Nemáte zapnutý JavaScript alebo ho Váš prehliadač nepodporuje. Zapnutý javascript je potrebný na správne fungovanie portálu babybazar.sk.

Ak Váš prehliadač nepodporuje JavaScript použite prosím iný (Firefox, Google Chrome, Opera, Internet Explorer).

Knihy

Povedz mi: Kone

Povedz mi: Kone

16. 01. 2018
Detská encyklopédia o koňoch

Viete, čo je to podstielka? Z ktorej strany vysadáme na koňa? A ako sa o koňa treba starať?
Nová detská encyklopédia Povedz mi: Kone prináša odpovede na vyše 200 otázok, ktoré kladú všetky deti o fascinujúcich zvieratách, akými sú kone!

Farebné strany so samolepkami oddeľujú 4 samostatné témy:
– anatómia a správanie
– starostlivosť a prax
– jazdectvo
– história

Zvedavé otázky dopĺňajú jednoduché odpovede, vtipné ilustrácie a v knižke nájdete navyše aj veľa samolepiek.

Ako koňovi nadvihneme nohu?
Čím kŕmime koňa?
Sú v mestách kone?
Čo je to stojisko?
Čo znamená grošovaný?

Aj to sú zaujímavé otázky, na ktoré odpovedá perfektná kniha pre bystré deti Povedz mi: Kone.
V tejto sérii už vyšlo množstvo populárnych encyklopédií, ako Povedz mi: Dinosaury, Povedz mi: Objavy a vynálezy, Povedz mi KEDY alebo Povedz mi, čo to je?

Prečítajte si aspoň zopár zaujímavých otázok a odpovedí z knižky Povedz mi: Kone.

Má kôň dobrý čuch?
Áno, veľmi dobrý. Čuch mu umožňuje rozpoznať iné kone (aj ich jazdcov), pomáha mu orientovať sa v priestore a pri vyhľadávaní potravy.

Prečo kôň hýbe ušami?
Konské uši sa pohybujú nezávisle od seba, čo mu dovoľuje zistiť nielen to, odkiaľ prichádza zvuk, ale ich pohybom dáva najavo aj svoju nevôľu či radosť.

Vidí kôň za seba?
Nie, nevidí. Kôň vidí dobre všetko okolo seba (hovoríme tomu panoramatické videnie), okrem priestoru za ním. Preto sa k nemu nikdy nepribližujeme odzadu, aby sme ho nevyľakali.

Ako zistíme, že má kôň zlú náladu?
Tak, že sa mu pozrieme na uši. Ak ich má sklopené dozadu, je to zlé znamenie: dáva tak najavo, že sa chystá niekoho pohrýzť alebo kopnúť. Najlepšie bude nepliesť sa mu vtedy pod nohy...

Ako pristupujeme k bojazlivému koňovi?
Pomôže nám hlas: treba sa mu prihovárať láskavo a pokojne, a pritom sa pomaly približovať k jeho hlave. Môžeme k nemu natiahnuť aj ruku, aby ju mohol oňuchať a podľa pachu nás identifikovať.

Má rád samotu?
Nemá rád samotu, práve naopak, priam ju nenávidí. Patrí medzi stádovité zvieratá, mimochodom, divoké kone tiež žijú v stádach... Aj pri pasení sa cíti lepšie v spoločnosti ďalších zvierat (koní, somárov, kráv, oviec...).

Aký je rozdiel medzi koňom a poníkom?
Oba patria k rovnakému druhu, jediný rozdiel je v ich veľkosti a rozmeroch: poník (alebo pony) meria menej než 1,50 m od najvyššieho bodu – kohútika – k zemi.
Počuješ rozprávať stromy?

Počuješ rozprávať stromy?

13. 12. 2017
Už sa vás niekedy vaše deti pýtali, či spia stromy v noci? Rozprávajú sa spolu? A kam chodia diviaky na záchod? Ako funguje lesný internet? Podobných otázok je neúrekom a je skvelé, ak sa deti zaujímajú o prírodu. Presne pre ne je tu nová knižka Počuješ rozprávať stromy??
Vydajte sa aj vy na malú objaviteľskú cestu lesom.
Skúsený nemecký lesník Peter Wohlleben vám porozpráva o svojich fascinujúcich pozorovaniach a prieskumoch. „Už 26 rokov sprevádzam deti po lese. Vždy ma nudilo vysvetľovať len rozdiely medzi jednotlivými druhmi stromov. Nie je zaujímavejšie zahryznúť sa do rozličných vetvičiek a takto zistiť rozdiely medzi nimi? Skutočne existuje lesný internet a stromy si ním vymieňajú správy? Znie to ako v rozprávke, a predsa je to pravda,“ rozpráva známy lesník, ktorý sa preslávil kniha Duševný život zvierat a Tajný život stromov.

V knihe Počuješ rozprávať stromy?? nájdete tiež množstvo vecí, ktoré si môžu deti samé vyskúšať a zmajstrovať. A tiež napínavé kvízy, aby sa otestovali a zabavili. Les je totiž napínavý a nie je to len zhluk stromov. Každý deň sa v ňom dá niečo nové objavovať. Nádherne vám to ukáže táto knižka plná obrázkov a fotografií.

Dozviete sa, ako vlastne strom dýcha, ako funguje rodinný život v lese a čo si rozprávajú vtáky. Ako stromy pijú? Prečo rastie v lese málo kvetov? Koľko rozumu má hmyz? A prečo stromy nemajú rady psy?
Aj toto sú zaujímavé otázky, ktorým sa knižka venuje.

Vyskúšajte to!
V rámčekoch s takýmto nápisom nájdete rôzne vychytávky, ktoré môžete vyskúšať sami. Napríklad zo smrekovej živice si môžete vyrobiť žuvačku. Nájdete na veľkom smreku živicu, veľkú tvrdú kvapku. Vložte si ju do úst a pomaličky vám zmäkne až sa bude dať žuť. Nezačnite ju žuť priskoro, lebo kvapka sa môže rozpadnúť na drobné horké kúsky. Len ju majte chvíľu v ústach, nech pôsobí na ňu teplo. Pri žutí a skúšaní si často odpľúvajte – v lese sa to môže. Tak sa živica zbaví horkastej chuti. Do desiatich minút môžete mať ružovkastú žuvačku.

