Holgersson a jeho zázračná cesta

08. 02. 2019
Zázračná cesta Nilsa Holgerssona

Bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Nils Holgersson a žil na malom sedliackom dvore na juhu Švédska. Vlasy mal žlté ako ľan a bol štíhly ako prútik. Žiaľ, bol to nezbedník, čo každému len zle robil. Jeho najobľúbenejšou činnosťou bol spánok, jedlo a stváranie lapajstiev.

Nils Holgersson a jeho zázračná cesta je láskyplné prerozprávanie klasiky svetoznámej švédskej spisovateľky Selmy Lagerlöfovej s čarovnými ilustráciami Anny Suessovej.

Nilsa si zamilujete. Jedného dňa sa totiž objaví škriatok a premení ho na malého Palčeka. Od tej chvíle putuje na krídlach svojho nového priateľa gunára Martina a s kŕdľom divých husí krajinou. Ich cesta vedie ku Kullabergu, potom cez ostrov Öland, až napokon na sever do Laponska.
Nils zažije napínavé dobrodružstvá: musí odohnať nebezpečnú líšku Smirru, oslobodiť múdreho orla Gorga, zachrániť Martina a vykonať ešte oveľa viac, kým sa z neho stane inakší chlapec, než bol predtým.

Selma Lagerlöfová pôvodne napísala knihu, aby deťom ukázala zábavnou formou zemepis. Chcela ich zoznámiť s rôznymi oblasťami Švédska, so životom na dedine aj v prírode.
Z príbehu Nils Holgersson a jeho zázračná cesta sa však rýchlo stal svetový bestseller, ktorý niekoľkokrát aj sfilmovali.

Začítajte sa do knižky o Nilsovi Holgerssonovi:

Bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Nils Holgersson. Žil na malom sedliackom dvore na juhu Švédska. Vlasy mal žlté ako ľan a bol štíhly ako prútik. Žiaľ, bol to lapaj, čo každému len zle robil. Jeho najobľúbenejšou činnosťou bol spánok, jedlo a stváranie lotrovín.
Jeho mama si robila starosti, pretože Nils sa zle správal. Veľmi rád dráždil zvieratá na dvore – a nielen tie.
V jedno nedeľné ráno sa Nilsovi rodičia vychystali do kostola. Nilsova rodina bola chudobná, ale ich malý sedliacky dvor ich všetkých celkom dobre uživil.
Zostala len jedna starosť.
„Keby sa Nils aspoň trochu snažil,“ povedala mama, keď si obliekala kabát.
Nils nechcel ísť do kostola. Namiesto toho aj v tejto chvíli uvažoval, čo by mohol vyparatiť, kým budú rodičia preč. Nie je to tam na skrini otcova puška? Mohol by si trochu zastrieľať. Veď to plánoval už dosť dlho!
Nilsov otec však tušil, že jeho syn ako vždy vymýšľa nejakú lotrovinu. Položil pred neho učebnicu. Prvouku. Práve tú! „Prečítaj si, prosím, článok o Švédsku,“ povedal. „Keď sa vrátime, vyskúšam ťa.“
Kapitola o Švédsku bola veľmi dlhá. Nils si vzdychol. Ale otec sa na neho pozrel tak prísne, že sa neodvážil protirečiť. Keď rodičia konečne odišli, Nils zlostne otvoril učebnicu.
„To je nudné,“ protestoval v duchu.
S veľkou nevôľou začal čítať. O chvíľu mu oťaželi viečka, až mu napokon hlava klesla na knihu. Jednoducho zaspal.
Prebudilo ho tiché buchnutie. Pozrel sa do zrkadla pred stolom a v jeho odraze zbadal, že mamina truhlica je otvorená.
Mama v nej mala uložené veci, ktoré mala rada. Väčšinu z nich dostala od svojej mamičky: strieborné sponky, čipkové vreckovky, kroj. Nikdy by nenechala truhlicu otvorenú. Nils sa preľakol.
Bol snáď v dome zlodej?
Vtom na okraji truhlice spozoroval malý tieň. Keď sa obrátil a prizrel sa bližšie, rozoznal, čo to je: Na okraji truhlice sedel škriatok. Aspoň Nils predpokladal, že je to škriatok. Ešte nikdy nijakého nevidel. Sedel tam malý, chudý mužíček na hlave s klobúkom so širokým lemom, topánkami so sponami a okrúhlou tvárou. Vytiahol z truhlice čipkovú vreckovku a obdivne po nej prešiel svojou malou rukou.
Nebol by to Nils, keby mu hneď nezišla na um nejaká lotrovina. Zo steny zvesil sieťku, ktorou zvyčajne chytal motýle, a prikradol sa k truhlici.
Šup, sieťku prehodil cez malého mužíčka, a aha, už sa v nej trepotal. Aby z nej nemohol vyliezť, pohyboval Nils sieťkou sem i tam, takže škriatkovi sa zakrútila hlava.
„Dosť, prestaň, prosím ťa,“ prosíkal. „Ak ma pustíš von, pričarujem ti strieborný toliar, veľký ako hodinky tvojho otca!“
Nils sa pomaly začal cítiť trochu nepríjemne. Spomenul si na všetky príbehy, ktoré o škriatkoch počul. Kto mohol vedieť, čo tento mužíček dokáže narobiť?
„No dobre,“ povedal a prestal hýbať sieťkou.
Keď škriatok takmer vyliezol zo sieťky von, dostal Nils nový nápad. Vlastne taký strieborný toliar nie je nič svetoborné. Hlavne, keď vie čarovať! Škriatok by mu spokojne mohol splniť ešte niekoľko ďalších želaní.
A Nils znovu začal hýbať sieťkou. Sotva spravil prvý pohyb, dostal úder do tváre. Alebo to aspoň tak cítil. Zapotácal sa doprava, potom doľava, až spadol a na chvíľu nevedel vôbec nič o sebe.
Keď sa prebral, bolo všetko tak, ako má byť: Truhlica bola zatvorená, sieťka visela na stene. Široko-ďaleko nijaký škriatok.
Iba ho príšerne pálilo líce. Teda sa mu to nesnívalo, to bolo jasné. Nils sa poobzeral po izbe. Zvláštne. Teraz nebolo nič v poriadku! Nábytok sa zrazu zdal obrovský. Žeby ho škriatok začaroval? Čo na to povedia rodičia? Nils sa namáhavo vyšplhal na stoličku a odtiaľ na stôl.
Tam ležala jeho otvorená učebnica. Aby ju mohol čítať, musel sa postaviť do jej stredu. To bol ale zvláštny pocit!
A potom Nils predsa len zbadal škriatka. Mal červenú končistú čiapku a kožené nohavice ako on. „Hej, veď ty vyzeráš ako ja!“ zvolal Nils a zamával mu. Škriatok mu zamával naspäť.
Záchrana Azura