Ak ste pripravení dozvedieť sa veľa zaujímavostí o stromoch a iných lesných obyvateľoch, o čom ste ani netušili a nepokladali to za možné, pridajte sa!
S novou knižkou Počuješ rozprávať stromy?? sa vyberieme na napínavú expedíciu do lesa. Zasvätíme vás do tajomstiev jeho obyvateľov, ich zvláštností a trikov na prežitie.
Som nový človiečik

Som nový človiečik

05. 12. 2017
„Toto je môj tretí knižkový pôrod, no tentoraz ide o pôrod pre veľa malých človiečikov,“ vysvetľuje s úsmevom Kristína Farkašová, ktorú si desaťtisíce mamičiek obľúbili aj vďaka jej knižkám Som mama a Stále som mama.
Najkrajší darček pre začínajúci život.
Takto opisuje Kristína Farkašová svoju tretiu knižku s názvom Som nový človiečik.
Je to špeciálny zápisníček pre vášho nového človiečika, z ktorého mu môžete vytvoriť naozajstnú knižku. O ňom, o vás, o krásach, kruhoch pod očami či o počte nočných vstávaní. Je to nežná, vtipná, dojímavá záležitosť, aká samotnej autorke (ktorá, ako iste viete, je mama) chýbala na trhu.

Bez gýčov a fotiek spiacich detičiek, ktoré s realitou nemajú veľa spoločného, prichádza na trh knižka, ktorá bude pre vášho nového človiečika celoživotným bohatstvom. Autorka od vás nechce žiadne dlhé vypisovačky ani slohové práce, takže sa nemusíte báť, že sa na materskej narobíte ešte viac. Stačí zaškrtnúť, zakrúžkovať, kde-tu dodať slovko a všetky krásy sveta ukryť do jednej knižky v slávnostnej škatuľke, na ktorú dokonca môžete špeciálnymi nálepkami napísať meno malého človiečika.

Som nový človiečik je podľa nej knižka ideálna pre tých najnovších človiečikov. Najmä tých, ktorí potrebujú do svojho života vedieť začiatok ich príbehu. Ten si logicky kvôli maličkosti svojej maličkosti nebudú pamätať.
Knižka ponúka množstvo vtipných, veselých i zúfalých možností na odškrtávanie.
Je to zápisníček, aký Kristíne na trhu chýbal. Jednoduchý, vtipný, negýčový, dojímavý a taký osobný. Darček v elegantnej škatuľke, v ktorej ho môžete mať vystavený na čestnom mieste na poličke.

„Že nemáte nového človiečika?“ mávne rukou Kristína Farkašová. „Nevadí, knižku Som nový človiečik si môžete vytvoriť aj spätne. Ja napríklad už dnes viem, že ju darujem svojim rodičom. Pretože aj ja chcem vedieť začiatok svojho príbehu. Milí noví človiečikovia, nech sa vám pekne číta, keď budete veľkí.“

Prečítajte si úvodné riedky z knižky Som nový človiečik:

Milý nový človiečik. Je jedno, či si dievčatko, alebo chlapček. Si skrátka malinký človiečik, ktorý prišiel na tento svet, aby mu bolo dobre.
Toto je knižka pre teba. Napísala som ju tak trochu ja, ale hlavne tvoji rodičia či niekto z rodiny. Ja som len načrtla zopár pomôcok, aby sa úplne neuštvali, lebo ak ti mám takto otvorene povedať pravdu, rodič to vôbec nemá ľahké. Niežeby to mal ťažké, ale ľahké tieto situácie rozhodne nie sú. Už len niekoho tak veľmi ľúbiť, že sa s ním rozhodneš splodiť nového človiečika, vyžaduje veľa času, lásky, trpezlivosti a kadečoho. Nehovoriac o tom, keď sa ten človiečik, čiže ty, skutočne narodí.
Rodičia majú kopu iných úloh a povinností (ako napríklad tuľkanie sa s tebou), ako ti vypisovať tvoju rozkošnícku osobnú knižku. Len niektorým rodičom preplo z lásky natoľko, že napísali o svojich deťoch knižku. Napríklad mne. Ja som napísala rovno dve a ako som si v nich tak minule listovala, prišlo mi skutočne fér, aby aj ostané deti mali knižku o sebe, aby všetko dôležité, čo sa na začiatku ich života udialo, mali zaznamenané.
A toto je ona. Tvoja knižka, milý nový človiečik. Zachytáva tvoj vznik, tvoje narodenie, tvoj prvý rok života (či aj čosi navyše). Všetko to, či si asi nebudeš pamätať, keď vyrastieš. Preto to tu budeš mať spísané.
Vitaj medzi nami, buď zdravý, šťastný, obklopený láskou, nehou, rodičmi, ktorí sa viac smejú ako potia, a dobrou literatúrou, ktorú ti práve títo tvoji najvzácnejší veľkí človiečikovia napíšu.
S pozdravom Kiki (tá pani, čo napísala tie dve knižky o deťoch a túto vymyslela pre teba)
Ema má mamu, mama má Emu

Ema má mamu, mama má Emu

28. 11. 2017
Vzťah mama a dcéra je jedinečný

„Všetko sa začalo tým, že známa veta z prvej školskej učebnice Ema má mamu, mama má Emu mala natrvalo zmiznúť zo šlabikárov,“ vysvetľuje moderátorka Emma Tekelyová. „Situácia sa našťastie zmenila, a v šlabikári zostalo Ema a Emma. Posledné tri roky dokonca zažíva najväčší boom popularity, na matrikách sa drží sa na prvých miestach v obľúbenosti mien.“
A tak vznikla knižka Ema má mamu, mama má Emu.

Podľa psychológov samotná veta Ema má mamu, mama má Emu nie je iba o Eme... je to posolstvo, ktoré podporuje vzťah mamy a dcéry.
A dôvodom vzniku tejto knihy je tiež skutočnosť, že na pultoch dominujú neslovenské interaktívne knihy pre mladší školský vek, rôzne Barbie knižky a maľovanky kreslených amerických princezien, rozprávok, seriálov odtrhnuté od reality, v ktorej dieťa žije.

Mamy a dcéry držia spolu. Celý život si pomáhajú, spolu pečú, zavárajú, kopírujú štýl obliekania.
Vedeli ste, že toto je slovenským fenoménom?
Škola učí čítať, písať, počítať, ale na všetky otázky o živote je po ruke mama.
Lenže času je málo, takže táto kniha bude pre mamy šikovným výchovným pomocníkom a pre dcéry kreatívnym zápisníkom či rodinnou knihou.
„Kým je doma bábätko, všetko, čo sa naučí, čo spapá a aké urobí pokroky si mama podrobne zapisuje. Len čo začne škola a prídu povinnosti, na nič nie je čas,“ tvrdí Emma Tekelyová v rozhovore pre LepšíDeň.sk. „A na mnohé veci o rodine, o škole, domácnosti sa rokmi zabudne.“

Volám sa Ema a toto je moja mama.
My dve sme stále spolu a máme sa rady. Mama ma učí nové veci. Mama vie, čo je pekné, čo je slušné aj čo je dobré. V tejto knihe budeme spolu s tebou od začiatku až do konca.
Užijeme si veľa zábavy. Pomocou nej zistíš to, čo ešte nevieš.

Knižka Ema má mamu, mama má Emu dá dieťaťu príležitosť formou zvedavosti, otázok, pátrania, premýšľania a vlastných nápadov zaznamenávať si svoje zistenia o sebe, o vzťahoch v rodine, priateľstve. Tiež o fungovaní domácnosti, nakupovaní, o móde a parádení sa, o slušnosti a úcte. Aj o pomáhaní, dobrých skutkoch... slovom o všetkom, čo sa týka jeho života s nástupom do školy.
Knižka je určená pre deti od prvého-druhého ročníka základnej školy.

Knižka je rozdelená na kapitoly ako Ja a moja mama, moja rodina, moje kamošky. Ja a móda, ľudia, škola, ja a moje zážitky, moje tajnosti...
Mamy so svojimi dcérami si do nej môžu písať, kresliť, lepiť fotografie, zapisovať dôležité udalosti, nápady, tajnosti, zážitky. Zostáva ako pamiatka, keď budú dcéry už veľké...

Pre dobrú vec

Celú myšlienku aj vznik knihy podporujú známe Emy a Emmy.
A to nielen svojim menom zo šlabikára, ale najmä ukážkovým vzťahom mama & dcéra v rôznych vekových kategóriách

super star Emma Drobná s mamou Máriou
škôlkárka Emmka Šprochová s mamou Andreou, moderátorkou TV Markíza
študentka Ema Mullerová s mamou Soňou z STV
školáčka Emka Majeská s mamou Jankou / herečkou a manželkou herca Mareka Majeského/
autorky Ema Tekelyová s mamou Emmou

Projekt podporujú aj tričká s originálnym dizajnom Ema má mamu...
Operácia Búrkové mračno

Operácia Búrkové mračno

23. 11. 2017
Detektívna kancelária pre deti

Detektívnu kanceláriu č.2 tvorí dvojica Oliver a Tiril.
Tiril je inteligentné, odvážne a akčné dievča, ktoré sa nebojí žiadneho rizika. Nezaváha ani vo chvíli, keď má prenasledovať dospelého zločinca.
Oliver je zasa malý génius, ktorý miluje zložité hlavolamy a dobré jedlo 
Do partie patrí ešte pes Osmo.

Nórsky autor Jorn Lier Horst píše krimi pre dospelých a teraz sa k nám dostáva aj jeho detská detektívna séria, ktorá sa stala najpredávanejšou sériou pre deti v roku 2015.
Zatiaľ sú vonku prvé dva príbehy série Detektívna kancelária, ktoré rozhodne nadchnú detských čitateľov.

Operácia Búrkové mračno je prvý príbeh, ktorý vás zavedie do mestečka Riečany. Niečo sa tam deje. Čo zvláštne.
Pekárovi zmizli kvasnice, stratili sa sudy z prístavu a v parku niekto ošklbal borievky. Zoznam ukradnutých vecí je čoraz dlhší a nikomu nedochádza, že spolu súvisia.
Prípadu sa však ujíma Detektívna kancelária č. 2.
Tiril a Oliver si najprv nevedia dať rady, pomôže im ale stopovací pes Osmo s úžasných čuchom.
Operácia Muž v čiernom

Operácia Muž v čiernom

23. 11. 2017
Druhý prípad sa volá Operácia Muž v čiernom.
Oliverov pád z bicykla nie je vlastne sám osebe prípadom, ktorý by bolo treba riešiť. Ide ale o to, že za zničený bicykel by mal zaplatiť ten, kto vyhĺbil jamu, v ktorej uviazol.
Kto ju však vykopal?
A všetky tie ostatné, čo sú navôkol? A prečo?
Pátranie zavedie oboch malých detektívov na veľmi čudné miesta. A stretnú sa aj s mužom v čiernom.

Horstove príbehy si prečítajú mladí čitatelia, ale aj dospelí. Pripravil niekoľko úloh, ktoré veru potrápia všetkých. Knižky sú krásne a bohato ilustrované.
okrem klasických obrázkov v nich nájdete aj mapu mesta, podobizne jednotlivých postáv, a výtvarne sú spracované aj rôzne pomôcky a zoznamy, ktoré majú slúžiť amatérskym detektívom k vyriešeniu závažného problému.

V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už dvanásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým. Ide o najpredávanejšiu nórsku detskú knihu roku 2015.
Tešíme sa na Ježiška

Tešíme sa na Ježiška

23. 11. 2017
Miro Jaroš rozpráva deťom o Ježiškovi

Keď Miro Jaroš vlani vydal CD Tešíme sa na Ježiška, trávil veľa času medzi deťmi a rozprávali sa o Vianociach. Všimol si, že len málo z nich vie, o čom sú naozaj a preto sa rozhodol, že ich zoberie na dobrodružnú cestu. Aby spolu objavili skutočný - najväčší dar Vianoc.

Nech už nasneží. Tichá noc. Zima na saniach. Už sa teším na Ježiška...
To je len pár príbehov z novej knižky Mira Jaroša Tešíme sa na Ježiška.
„Knižku som písal na viacerých miestach,“ rozpráva Miro Jaroš. „U mňa na byte, na Liptove aj v Izraeli. Potreboval som na to svoj pokoj a spomienky. Vrátil som sa do svojho detstva a spomínal. Svoj príbeh rozprávam cez súrodencov Lujzu a Maxa, ktorí bývajú v malej dedinke. Všetky situácie sa odohrávajú v mojej rodnej Tepličke nad Váhom. Tí ktorí tam bývajú to ľahko spoznajú napriek tomu, že ju tam nikdy menovite nespomínam.“

Lujza a Max sú poslušníci a v desiatich kapitolách zažívajú veľa dobrodružstiev.
Dozviete sa ako Lujza, ktorá nepozná písmenká napísala Ježiškovi list, že Mikuláš skutočne existuje aj to, prečo na Vianoce chodia na návštevu dedko s babkou.
V každom príbehu sa nájdu aj skryté odkazy na dobro okolo nás. „Moje obľúbené rozprávky z detstva Snehová kráľovná či Medovníkový domček majú tiež svoje miesto v knižke,“ prezrádza Miro. Akurát sú zmenené a svojim rozuzlením deti prekvapia.