Záchrana Azura

31. 01. 2019
Nová detská séria Katka a Azuro

Jazdecká škola Bažantia farma, Katka a jej sesternica Klára, zlomyseľný obchodník s koňmi, pôžička z banky a napínavé dobrodružstvo. Začína sa nová séria pre deti od 8 rokov Katka a Azuro. Čítajte ďalej a uvidíte, že si rýchlo obľúbite hneď prvý diel s názvom Záchrana Azura.

V Katkinom živote nie je nič, ako bolo predtým. Po smrti jej mamy sa otec odváži na nový začiatok: kúpi jazdeckú školu Bažantia farma, pretože aj s Katkou milujú kone. Banka im poskytne pôžičku, bez ktorej by si farmu s výhodnou polohou nemohli dovoliť.

Jazdecká škola znamenala pre nich nový začiatok. Po tom, čo jej zomrela mama, mali za sebou ťažký rok. Rany zo straty sa ešte len začínali hojiť. Kúpou farmy obaja dúfali, že získajú aký-taký odstup od minulosti a azda sa im podarí nájsť trochu šťastia do budúcnosti.

No teraz prišiel pán Bezúročný z banky a žiada peniaze naspäť.

O pár dní sa udeje ďalšia dôležitá vec. Katka náhodou narazí na Azura – výnimočného koňa, ktorý si získa jej srdce a dodá jej odvahu. No Azuro je v nebezpečenstve. Katka a jej sesternica Klára sa stretnú so strašnými praktikami obchodníka s koňmi.
Waldemar Pejn je arogantný, koňa nazýva prekliata potvora a Katka s Klárou od začiatku nemajú z neho dobrý dojem. Ten im potvrdia aj v miestnom Spolku na ochranu zvierat, kde s Pejnom majú už nemilé skúsenosti.
A zrazu sa Azuro ocitne v núdzi. Dokonca v nebezpečenstve.
Dokážu dievčatá Azura zachrániť? Prekabátia nejako Waldemara Pejna?
A čo pán Bezúročný – stihnú na Bažantej farme rýchlo zarobiť, aby mohli splácať pôžičku?

Takto sa začína prvé dobrodružstvo Katky a Azura s názvom Záchrana Azura. Krásne rozprávanie o súdržnosti rodiny, napínavý príbeh o záchrane koní, ale aj o láske k zvieratám a čistých úmysloch. Katku s urečnenou Klárou si rýchlo obľúbite a jej otcovi budete držať palce, aby zachránil Bažantiu farmu.
A pozor, už teraz vás potešíme :) Príbehy Katky a Azura majú pokračovanie, druhý diel Azurov štart vyjde už v apríli. 3.diel Tajné miesto v júli a 4.diel Tajomstvo o Serafíne v októbri tohto roka. Takže máte sa na čo tešiť!

Teraz sa už začítajte do novinky Záchrana Azura:

4. Osudná cesta

Katka využila zvyšok dopoludnia na to, aby sesternici všetko poukazovala a predstavila jej každého jedného koňa. Poobede zobral Ľudovít Šulc dievčatá na vianočný trh do blízkeho mesta. Výlet sa mal stať skutočne osudným – ale tí traja to ešte netušili. A nevšimli si ani to, že obloha nad ich hlavami stmavla. Hoci na začiatku cesty bola nezvyčajne pekná modrá, po chvíli sa zatiahla. Možno sa hnevala, že si ju nikto nevšíma.
Začalo snežiť. Polia a lúky navôkol zaraz pokryla mäkká teplá perina, snehová pokrývka ležala aj na ceste. Stierače starej dodávky mali čo robiť a Katkin otec sa urputne opieral do volantu. Musel sa veľmi sústrediť. Dievčatá na zadnom sedadle nepretržite štebotali. Už dlho sa nevideli, a teda sa mali o čom rozprávať. Klára rozčúlene hovorila o svojom malom bratovi a o tom, ako ho všetci považujú za sladkého, ale pre ňu bol len hlúpy. Katka sa smiala, i keď sa v duchu domnievala, že jej sesternica preháňa, lebo žiarli.
„Človeče! Nie je to tu veľmi bezpečné,“ hromžil Ľudovít Šulc. „Už nevidieť ani len na cestu!“ Dievčatá až teraz s prekvapením zbadali, ako sa celá krajina zmenila. Tam, kde ešte pred chvíľou bolo hnusné sivohnedé blato, sa teraz trblietala biela vrstva snehu. Vyzeralo to, akoby niekto vonku vysypal obrovské množstvo práškového cukru.
„Och! Vyzerá to tak romanticky!“ vzdychla nadšene Klára.
„Áno, úžasné!“ tešila sa aj Katka.
„Hm, veľmi pekné!“ zamrmlal Ľudovít Šulc. „Ale len vtedy, keď netreba sedieť za volantom!“ Medzičasom mal už nos takmer nalepený na prednom skle, pretože nevidel na cestu.
Dievčatá vycítili napätie, a tak radšej zmĺkli. S vypleštenými očami sledovali snehovú metelicu. Dodávka napredovala krokom, no napriek opatrnej jazde auto dostalo šmyk. Ľudovít Šulc jemne pribrzdil a podradil. Staré auto sa však ešte niekoľko metrov kĺzalo, kým mu nezhasol motor. Katkin otec nervózne vydýchol a vážne sa otočil k dievčatám.
„Je mi to ľúto,“ povedal. „Myslím, že to nemá význam. Bude lepšie, ak sa vrátime.“ Dievčatá odovzdane prikývli. Vianočný trh nebol taký dôležitý.
Bolo teda rozhodnuté, vrátia sa domov. Príbeh by však pokračoval úplne inak, ak by si Katka zrazu nevšimla niečo zvláštne. Približne o sto metrov ďalej sa v poletujúcich vločkách zablyslo žltooranžové svetlo. Začudovane sa narovnala. Spočiatku si tým nebola celkom istá, no zrazu sa svetlo opäť rozsvietilo.
„Čo to je?“ spýtala sa udivene, na čo otec, ktorý chcel práve otočiť auto, zastavil uprostred vozovky. Aj Klára pozrela tým smerom.
„Ja nič nevidím,“ povedala a pomkla sa bližšie ku kamarátke.
„Tam, vpredu, pri stromoch!“ Katka poklepkala prstom na okno. „Tam, kde stúpa cesta dohora! Ako na zavolanie sa v prítmí opäť zablyslo svetlo.
„To sú výstražné svetlá!“ zvolala rozrušene Klára.
„Zrejme niekto odstavil vozidlo,“ uvažoval Ľudovít Šulc. „Ak v tomto počasí nemá zimné pneumatiky, potom je to problém.“
Klára zavetrila dobrodružstvo, pre ktoré sa rýchlo zapálila. „Musíme mu pomôcť!“ zvolala. „Teda, veď zajtra sú Vianoce, sviatok lásky k blížnym!“ povedala šibalsky.
„Zajtra je Štedrý večer,“ opravil ju vecne Katkin otec. V spätnom zrkadle videl, ako naňho dievčatá s očakávaním hľadia. V tejto chvíli si vrúcne želal, aby tam to žltooranžové svetlo jednoducho nebolo, alebo aby prestalo blikať. Mal za sebou dlhý deň a páčila sa mu predstava, že sedí doma pri kozube a listuje v novinách. Bolo to oveľa lepšie ako počas snehovej búrky, v mraze, odťahovať auto. Unavene sa pozrel k stromom, kde opäť zablikalo svetlo.
Ale pretože Ľudovít Šulc nebol typ človeka, ktorý strká hlavu do piesku, keď niekto potrebuje pomoc, zhlboka si vzdychol, otočil auto a vydal sa za svetlom.
Bolo to rozhodnutie, ktoré im malo navždy zmeniť život.
Rok v čarovnej krajine