Kniha Tešíme sa na Ježiška obsahuje desať príbehov, ktoré majú názvy podľa pesničiek na jeho vianočnom CD. Začínajú sa jeseňou a končia vianočnými sviatkami. A samozrejme veľkým poznaním - odhalením najväčšieho vianočného daru.

„Keď som v rukách držal opravený rukopis, na ktorý dohliadala Alenka Hošková priznám sa, že mi vyšli slzy. Bola to pre mňa akási terapia,“ priznáva obľúbený spevák. „Za najväčší zázrak považujem to, že som našiel zmier v srdci. Týka sa môjho otca, s ktorým sme nikdy spolu nevychádzali, napriek tomu ho v knihe vykresľujem ako dobrého človeka. Rozhodol som sa, že takto si ho budem pamätať. Neviem, čo by si myslel ak by bol ešte medzi nami, ale pre mňa je to veľká vec.“

Na knižke Tešíme sa na Ježiška spolupracoval jeho kamarát a preňho najlepší ilustrátor Adrián Macho. Fotky Zuzky Gavulovej upravil do zimného prostredia tak, že má človek až pocit, že sú tie fotografie, scenérie skutočné. „Presne tak si predstavujem dokonalú zimu,“ dodáva zasnene Miro.
Slovenské povesti o strašidlách

Slovenské povesti o strašidlách

06. 09. 2017
Naše slovenské povesti majú rovnakú silu ako víno, čo rokmi dozrieva a stúpa na hodnote. Presvedčí vás o tom kniha Slovenské povesti o strašidlách s ilustráciami Svetozára Košického.
Viete o tom, že čertov obraz nad hlavným vchodom do bratislavskej Starej radnice sa nedá zamaľovať, hoci sa o to pokúšal nejeden maliar?
Poznáte príbeh o mníchovi z Blatnického hradu, ktorého lebka so zámkou na spodnej čeľusti je uložená v Národnom múzeu v Budapešti?
A tušíte, že vo Vajnoroch sa stále rodí taká mocná vínna réva, čo porazí draka?

Tieto povesti vám poodhalia rúško dávnej minulosti, osudy bohatých i biednych aj tajomný svet zakliatych panien, bosoriek, vodníkov, čertov a ďalších prízrakov, čo dodnes strážia poklady v tajných chodbách, štrngocú kľúčmi, za splnu príšerne kvília alebo vám fúknu do tváre mŕtvolný chlad, z ktorého mrazí a vlasy vstávajú dupkom...
Začítajte sa do povesti o odpornom kastelánovi, krásnej dievčine a voňajúcich konvalinkách – z knihy Slovenské povesti o strašidlách:

Pustý hrad

Zrúcanina Pustého hradu leží v lesnatom výbežku Štiavnických vrchov nad sútokom riek Hron a Slatina neďaleko mesta Zvolen. Pred mnohými a mnohými rokmi na kopci vyrástol rozľahlý hrad. Svojou rozlohou sa právom zaraďuje medzi najväčšie hrady v strednej Európe. Nikto presne nevie, kto ho postavil, a dodnes je jeho vznik zahalený rúškom tajomstva. Zažil však aj moc a slávu. Kráľ Belo IV. tu vydával svoju dcéru, lebo široko-ďaleko nebolo krajšieho hradu.
Pustý hrad láka svojou veľkosťou už z diaľky. Skladá sa z Horného a Dolného hradu spojeného rozsiahlymi hradbami.

Najviac navštevovaný bol vtedy, keď sa v jeho okolí konali poľovačky. A neboli len také hocijaké. Obrovské stáda vysokej zveri mali páni ako na dlani. Trofeje statných jeleňov s mohutnými parohami zdobili dlhočizné chodby a komnaty hradu. Nie náhodou sa tento hrad kedysi nazýval Jelení. Takto ho pomenoval rytier Bors, náruživý poľovník, na počesť skoleného jeleňa. Bojoval so zverom dlhé hodiny a nebyť stromu, ktorý stál medzi ním a jeleňom, bol by tento osemnástorák Borsa usmrtil. Dodnes sa tam objavujú statné jelene, ktoré pripomínajú dávne časy slávnych poľovačiek.

Časté boje a hlavne požiare však hrad zničili, pretože nikde v okolí nebola voda. Po čase hrad spustol a aj preto ho začali nazývať Pustý. V sedemnástom storočí hrad plnil už iba vojenskú funkciu ako obrana mesta Zvolen proti Turkom.

Zaujímavosťou je, že v jeho blízkosti sa voľakedy nachádzala peňazokazecká dielňa, kde vyrábali falošné mince. Do dnešného dňa v okolí Pustého hradu ľudia nachádzajú postriebrené medené pliešky. Tento hrad ukrýval aj naozajstný poklad, ktorý sa pokúšali nájsť rôzni dobrodruhovia. Nik ho však dosiaľ nenašiel. Zjavovalo sa tam niečo, čo každému nahnalo smrteľný strach.

Veľa urodzených pánov sa vystriedalo na hrade. Keď sa kráľ uchýlil na iný hrad, poveril kastelána Zúzora jeho spravovaním.
„Daj mi naň pozor a nie že budeš týrať mojich poddaných!“ prikazoval mu kráľ, lebo vedel, aký je Zúzor človek. No iného poruke nemal a hrad nechcel nechať napospas lúpežným rytierom, ktorí sa potulovali v jeho okolí.
„Nebojte sa, Vaša výsosť, budem sa oň starať ako o svoj vlastný,“ uklonil sa Zúzor a vystrúhal hnusný úškľabok. V duchu sa tešil, ako ľahko prišiel k obrovskému hradu.
„Prídem ťa skontrolovať, a keď zistím, že týraš nevoľníkov, zle bude s tebou!“ prísne sa na neho pozrel kráľ.
„Môžete sa na mňa spoľahnúť,“ sklonil hlavu Zúzor a duša mu poskočila.
Ďaleko ide kráľ, nedozvie sa, čo sa na hrade deje. Nikto sa neodváži na neho donášať. A bude pánom nad pánov! Na poddaných sa musí tvrdou rukou, inak si začnú príliš dovoľovať.
Nevedel sa dočkať, kým kráľ s celou svojou suitou odíde. A keď už aj posledný kôň z kráľovskej družiny zišiel z jeho dohľadu, pomädlil si ruky.
„Tak! A teraz sa všetci traste! Každý bude robiť to, čo ja budem chcieť! Aj slobodní rybári. Čo ma po tom, že im kráľ udelil slobodu!“

Slobodní rybári mohli loviť voľne vo vodách Hrona a kráľovi odvádzali iba dane. Všetky ryby si mohli nechať alebo ich predať. Kráľ im povolil postaviť si malé chalúpky pod hradom. Hron v tých časoch oplýval bohatstvom rýb. Žili v ňom jalce, lipne, pstruhy aj stokilové sumce. Na kráľovský stôl sa z Hrona dostali aj obrovské raky. Rybárske remeslo malo zlaté dno a kráľ si uvedomoval ťažké živobytie miestnych rybárov. Preto im právom udelil slobodu. No len čo odišiel a jeho miesto zaujal krutý kastelán, rybári sa presťahovali na iné miesto pozdĺž Hrona, aby Zúzor na nich nemal dosah. Vedel ho rozčertiť už len pohľad na chalúpky nezávislých rybárov. Neustále vykrikoval:
„Slúžiť mi musia! Aj oni! Všetci!“
Sluha pri ňom stál so zvesenou hlavou a bál sa, aby sprcha zlosti ukrutného kastelána nedopadla nakoniec na neho.
Zúzor pristúpil k oknu, otvoril okenice a nazrel von.
„Ako to, že všetky chalupy sú akoby vymreté, len z jedného komína sa dymí?“ zvrieskol na sluhu.
„Ponížene prosím, rybári sa odsťahovali,“ odvetil sluha. Bál sa mu povedať pravdu, že sa Zúzora báli a mali dosť jeho ústrkov a poníženia.
„A čo je to za chalupu, kde sa dymí? Predsa len tam niekto zostal? Bál sa odísť, čo?“ pohŕdavo sa zaškeril. Páčilo sa mu, že sa ho ostatní boja.
„Prosím pekne, to je chalupa rybárskeho staršinu.“
„Ten sa nebojí? Na toho si posvietim! Daj mi osedlať koňa!“ rozkázal sluhovi.
Kastelán bol taký lenivý a tučný, že sa mu nechcelo zísť pešo z hradu do neďalekej chalupy. Na toho starého smelého rybára sa však chcel ísť pozrieť sám. Musí k nemu prísť ako vládca a pozerať sa na neho z konského chrbta! Nech vidí, kto je tu pánom!

Zúzor s pomocou sluhu horko-ťažko vyliezol na koňa a onedlho zastal pred malou rybárskou chalúpkou. Okolo chalupy voňali farebné kvietky, najmä konvalinky boli ako rozsypané koráliky na zelenej tráve. Až sa kastelánovi z tej omamnej vône zatočila hlava.
„Hej, ty tam, čo tu robíš?“ zrúkol na rybára.
„Bývam tu, prosím,“ odvetil starý muž, ktorý sedel pred chalupou a díval sa do slnka. Dávno predtým, ako docválal Zúzor až pred jeho obydlie, vedel, že je to dupot ušľachtilého koňa, ktorého môže mať iba pán hradu. No nevstal zo svojej starej ošúchanej stoličky, aby sa mu poklonil.
„Ty sa ma nebojíš? Vieš, kto som ja?“ spýtal sa ho Zúzor.
„Nebojím sa. Bojím sa iba zlých ľudí. Ste zlý?“ usmial sa na neho starý rybár.
Na túto otázku kastelán nevedel odpovedať. Zaskočila ho priamosť starca. Na jednej strane ho tešilo, keď sa ho ľudia báli, ale priznať si, že je zlý človek, to nechcel.
„A čo tu celé dni robíš? Iba takto vonku vysedávaš? Prečo si neodišiel s ostatnými rybármi“ spýtal sa Zúzor.
„Sedím tu, pán môj, lebo iné robiť nemôžem. Ako ste si všimli, som slepý, a čo už taký nevidomý rybár uloví,“ odvetil.
„A s kým tu bývaš?“ spýtal sa ho Zúzor.
Minipédia – Objavujeme svet

Minipédia – Objavujeme svet

30. 08. 2017
Minipédia pre najmenších čitateľov pokračuje

Už po prvom prelistovaní máte chuť zobrať do ruky ďalšiu a ďalšiu knižku. Sú krásne farebné, jednoduché, takže deti nič neruší, ale sústredia sa len na daný obrázok, prípadne posuvný prvok. Minipédia – Objavujeme svet sú leporelá pre najmenšie deti, ktorých listovanie je také zábavné: najnovšie môžu spoznávať rodinu, objavovať svet ZOO, učiť sa prvé čísla a pohrať sa s oblečením. Tvrdé strany s pohyblivými prvkami precvičia aj jemnú motoriku detí.

Knihy sú pevné a len tak sa nepoškodia. Deti si môžu donekonečna precvičovať jemné pohyby. Ide o prirodzené učenie formou Montessori, čo je alternatívny výchovno-vzdelávací program založený na pravidlách lekárky a pedagogičky Marie Montessori.
Tá presadzovala napríklad používanie materiálov a pomôcok s ohľadom na vek a psychický vývoj detí. Učiteľ má byť podľa nej sprievodca pri učení, nie autoritatívny, nátlakový, ale skôr podporovať činnosť dieťaťa. Presne tak sú navrhnuté knihy Minipédie.

Pozrite si VIDEO o nových knižkách série Minipédia:





Objavujeme svet

V novej knižke Objavujeme svet – Rodina sa deti zoznámia s jednotlivými členmi rodiny, spoznajú starých rodičov, súrodencov, uja a tetu, bratrancov i sesternice. Na poslednej strane nájdu zjednodušený rodostrom, všetko pohromade.