Rok v čarovnej krajine

17. 01. 2019
Máme pre vás 2 úžasné tipy z edície Stonožka. Leporelá vo veľkom formáte pre deti od 3 rokov.
Je totiž dôležité, aby deti prichádzali do kontaktu s knihami od útleho detstva. Knihy podľa psychológov pomáhajú formovať detský svet, jeho osobnosť, ovplyvňujú jeho vzťahy a citové väzby. Preto je dobré vyberať knižky, ktoré majú v sebe posolstvo, hovoria o rodine, vzájomnej pomoci, o dobrých vlastnostiach. Knihy, ktoré sú interaktívne.

Rok v čarovnej krajine obsahuje dvanásť dvojstrán so všetkými mesiacmi v roku. Na prvej dvojstrane sa vám predstavia hrdinovia knihy ako Červená čiapočka, Rarášok, Babka Babulienka, či Víla Kvetomila. Na konci knihy si zahráte interaktívnu hru.

„Zdravím vás, moji milí!
Volám sa Ježibaba a som veľmi rada, že ste ma navštívili. Baladinova lampa vás ponúkne čarovným čajíkom a chutnou polievočkou. Určite ochutnajte aj Babulienkine dobroty, zahrajte sa s Dobroduchom a s Vodníkom sa ponorte pod hladinu,“ prihovára sa v knižke dobrá Ježibaba.

Vyberte sa s nami na fantastickú cestu plnú prekvapení a nezvyčajných stretnutí s rozprávkovými hrdinami. Na detailných obrázkoch si deti precvičia vnímavosť a schopnosť rozprávať príbehy, ale predovšetkým sa výborne zabavia pri podrobnom skúmaní farebných ilustrácií.
Rok v škôlke

Rok v škôlke

17. 01. 2019
V druhej knižke Rok v škôlke zasa spolu s detskými hrdinami mesiac po mesiaci prežijeme najdôležitejšie udalosti a sviatky, uvidíme ich pri každodennej hre a výučbe. Na úvodnej dvojstránke sa zoznámime so všetkými hrdinami a neskôr si zahráme aj interaktívnu hru.

„Vitajte v našej škôlke!
Tu sa hráme a učíme. Igor rád hrá futbal a Max je odborník na dinosaury. S mojím najlepším kamošom Krištofom večne niečo stvárame. Žofka vždy niečo stráca a Viktória usporadúva čajové posedenia pre bábiky.... Dokonca aj maličký Alex občas zabudne na svoj vankúšik a zahrá sa s nami. Okrem pani učiteľky Anky tu máme ešte uja Marcela a jeho psíka Bobíka. Staráme sa aj o mačičku Cicu – tá nezbednica sa stále kamsi schováva a my ju potom hľadáme. Poďte sa s nami hrať!“

Opäť detailné obrázky, ktoré precvičia detskú vnímavosť a schopnosť rozprávať príbehy.
„Knihy naozaj zohrávajú významnú úlohu vo vývine malých detí. Ich čítanie – najskôr hlasné predčítavanie maličkým deťom, neskôr samostatné čítanie deťmi, keď sa to už naučia. Práve to podporuje správny vývin mozgu, duševné rozpoloženie dieťaťa a vytvára sa lepší základ pre úspešnejší život v dospelosti,“ píše sa v článku magazínu LepšíDeň.sk Aké knihy čítať deťom od narodenia?
Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla

Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla

18. 12. 2018
Mimi a Líza sú tu opäť a tentoraz s Vianocami

Dve veselé kamarátky zažili už veľa zábavy vo fantazijných svetoch. Po prvých dvoch knižkách, vymaľovánkach, či hádankách je tu novinka, v ktorej dievčatá opäť zažívajú čosi nezvyčajné. Cestujú v čase.
„Knižka je určená primárne pre deti, ktoré sa len nedávno naučili čítať alebo sú ešte v materskej škole. No vďaka bohatým ilustráciám zaujme aj omnoho mladších čitateľov a zistili sme, že vlastne aj starších,“ tvrdí jedna z autoriek Katka Kerekesová.

Tentoraz je tu teda príbeh Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla, ktorý je plný čarovných, voňavých a jagavých Vianoc.

Mimi vidí svet rukami a ušami. Je totiž nevidiaca.
Spolu so svojou najlepšou kamarátkou Lízou už navštívili veľa fantastických svetov plných zábavy, ale aj záhad. Teraz konečne prišli Vianoce.

Mimi a Líza spoločne so susedmi z domu zdobia nádherný, veľkolepý stromček. Ibaže žiarovky na ňom nechcú svietiť a záhadne všetky zhasínajú.

Kam zmizlo to čarovné vianočné svetlo? Utieklo? Alebo ho ktosi ukradol? Možno v tom má prsty podozrivý sused Viliam, ktorý sa s nikým nekamaráti...
Pri pokusoch rozsvietiť svetlá sa zrazu objaví malé strapaté Svetielko. Vďaka nemu sa dievčatá dozvedia, že odpoveď sa skrýva v minulosti, keď boli susedia ešte malými deťmi. Mimi a Líza sa teda vydajú na dobrodružnú cestu časom, aby vrátili Vianociam ich očarujúce svetlo.
Pozrite si trailer ku knihe aj filmu:



Knižka Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla vznikla na základe scenára rovnomennej rozprávky, ktorý spoločne písali Katarína Moláková, Katarína Kerekesová, Ivana Šebestová a Anna Vášová.

Nádhernú ústrednú pieseň k filmu naspievala Ela Tolstová, ktorá je líderkou formácie Tolstoys. Skladbu s názvom Svetlo sa hrá skomponovala Lucia Chuťková. Tá v súčasnosti patrí k najvýraznejším postavám hudobnej scény mladých skladateľov a skladateliek. Venuje sa tvorbe contemporary music. „Priznávam, nebolo to jednoduché. Veľmi dlho sme hľadali speváčku, ktorej hlas by mal v sebe intimitu, istú spontánnosť a čosi tajomné,“ tvrdí Lucia.

Možno si spomínate na rok 2013, kedy mal vo vysielaní RTVS premiéru animovaný seriál Mimi a Líza. Decká si ho okamžite obľúbili. Bolo to po veľmi dlhej odmlke v pôvodnej detskej animovanej tvorbe. Odštartovala sa tým zároveň tvorba ďalších animovaných seriálov na Slovensku.
Bratislava pre deti

Bratislava pre deti

07. 12. 2018
25 najkrajších rodinných výletov

Práve vyšla prvá kniha zo série Výlety s deťmi. Volá sa Bratislava pre deti a ponúka 25 najkrajších výletov pre deti v Bratislave a jej bezprostrednom okolí. Určite nesmie chýbať v žiadnej domácnosti s deťmi – je k nej aj nádherná maľovaná mapa.

Bratislavu a okolie môžete s deťmi spoznávať nielen pešo, ale aj na bicykli, či autom. A dokonca pohľadom zhora. Autorská dvojica Daniel Kollár a Viera Poláková zmapovala 25 výletných lokalít, ktoré patria k najzaujímavejším miestam predovšetkým z hľadiska bratislavských detí. Tu je aspoň zopár výletov, ktoré nájdete v knihe Bratislava pre deti:

Hrad Pajštún
Biofarma Príroda pri Stupave
Farma Abeland
Zámok Schloss Hof
Dunajské luhy
Mohyla M.R.Štefánika
Rozhľadňa
Železná studnička
Písaný kameň
Plavba loďou po Dunaji

Je skvelé, že kniha Bratislava pre deti ponúka tieto výlety zábavným a vizuálne zaujímavým spôsobom. Netradičné zákutia, ale aj známe a veľmi obľúbené miesta.
Praktické informácie vám pomôžu naplánovať celú trasu a dostanete aj užitočné rady. Na každé z týchto miest sa dostanete autom, ale autori ponúkajú aj iné varianty – pešo pre milovníkov turistiky alebo na bicykli. Preto nechýbajú ani informácie o dĺžke trasy v kilometroch, prevýšení alebo náročnosti trás.
„Dúfame, že spoločné aktívne trávenie voľných chvíľ detí a dospelých sa stane neodmysliteľnou súčasťou vášho života. A prispeje k ešte krajšiemu vzťahu ´malých´ a ´veľkých´,“ tvrdí jeden z autorov Daniel Kollár.

Doplnkom knihy je aj maľovaná mapa Bratislavy a okolia s naznačenými výletmi špeciálne namaľovaná pre túto knihu. Kniha a mapa sú vložené do plastového obalu a vytvárajú spolu jeden celok.
Operácia Západ Slnka

Operácia Západ Slnka

15. 11. 2018
Detektívna kancelária č.2 pokračuje

Detektívna kancelária č.2 je v súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti. Má už trinásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým. V slovenčine vychádzajú ďalšie dve časti, ktoré si vychutnajú všetci milovníci zamotaných príbehov. Ich autor Jorn Lier Horst je oceňovaný a mimoriadne obľúbený autor severských detektívok. Podobne ako Jo Nesbo začal písať aj pre deti a vyplatilo sa.

Okrem klasických obrázkov v knihách nájdete aj mapu mesta Riečany, podobizne jednotlivých postáv, a výtvarne sú spracované aj rôzne pomôcky a zoznamy, ktoré majú slúžiť amatérskym detektívom k vyriešeniu závažného problému.

Detektívnu kanceláriu č.2 teda tvorí dvojica Oliver a Tiril.
Tiril je inteligentné, odvážne a akčné dievča, ktoré sa nebojí žiadneho rizika. Nezaváha ani vo chvíli, keď má prenasledovať dospelého zločinca.
Oliver je zasa malý génius, ktorý miluje zložité hlavolamy a dobré jedlo :-)
Do partie patrí ešte pes Osmo.

Operácia Západ Slnka

Tiril s Oliverom sú svedkami toho, ako bezohľadný vodič takmer zrazí starú pani Norlandovú. Rozhodnú sa, že zistia, kto bol za volantom červeného auta − a to ešte predtým, ako zapadne slnko. Ich vyšetrovanie sa však vyvíja inak, ako predpokladali a náhle riešia dva prípady naraz. Zdá sa totiž, že v aute sedeli bankoví lupiči. A v hre je aj samotný Elvis Presley.