Objavujeme svet – Oblečenie ich naučí pomenovať jednotlivé druhy oblečenia ako tričko, nohavice, sukňa, topánky. Nechýba letné oblečenie, šiltovka, ktorá chráni pred slnkom...ale aj oblečenie na zimu, či do dažďa. A čo sa nosí do postieľky? Váš drobec môže posuvným prvkom obliecť malého chlapčeka do pyžamka.

V knižke Objavujeme svet – Čísla sa deti naučia čísla do 5 na základe hravých a jednoduchých obrázkov – 3 kuriatka, ktoré posuvným prvkom môžete „vyliahnuť“ z vajíčka. 4 myšky, ktoré sa ukrývajú v syre. Alebo dva motýliky skrývajúci sa za kríkom.

Objavujeme svet – ZOO vás zavedie za slonom, ťavou i žirafou, ktorej hlava vytŕča z knižky. Môžete si poplávať s hrochom v jazierku, roztiahnuť pávovi chvost, alebo si zaskákať do vody s tučniakmi.

Okrem týchto štyroch nových knižiek vyšli aj ďalšie diely ako Tvary, Škôlka, Noc
Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru

Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru

18. 08. 2017
Sú dvaja a deti ich milujú. Predstavitelia jednej z najpopulárnejších televíznych relácií pre deti Janka a Tomáš Šebovci zo Zázračného ateliéru RTVS prinášajú nádhernú knihu plnú zaujímavých nápadov a receptov. Nájdete v nej nielen ich obľúbené recepty a tvorivé postupy, ale pre zvedavcov aj kapitolu o tom, ako sa to celé začalo. Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru je knižka pre šikovné ručičky a tvorivé detičky.

Knižka je určená všetkým dievčatám a chlapcom, ktorí majú chuť zažiť veľké tvorivé dobrodružstvá. Janka a Tomáš zo Zázračného ateliéru v nej vyrábajú hračky, bábky, mňamkové dobrôtky, skrátka, všelijaké krásne veci, ktorú môžu poslúžiť aj ako milý „vlastnoručný“ darček. Samozrejme, nechýba presný popis toho, čo budeme potrebovať a ako treba postupovať.

Dozviete sa aj všeličo o Janke a Tomášovi. Sú to bábkoherci a tvorivé duše autorského divadla Maškrta, v ktorom desiatky rokov realizujú vlastné predstavy o divadelnej tvorbe pre deti.
Zázračný ateliér je miestom otvoreným nielen pre nápady Janky a Tomáša. Svoje výtvarné dielko či kuchársky výtvor v ňom môžu predstaviť všetky deti. Kreatívni školáci, predškoláci i celé rodinné tímy, školské kluby či krúžky.
A práve pre nich je táto nádherná kniha, ktorá upúta žiarivou obálkou a pútavým grafickým spracovaním. Kniha Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru je rozdelená do troch kapitol: Výtvarné nápady a inšpirácie, Recepty na maškrty a Nápady z prírody.
Naučíte sa napríklad, ako vytvoriť rukavičkovníčka, ukuchtiť strašidelné podkrovie alebo zostrojiť hojdačku pre kvetinkovú vílu.

Novinka Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru je perfektný darček pre deti, ktorým ich podnietite k vlastnej tvorivosti. Vytvorte si doma zázračný ateliér, kde nič nie je nemožné.
Náš svet – prírodné divy planéty Zem

Náš svet – prírodné divy planéty Zem

26. 07. 2017
Prírodné divy planéty Zem

Objavte tajomstvá našej planéty.
Kniha Náš svet – prírodné divy planéty Zem je plná nádherných ilustrácií a názorných prierezových schém, ktoré vás vezmú na fascinujúcu obrazovú výpravu po planéte Zem, na ktorej odhalíte jej úžasné tajomstvá. Táto encyklopédia pre celú rodinu odpovie na otázky aj tých najzvedavejších a odhaľuje pritom nesmierne divy našej planéty.

Dozviete sa všetko o prírodných javoch, ako sú zemetrasenia a sopky, získate kľúčové informácie o typoch i extrémoch počasia, zistíte, ako Slnko, Mesiac a slnečná sústava vplývajú na ekosystém. Odhalíte krásu a rozmanitosť prírody a omnoho viac.

Výstižná príručka poučí deti aj ich rodičov o našej výnimočnej planéte, poskytne zábavné aj poučné informácie. Vyše 30 kapitol je pekne graficky spracovaných, takže sa dozviete napríklad:

- Dlhá história Zeme v skratke
- Zemetrasenia, sopečné erupcie a prílivové vlny
- Nebezpečné oblasti na Zemi
- Klimatické pásma
- Ako dážď oznamuje svoj príchod
- Anatómia stromu
- Farby života
- Opeľovanie
- Výrobcovia energie

V závere nechýba slovník cudzích a odbornejších slov, ako aj register. Fascinujúce zábery, úžasné detaily – to všetko dokumentuje pestrosť našej planéty. Vydajte sa na veľkolepú cestu a naučte sa viac o mieste, kde žijeme. O podmienkach, ktoré robia našu planétu obývateľnou.
To všetko v novej knižke Náš svet – prírodné divy planéty Zem.
Drsná škola

Drsná škola

18. 07. 2017
Denník odvážneho bojka pokračuje!

Konečne je tu 10.diel obľúbenej série Denník odvážneho bojka – smoliar Greg si opäť vytrpí svoje a vy sa budete skvele zabávať. Drsná škola vám odpovie na otázku: naozaj sa v „starých dobrých časoch“ žilo lepšie?

Dospeláci v jednom kuse tárajú o „starých dobrých časoch“ a tvrdia, že keď ONI boli malí, všetko bolo lepšie. Podľa mňa len závidia, lebo DNEŠNÉ decká majú fantastické vecičky a vynálezy, o ktorých sa im ani nesnívalo.

Podľa Gregovej mamy dnešná spoločnosť ide dolu vodou, lebo všetci len zízajú na obrazovky a nesnažia sa baviť s ľuďmi okolo seba. A tak behá po meste s petíciou. Chce presvedčiť ľudí, aby sa na 48 hodín vzdali mobilov a ostatných elektronických vecičiek.