Krátky úryvok:

Elemír Elsen vedel Elvisa lepšie napodobniť, pokiaľ šlo o jeho výzor než o jeho spev, ale keďže sa skutočný Elvis mnohým páčil, stal sa populárnym aj Elemír Elvis. Nebýval v Riečanoch, ale hneď za mestom, a tak si deti zašli po bicykle a zamierili popri škole a potom cez most na západ. Osmo bežal s vyplazeným jazykom vedľa nich.
Elemírov dom ležal na vrchole kopca za murovaným plotom, ktorý obrastal zimolez s voňavými bielymi kvietkami.
Tiril si oprela bicykel o múrik.
„Tak, a čo teraz?“ spýtala sa.
Oliver mlčal. Stál na príjazdovej cestičke a pozeral sa na dom.
„Na dvore neparkuje žiadne auto,“ utrúsil.
Vtom sa za nimi ozval klaksón. Obaja sa zvrtli. Na bielom aute sa zosunulo bočné okienko a z neho sa vystrčila hlava Elemíra Elsena. Na nose mal veľké slnečné okuliare.
„Hello,“ pozdravil ich hlbokým hlasom po anglicky – presne ako pravý Elvis. „Ako vám pomôžem, mládež?“
Operácia Narcis

Operácia Narcis

15. 11. 2018
Bohatému podnikateľovi ukradli „Narcis“, veľmi cenný obraz. Polícia síce zatkla zlodeja, ale ten sa odmieta priznať. Navyše obraz stále nenašli. Tiril s Oliverom však objavia niečo nanajvýš zaujímavé pri dome podozrivého. Vyriešia dvaja mladí detektívi aj tento prípad?

Krátky úryvok:

„Tam býva,“ povedal Oliver a ukázal prstom. „Kohútí lupič.“
Na opačnej strane ulice stáli vedľa seba dva domy a medzi nimi plot.
Zo starej jablone vzlietli dve vrany a striasli pritom na chodník trochu snehu.
Dom vyhľadali zo zvedavosti.
Tiril držala v ruke noviny. Na titulnej strane bol nadpis: „Zadržali Kohútieho lupiča“. Na fotke boli domy, pred ktorými stáli, no pred jedným parkovalo policajné auto a muža, čo v ňom býval, práve odvádzali dvaja policajti.
Oliver si vybral z vrecka čokoládu, odhryzol si z nej a zamyslene prežúval.
Lúpež sa stala pred troma dňami. Lupič neukradol kohúta, akoby sa azda mohol niekto nazdávať, ale pri čine mal na sebe žltý kostým s kapucňou, na ktorej bol zobák a červený kohútí hrebienok. Preto sa v novinách o tom písalo ako o Kohútej lúpeži.
Zmizol pri nej Narcis. To síce neznie tak vážne, ale Narcis bol obraz. Namaľoval ho slávny maliar Christian Lasson a mal hodnotu takmer milión korún.
Vieš, kde rastú Stromodeti

Vieš, kde rastú Stromodeti

15. 11. 2018
Poznáte stromodeti? A viete, kde rastú?

Najznámejší nemecký lesník Peter Wohlleben sa preslávil knihami Tajný život stromov, Duševný život zvierat, Sprievodca lesom, či Tajomné pradivo prírody.
Teraz rozpráva naozaj vrúcny a dobromyseľný príbeh, ktorý deťom jedinečným spôsobom približuje les a prírodu.
Vieš, kde rastú Stromodeti je jeho prvá obrázková kniha.

Kde teda bývajú stromodeti?
To by rada vedela malá veverička Petra.
A prečo sa ľudia nemusia báť vlkov?

Pri raňajšej kávičke Petra vyruší smutná veverička Petra, ktorá hľadá svoju rodinu. Horár Peter vezme veveričku na dobrodružnú lesnú potulku. Porozpráva jej o stromoch a ich rodinách a spolu sa vyberú do lesa, lebo aj veverička chce spoznať deti stromov.
Cestou prespia pod šírym nebom, upúta ich rúbanie ihličnatých stromov a naozaj stretnú vlka! Ale podarí sa im nájsť aj stromodeti a ich rodičov?
A objavia rodinu, v ktorej Petra môže zostať?

Vieš, kde rastú Stromodeti je poučný príbeh s peknými ilustráciami. Ako stvorený pre spoločné čítanie starých rodičov a vnukov. Autor vysvetľuje zložitý ekosystém lesa aj tým najmenším a spolu s veveričkou im jedinečným spôsobom približuje prírodu.

Prečítajte si krátky úryvok:

„Prečo ten stroj píli toľko stromov?“ čuduje sa Petra.
„Drevo pôjde do piliarskeho závodu. Tam z neho urobia dosky a hranoly.“
Peter sa zvrtne a vráti sa do lesa. Pokrúti hlavou. „Ani tu nenájdeme stromodeti! Len sa pozri: Pôda je úplne utlačená na miestach, kadiaľ prešiel stroj. Tam mladý stromček nevyrastie.“
Peter sa zohne a zdvihne z blata nehybnú dážďovku. „Aj zvieratá v pôde sú mŕtve. Tu sa mi veru nepáči.“
Ako sa úspešne učiť s ADHD

Ako sa úspešne učiť s ADHD

29. 10. 2018
Viete, ako úspešne učiť deti s ADHD?

Ako sa úspešne učiť s ADHD je kniha skúsených autorov Fabiana Grolimunda a Stefanie Rietzlerovej. Sú to švajčiarski psychológovia a odborníci na poruchy pozornosti.
Prinášajú množstvo konkrétnych a praktických riešení, ako úspešne zvládnuť život s ADHD.
„Pri komunikácii s rodičmi detí s poruchami ADHD cítime, ako túžia nájsť jedno univerzálne riešenie, jedinečnú metódu, ktorá razom zaženie zo sveta všetky starosti,“ tvrdia autori. „Takéto riešenie neexistuje. Ako sa darí rodinám s deťmi s ADHD zvládnuť školské obdobie? Naše skúsenosti ukazujú, že najväčšie pokroky sú viditeľné u tých detí a rodičov, ktorým sa podarilo aplikovať stratégie a výchovné praktiky po malých krokoch a ďalej v nich vytrvalo pokračovať.“
V knihe nájdete jednoduché, ale efektívne riešenia, ako zvýšiť koncentráciu a pozornosť detí odfiltrovaním rušivých stimulov z prostredia, aj ako podporiť ich motiváciu k učeniu. Ukáže vám, že koncentrácia nie je nevyhnutne spojená s nehybným sedením, a že aj zábudlivého a chaotického žiaka možno hravou formou naviesť na systém v učení a poriadok vo veciach.
To, čo robí knihu Ako sa úspešne učiť s ADHD mimoriadne atraktívnou, sú praktické návody na zvládanie života s ADHD. Nájdete v nej množstvo konkrétnych príkladov, s prihliadnutím na typ poruchy pozornosti, ktorými svojmu dieťaťu sprehľadníte, zjednodušíte a spríjemníte učenie. Navyše zistíte, ako môžete pri učení využiť jeho silné stránky (napríklad jeho pohyblivosť alebo obrazotvornosť) namiesto toho, aby ste bojovali s jeho slabosťami.
Tu je len pár kapitol, ktoré veľa napovedia:
Neustále sa hádame a plačeme kvôli domácim úlohám
Moje dieťa sa nevie sústrediť a je ako spomalené
Moje dieťa má nulovú motiváciu
Tak veľa sa učíme a nič sa na nás nenalepí
Moje dieťa je často frustrované a rýchlo sa vzdáva
Moje dieťa preceňuje a žiarli na súrodencov
V jednej z kapitol sa však dozviete aj to, že deti s ADHD majú skryté talenty, ako ich objaviť a vytiahnuť na povrch.
Prečítajte si úryvok z knihy Ako sa úspešne učiť s ADHD:
Vyskytuje sa dnes ADHD častejšie?
V médiách sa často hovorí o ADHD ako o epidémii. Je ADHD módnou diagnózou? Existovala táto porucha už v minulosti, alebo je produktom dnešnej doby? Mnohé štúdie poukazujú na to, že predispozícia k nepozornosti, hyperaktivite a impulzivite je čiastočne dedičná. (Presnejšie informácie nájdete v kapitole „Všeobecné informácie o ADHD“ na konci knihy.) Či sa však tieto predispozície stanú problémom alebo nie, záleží od okolia.
Deti s ADHD vidia a počujú všetko. Sú, ako sa vraví, veľmi roztržité.
Táto zmyslová vnímavosť sa stáva problémom len vtedy, keď majú svoju pozornosť sústrediť na jednu úlohu. Prechádzka v lese s dieťaťom s ADHD sa stane dobrodružstvom: počuje každého vtáčika, vidí každého chrobáčika. Funguje ako lovec – ľudia žili milióny rokov ako lovci a profitovali z tejto predispozície.
To isté platí aj o hyperaktivite. Donedávna vykonávali ľudia fyzicky náročné práce. Pre poľnohospodára alebo remeselníka je silný hnací motor výhodný. Ak sa však od neho vyžaduje, že má celý deň presedieť a riešiť teoretické úlohy, stáva sa tento hnací motor problémom.
Zmeny posledných desaťročí vedú k tomu, že ľudia s ADHD narážajú na množstvo problémov:
– Školské vyučovanie dlhšie trvá.
– Moderné formy organizácie práce, ako napríklad skupinové aktivity, sťažujú roztržitým deťom koncentráciu.
– Moderné školské učebnice, ktoré sú často farebné a bohaté na obrázky, odvádzajú pozornosť od toho, čo je dôležité.
– Kratšie cesty do školy, hustá doprava a mestský životný štýl bránia deťom dostatočne sa vyblázniť a vybehať vonku.
– Vyššie požiadavky v oblasti organizovania a plánovania (týždenný plán) zaťažujú množstvo detí s deficitmi v tejto oblasti.
– Ak má dieťa viacero učiteľov alebo doučovateľov, môže mať problém vytvoriť si k učiteľovi stabilný vzťah. Nároky na flexibilitu zvyšujú požiadavky. Deti sa zakaždým musia nastaviť na nového človeka.
– Viac predmetov a učiva vedie k tomu, že deti majú problém so zapamätaním si základných poznatkov, môžu mať ťažkosti s automatizovaním, dlhodobou pamäťou a schopnosťou zapamätané učivo flexibilne využiť.
– Nové médiá, ktoré nás denne zahŕňajú informáciami a neustále nás rušia formou e-mailov, SMS správ, chatov, atď., nám všetkým sťažujú koncentráciu.
Učenie orientované na činy a prax, ktoré viac vyhovuje väčšine osôb s ADHD, postupne stráca na hodnote. Je ťažké vypracovať sa vo firme na dôležitejšie pozície bez ukončeného vyššieho vzdelania. Vzdelávanie je preťažené a jednotvárne. Od praktického života nás delí čoraz viac rokov, strávených v školských laviciach. To som si ja, Fabián, uvedomil, keď som čítal článok o pôrodnej asistentke. Opisovala, že toto povolanie v jej rodine vykonáva už štvrtá generácia a poznamenala, že jej stará mama študovala jeden rok, jej mama dva roky, ona tri a jej dcéra už štyri roky.
Rodinný úlet

Rodinný úlet

22. 08. 2018
Podarená rodinka na veľkom výlete!

Ak ste už fanúšikom Grega Heffleyho, máte dôvod na radosť. Ak ho ešte len objavujte, toto je vynikajúca príležitosť spoznať najväčšieho smoliara na svete. Pútavý príbeh, humor, veselé ilustrácie z ceruzky samotného autora a akciou nabité dovolenkové dobrodružstvo.
„Svet sa doslova zbláznil do Denníka odvážneho bojka od Jeffa Kinneyho,“ napísal The Sun a Independent dodáva: „Kinney je s J.K.Rowlingovou jedným z najpredávanejších svetových autorov kníh pre deti.“

Je tu Denník odvážneho bojka 12.diel s názvom Rodinný úlet.
A verte, že sa budete opäť baviť.
Greg Heffley a jeho podarená rodinka sa totiž vybrali na veľký výlet!

Rozhodli sa, že pred zimou a predvianočným zhonom ujdú do hotela na tropickom ostrove, aby si vychutnali zaslúžený oddych a pohodu. Pár dní v raji by s vystresovanými Heffleyovcami malo urobiť zázraky.