A napokon Greg nájde odpoveď na otázku z úvodu, keď sa všetci obyvatelia mesta na víkend „dobrovoľne“ vzdajú elektroniky. Moderný život predsa ponúka množstvo vymožeností a Greg nie je stavaný na staromódnu drinu.
Greg na úteku pred rastúcim napätím doma však skončí na mieste, kde na decká číha ešte horšie nebezpečenstvo.
Práve sa začína školský výlet na Tvrdodrinskej farme a hoci Greg netuší, o čo ide, prihlási sa tam. Má trvať týždeň, to sa snáď situácia doma upokojí.
Nájde však spôsob, ako tam prežiť?
Alebo naňho bude „škola v prírode“ príliš drsná?

Táto séria a novinka Drsná škola je kniha, ktorá dokáže napraviť zlú náladu. Rozosmeje vás, oddýchnete si pri nej...a možno si po dočítaní povzdychnete: ešteže nemusím už v školskej jedálni jesť dusenú zeleninu 
Pobaví nielen humor, ale aj geniálne ilustrácie autora Jeffa Kinneyho, ktorého časopis Time zaradil do zoznamu 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Jeff založil aj stránku Poptropica, ktorú zaradili do rebríčka 50 najlepších na svete.

V sérii Denník odvážneho bojka doteraz vyšlo:
Denník odvážneho bojka
Denník odvážneho bojka 2: Rodrick je šéf
Denník odvážneho bojka 3: Posledná kvapka
Denník odvážneho bojka 4: Prázdniny pod psa
Denník odvážneho bojka 5: Krutá pravda
Denník odvážneho bojka 6: Ponorková choroba
Denník odvážneho bojka 7: Piate koleso na voze
Denník odvážneho bojka 8: To je ale smola
Denník odvážneho bojka 9: Dlhá cesta
Toto nie je denník odvážneho bojka

Milan Buno, literárny publicista
Zábava na cestách

Zábava na cestách

28. 06. 2017
Zabavte deti v aute

Čo robiť na cestách v aute, keď zo zadného sedadla zaznie otázka: Kedy tam už budeme?
Knižka Zábava na cestách vám rozhodne vytrhne tŕň z päty :) Je to príležitosťou pre rodičov a deti, ako sa spolu zabaviť pri čítaní evidenčných čísel vozidiel (EČV) či po starom ešpézetiek.
Naučí malých aj veľkých, ktoré okresy sa skrývajú pod jednotlivými značkami – skratkami na okoloidúcich autách. Upozorní, čo sa tam oplatí vidieť, aké prírodné zaujímavosti či umelecké pamiatky sa v nich nachádzajú alebo ktoré historické udalosti sa k nim viažu.
Krátke texty dopĺňajú fotografie a kvíz.
Mapa okresov a mapa ciest vám pomôžu v orientácii.
Šťastnú cestu!

Od Bratislavy BA, cez Banskú Bystricu BB, Liptovský Mikuláš LM, Senec SC až po Zvolen ZV.
Vždy základné údaje o okrese, zaujímavosti o meste a ďalšie pikošky, ktoré sa oplatí všímať, keď zavítate do daného okresu.
Prečítajte si 2 okresy, ktoré sme vybrali z knižky Zábava na cestách:

okres Bardejov
77 806 obyvateľov
936 km²

Na Slovensku je päť lokalít zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jednou z nich je historické centrum Bardejova s gotickou Bazilikou svätého Egídia, renesančnou radnicou a so židovskou štvrťou. Bardejov mal šťastie, pretože jeho centrum zostalo do veľkej miery v podobe, akú malo pred päťsto rokmi.
To sa už nedá povedať o neďalekej obci Zborov, kde sa odohrala najťažšia bitka prvej svetovej vojny na našom území, ktorej padla za obeť dedina pod zrúcaninou Zborovského hradu i stovky rakúsko-uhorských a ruských vojakov.
V okrese hraničiacom s Poľskom sa nenachádza ani diaľnica, ani rýchlostná cesta, no prechádza ním cesta prvej triedy I/77.

Vedeli ste, že
- Prvá zmienka o minerálnych prameňoch v blízkosti Bardejova pochádza už z roku 1247, ale o kúpeľoch v dnešnom zmysle slova – teda s vaňami či ubytovaním – sa dá hovoriť len od osemnásteho storočia.
- Na Slovensku máme niekoľko skanzenov, ktoré sú vlastne múzeami v prírode. Jeden z nich môžete navštíviť aj v areáli Bardejovských Kúpeľov. Nájdete tam typické stavby severného Šariša a severného Zemplína.
- Bardejov bol v minulosti jedným zo slobodných kráľovských miest. Znamenalo to napríklad, že mal právo voliť si richtára i hrdelné právo. Čo to je? Uvidíte na námestí, kde je socha kata.
- Chcete vedieť, aký je rozdiel medzi renesančným a gotickým slohom? Pozrite sa hoci na okná bardejovskej baziliky a radnice. Okná s lomeným oblúkom sú gotické, tie obdĺžnikové sú renesančné.

okres Lučenec
74 106 obyvateľov
826 km²

Každého, kto sa k Lučencu blíži autom, určite zaujmú dve výškové budovy uprostred mesta, ale oveľa zaujímavejšia je budova lučeneckej synagógy, ktorá je najväčšia na Slovensku – zmestilo sa do nej 1100 ľudí. Zrekonštruovali ju po viac ako sedemdesiatich rokoch chátrania a dnes je z nej kultúrne centrum. Podobne sa podarilo obnoviť dlho neprístupný, len niekoľko kilometrov vzdialený Haličský zámok, z ktorého je dnes hotel.
Cez okres Lučenec prechádzajú cesty prvej triedy I/16, I/71 a I/75. V budúcnosti majú tadiaľ viesť rýchlostné cesty R2 z Trenčína do Košíc a R7, ktorá bude spájať Bratislavu s Lučencom.

Vedeli ste, že
- Hrad Divín preslávil lúpežný rytier Imrich Balaša, ktorý podľa povesti uniesol manželku grófa Forgáča. Ten ju oslobodil tak, že využil podzemnú chodbu spájajúcu hrad s Haličským kaštieľom. Skúste na mape zmerať, aká dlhá by taká chodba musela byť.
- Fiľakovský hrad, podobne ako mnohé iné hrady na juhu Slovenska, boli vybudované ako ochrana pred Turkami. Tí ho dobyli najprv v roku 1554, ale vypálili ho až počas protihabsburských povstaní.
- Pod hradom Šomoška je kamenný vodopád i kamenné more. Z čadiča, ktorý je vlastne stuhnutou lávou, postavili aj samotný hrad.
- Veľa miest a dedín má vo svojom erbe nejakú rastlinu, napríklad vinič, strom či ružu, ale len máloktorá je taká exotická ako palma, ktorú má v erbe Fiľakovo. Dostala sa tam vďaka majiteľom mesta, ktorí ju mali v rodovom erbe.