Ver mi, keby som mohol, tak radšej zostanem DOMA, ale nemal som na výber.
Ešte pred pár týždňami sa nám o dovolenke ani NESNÍVALO. Bol úplne obyčajný december a ja som sa už fakt tešil na Vianoce.
Ale reklama v telke nás lákala na Koralový ostrov. Mama s tatkom tam kedysi boli na svadobnej ceste. Dobre si to pamätám, lebo sa začnú cukrovať zakaždým, keď sa tá reklama objaví v telke...

Greg to samozrejme považoval za OTRASNÝ nápad a divil sa, že tatko s tým súhlasil. Strašne nerád rozhadzuje prachy a dovolenka určite bude stáť celý majetok. No jeho otec vyhlásil, že mu zima už lezie na nervy a rád by zdrhol kamsi do tepla. „Ja osobne proti zime nič nemám. Vlastne by som povedal, že čím je vonku hnusnejšie, tým som spokojnejší,“ povzdychne si Greg.

Dúfal som, že Manny s Rodrickom mu pomôžu priviesť rodičov k rozumu, ale na tých dvoch sa nedá ani trochu spoľahnúť. A tak sa rodinka teda vyberie na vytúženú dovolenku v tropickom raji...
No čoskoro zistí, že „raj na zemi“ je v skutočnosti iný ako v reklame. Hrozí tam úpal či pokazený žalúdok a všade striehnu jedovaté potvorky. Môže sa dovolenka napriek všetkému vydariť, alebo dopadne katastrofálne?

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Daniel Fischer:



Už 12.diel úžasnej série Denník odvážneho bojka Rodinný úlet je opäť plný humoru, neuveriteľných situácií, ktoré vás budú rozosmievať a skvelých zážitkov, aké by vám ani na um nezišli. Všetko sa začalo komplikovať už na letisku – takmer nestihli odlet, k terminálu prišli totálne premočení a premrznutí, a napokon mali platiť za príliš veľký kufor. „Tatko vyhlásil, že letecká spoločnosť nás len chce zdierať a nedá im navyše ani CENT. Z kufra sme vybrali nejaké veci a napchali sme si ich do príručnej batožiny...“
Jeff Kinney sa dostal na prvé miesto v rebríčku najpredávanejších autorov časopisu New York Times a v hlasovaní detských divákov televízie Nickelodeon šesťkrát získal cenu za najobľúbenejšiu knihu. Časopis Time ho zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Založil webovú stránku Poptropica, ktorú časopis Time začlenil do rebríčka päťdesiatich najlepších na svete. Detstvo prežil vo Washingtone a v roku 1995 sa presťahoval do Nového Anglicka.
Detský mozog vysvetlený rodičom

Detský mozog vysvetlený rodičom

01. 08. 2018
Každý rodič v momente, keď drží svoje dieťa prvýkrát v náručí, pochopí, že rodičovstvo so sebou prináša aj mnoho zodpovednosti rôzneho druhu...

Vedci dokázali, že počas prvých rokov života má detský mozog taký potenciál, aký už nikdy nenadobudne. Treba sa vtedy sústrediť na jeho rozvoj a ísť cieľavedome po zdokonaľovaní detského mozgu? Rozvíjať ho stoj čo stoj?
Nie. Neznamená to, že by sme sa mali snažiť urobiť z detí malých géniov. Práve naopak, jednostrannosť vo výchove má za následok vznik rôznych sociálnych deformácií, ktorých sa neskôr dospelý človek ťažko zbavuje. Len rovnomerné rozvíjanie racionálnej a emocionálnej inteligencie dokáže deťom zabezpečiť plynulý všestranný vývin a je dobrým základom úspešného a plnohodnotného života.

Neuropsychológ Álvaro Bilbao, ktorý je sám trojnásobným otcom, približuje rodičom mentálny svet detí, aby ich mohli vychovávať v súvislosti s pochopením ich vnútorných potrieb.

Kniha Detský mozog vysvetlený rodičom je hodnotným a praktickým návodom, ktorý vyvracia mnohé povery. Zrozumiteľným spôsobom predkladá informácie najnovších výsledkov neurovedy, aby všetci rodičia dokázali pomôcť svojim deťom rozvinúť ich rozumový potenciál, a zároveň dosiahnuť maximálnu emocionálnu rovnováhu.

V knihe Detský mozog vysvetlený rodičom sa okrem iného dozviete:

Aké sú nástroje na podporu rozvoja detského mozgu?
Ako nenásilným spôsobom rozvíjať rečové schopnosti a pamäť?
Ako dieťa naučiť dôvere, zodpovednosti a asertivite?
Do akej miery treba dieťa viesť?
Kedy je vhodné a kedy nevhodné zasahovať do jeho činnosti?
Posudzovať či neposudzovať výsledky detskej práce?
Ako uplatňovať vo výchove princíp rovnováhy?

Prečítajte si úryvok z novinky Detský mozog vysvetlený rodičom:

Vychovávať zdravým rozumom Pravdepodobne jedna z najčastejších chýb, ktoré rodičia robia pri výchove je tá, že zachádzajú do extrémov. Je zaujímavé, že tento prístup je pomerne častý medzi rodičmi, ktorí viac čítajú a hľadajú informácie o tom, ako majú vychovávať svoje deti. Extrémy sa vyskytujú v akomkoľvek smere, ale „rodič fundamentalista“ má pevnú a presnú predstavu o tom, koľko mlieka má vypiť bábätko pri každom kŕmení, ako musia byť sterilizované dojčenské fľaše, koľko mesiacov, týždňov a dní má byť dieťa dojčené, aby sa jeho imunita primerane vyvinula, či koľko objatí, bozkov a pohladení má prijať predtým, než mu začne nastavovať hranice. Títo rodičia majú zvyčajne tie najlepšie úmysly a svoje dogmy zakladajú na dobre postavených teóriách, často však zle vyložených, a takmer vždy prenesených do extrému. Možno by rodičia mali čítať iba jednu alebo dve jednoduché knihy o výchove. Ako neuropsychológ vás môžem uistiť, že keď má mozog príliš veľa informácií alebo sú tieto informácie protikladné, reaguje úzkostlivo, čo zapríčiní, že človek sa drží len časti informácií a zabúda na ďalšie údaje, ktoré sú rovnako dôležité a doplňujúce.
Všetkým rodičom, ktorí sa našli v opise otca alebo matky „fundamentalistu“, tým, ktorí majú pocit, že existujú jasné pravidlá na výchovu ich detí, môžem povedať len toľko, že keby sme deti vychovávali tak zložito, po milimetroch a absolútne presne podľa ich predstáv, náš druh by vyhynul pred miliónmi rokov. Ak by bolo predčasné odstavenie od dojčenia, nesterilizovaná fľaša, neposkytnuté objatie či noc bez mastičky na zadoček naozaj také dôležité, ako si myslia, môžu si byť istí, že by na povrchu Zeme nebola ani jedna ľudská bytosť. Skutočnosť je taká, že deti vyrastajú zdravé a šťastné v eskimáckom kmeni, uprostred džungle alebo na cestách po púšti s karavánou tiav. Skutočnosť je taká, že netreba po milimetroch merať lyžice cereálií, ktoré dávame do misky, nič sa nestane, ak dieťa jednu noc ostane bez hydratačného mlieka. Skutočnosť je taká, že výchova dieťaťa je čosi oveľa jednoduchšie a inštinktívnejšie, než si občas myslíme.
Čo sa týka výchovy detí, existujú dôkazy o tom, že extrémy nie sú prospešné. Tu sú niektoré príklady. Ako všetci vieme, baktérie môžu spôsobiť infekcie a poruchy trávenia. Mnoho pediatrov odporúča, aby sa počas prvých mesiacov života sterilizovali fľaše, cumlíky alebo cumle z fľašiek, s cieľom chrániť imunitný systém bábätka pred chorobami. V niektorých prípadoch sa z posadnutosti zlikvidovať baktérie stáva horlivosť vytvoriť úplne sterilný svet. Vieme však, že tento extrém nie je pre dieťa prospešný.
Podľa nedávnej štúdie vykonanej vo Švédsku, ktorú publikoval prestížny časopis Pediatrics, existujú lepšie alternatívy k sterilizácii. Podľa týchto výskumníkov rodičia, ktorí zdvihnú cumlík, ktorý spadol na zem a predtým, ako ho vrátia dieťaťu, si ho vložia do úst – bez oplachovania vo vode alebo v čomkoľvek inom, prispievajú k väčšej bakteriálnej rozmanitosti v zažívacom systéme dieťaťa, čo prináša výhody jeho imunitnému systému. Tieto deti mávajú
astmu a kožné ekzémy menej často ako ich rovesníci, ktorí dostávajú všetko poriadne sterilizované. Ďalším extrémom môže byť názor na to, či je lepšie dať dieťaťu menej hraníc,
alebo naopak dať mu ich veľa. V prvom prípade dieťa vyrastá bez pravidiel a to sa môže prejaviť nedostatkom sebadôvery, pretože sa nestotožnilo s tým, čo má robiť a čo nie. V druhom prípade môže byť dieťa príliš plaché, a podobne ako v prvom prípade, trpí nedostatkom sebadôvery, pretože sa cíti príliš kontrolované. Rovnako tak existujú extrémistické názory ohľadom najvhodnejšej metódy, ako dosiahnuť, aby dieťa spalo samo. Niektoré mamičky bojujú zubami-nechtami proti každému, kto im radí, že dieťa by od určitého veku malo začať spávať samo, ďalšie trvajú na tom, že je to pre dieťa prospešné. Taktiež zastávajú názor, že učiť dieťa samostatnosti už od veľmi útleho veku je veľmi dôležité, zatiaľ čo tie prvé zo všetkých síl obhajujú fyzický kontakt, lebo chcú zabrániť tomu, aby bábätko alebo dieťa zažilo úzkosť či frustráciu.
03.07.2019 Viac

Re: Piatok trinásteho

mechanis

Tak horoskopy su celkom dobre https://horoskopy.pozri.sk jasne iba pre zabavu ale ...

03.07.2019 Viac

Re: Dobre recepty

mechanis

Toto je celkom zaujimave a aj chutne https://recepty.pozri.sk/recept-pyre-z-cervenej-sosovice-514 ...

03.07.2019 Viac

Re: Čo robiť s deťmi, ked vonku pr ...

mechanis

Ked je zle pocasie https://pocasie.pozri.sk existuje veľa sposobov ako deti zabavit ...

16.06.2019 Viac

Re: voľný cas

siminia

Behať sa dá v pohode aj doma, keď nie je čas venčiť sa v parku .. Nejaký lacnejší Master h ...

15.06.2019 Viac

Re: Cvičenie

zuzkia

Na spevnění svalstva není vůbec špatný veslovací tenažér. Hodně se píše o rotopedec ...

26.03.2019 Viac

Re: Kozmetika Avon a Oriflame

LuciaLuciaM

Ja teda Oriflame moc nepoužívam, ale čo som si od nich fakt obľúbila, sú tieto laky: ...

08.03.2019 Viac

Re: Skvelé oblečenie

LuciaLuciaM

Ja veľmi rada nakupujem v Bonprixe: https://www.letakytentotyzden.sk/bonpri ... ...

06.03.2019 Viac

Re: OBUV CCC

LuciaLuciaM

CCC mám radšej ako Deichman. A tato nová kolekcia je podľa mňa úplne super : htt ...

21.12.2018 Viac

Ekzem?

bubu62

Ahojte s malym sa trapime s ekzemom,je to lepsie raz horsie,mava cervene miesta stahujeme ...

26.11.2018 Viac

Re: Objednávate z aliexpress.c ...

margitazvoncek

Objednávam tam často. Hlavne cez tú aplikáciu, pretože to tam majú lacnejšie. Ale ni ...

276932x Viac

LEN TAK POKECAT

ivetka1980
107892x Viac

BIELA LISTINA

logorejka
93068x Viac

Diéta

swedulka
66891x Viac

Kikusova

JUANET
33122x Viac

Vianoce

melindi
32885x Viac

Silvester

Jajus345
31274x Viac

Wellness

melindi
22246x Viac

REFERENCIE

fredina
20065x Viac

Je toto mozne???????

zabka1987
Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Zatvoriť