Vydajte sa teda s deťmi na cesty a nebojte sa, že budú na nevydržanie S takouto knižkou sa zabavíte, niečo sa naučíte, môžete odbočiť, aby ste si pozreli zaujímavé miestečko...jednoducho, bude to Zábava na cestách.
Lišiak Pax

Lišiak Pax

14. 06. 2017
Knižka pre múdre a citlivé deti

Dojímavý a silný príbeh o tom, ako nás vie ničiť vojna. No je to príbeh aj o tom, ako dokáže pevné priateľstvo pretrvať aj tie najťažšie chvíle. Lišiak Pax.

Chlapec Peter a lišiak Pax sú nerozluční priatelia, odkedy Peter líščie mláďa zachránil. Lenže jedného dňa sa stane čosi nepredstaviteľné. Otec narukuje do armády a prinúti Petra vypustiť lišiaka späť do divočiny.
O chlapca sa má postarať starý otec, päťsto kilometrov od domova. No pre Paxa tam nie je miesto.
A tak sa chlapec – napriek blízkosti vojny – vyberie svojho lišiaka hľadať. Dorazí k stodole, do ktorej sa vláme, aby si v nej oddýchol. No prichytí ho na prvý pohľad čudná ženská, u ktorej však zostane pár dní a všeličo sa naučí.

„Si na úteku?“
„Nie! Nie, bol som len...na túre.“
Rukami si zakryla uši a zamračila sa. „Prepáč, nepočula som ťa, lebo sa mi zapol detektor lží. Skús to znova: ušiel si z domu?“
Peter si vzdychol: „Nie celkom... Mal som lišiaka. Mám lišiaka. Pustili sme ho. Nechali sme ho pri ceste. Otec tvrdil, že to musíme urobiť, ale nemal som ho počúvnuť....Vychoval som ho od mláďaťa. Dôveroval mi. Sám vonku neprežije. Nezáleží na tom, že je to iba líška – tak o ňom hovorí otec, iba líška, akoby bol horší od psa... Je to môj lišiak a je odo mňa závislý. Vrátim sa poňho.“

A Pax medzitým vytrvalo čaká na svojho chlapca a vydáva sa na vlastné dobrodružstvo.

Pozrite si hrané VIDEO ku knihe:



Oceňovaná autorka Sara Pennypackerová prináša čitateľom dojímavý príbeh o cene za vojnu a o sile priateľstva. Lišiak Pax je kniha pre deti od 10 rokov, no rozhodne zaujme a obohatí aj dospelákov.

Kniha vyšla v edícii Stonožka – knihy pre deti. Stonožka sníva o tom, že každé dieťa prečíta aspoň 100 kníh.

Začítajte sa do knižky Lišiak Pax:
1

Lišiak postrehol, že auto spomaľuje, skôr ako chlapec. Všetko cítil prvý. Vo vankúšikoch na labkách, v chrbtici aj v jemnej srsti na zápästiach. Trasie nimi, cesta bude teda hrboľatejšia. Zdvihol sa z chlapcovho lona a vetril cez škáročky v okne. Jasné, vchádzajú do lesa. Výrazná vôňa borovíc – drevo, kôra, šišky a ihličie – sa zarezávala do vzduchu ako čepeľ, ale lišiak rozoznal aj mäkšiu ďatelinu, medvedí cesnak, paprade a stovky iných pachov, s ktorými sa doteraz nestretol. Voňali zeleno a naliehavo.
Aj chlapec teraz niečo zacítil. Zviera si pritiahol bližšie a tuhšie zovrel bejzbalovú rukavicu.
Bál sa, čo lišiaka prekvapilo. Autom cestovali už niekoľkokrát, chlapec bol zakaždým pokojný, dokonca natešený. Lišiak drgol ňufákom do výpletu na rukavici, hoci pach kože neznášal. Vždy keď to urobil, jeho chlapec sa rozosmial. Rukavicou stisol zvieraciemu kamarátovi hlavu, zo žartu s ním zápasil, a lišiak takto odpútal jeho pozornosť.
Lenže dnes chlapec zdvihol svoje zvieratko a zaboril si tvár do bieleho líščieho goliera.
Vtedy si lišiak všimol, že chlapec plače. Začudovane sa zvrtol. Naozaj plače, hoci nehlučne. To uňho lišiak ešte nikdy nevidel. Chlapec už veľmi dlho neronil slzy, ale lišiak mal dobrú pamäť: zakaždým najskôr vykríkol, asi nech všetci vidia, že mu z očí prúdi tá čudná slaná voda.
Lišiak mu oblizol slzy a ešte väčšmi ho to zmiatlo. Vo vzduchu sa nevznášal nijaký pach krvi. Vymanil sa z chlapcovho náručia a pozorne sa naňho zadíval. Vyľakal sa. Možno prehliadol zranenie, i keď jeho čuch sa nikdy nemýlil. Nie, nijaká krv, dokonca ani modrina alebo vytekajúci špik z prasknutej kostičky, čo sa mu už raz stalo.
Auto zabočilo doprava a kufor vedľa nich sa zakolísal. Lišiak čuchom zistil, že je v ňom chlapcovo oblečenie a drobnosti z jeho izby, ktorých sa najčastejšie dotýkal: fotografia z písacieho stola a veci, ktoré ukrýval v spodnej zásuvke. Labkou zašmátral po rohu kufra v nádeji, že sa veko o kúsok nadvihne, aby aj chlapcov slabý nos zacítil vôňu domova a upokojil sa. Ale vtedy auto opäť spomalilo, tentoraz sa iba drkotavo vlieklo. Chlapec skleslo zložil tvár do dlaní.
Lišiakovi sa rozbúchalo srdce a zježili sa mu štetinové chlpy na chvoste. Pach obhoreného kovu z otcových nových šiat ho štípal v hrdle. Priskočil k oknu a zaškrabal na sklo. Aj chlapec občas doma postavil podobnú sklenenú stenu. Vždy sa cítil lepšie, keď tam bola.
No teraz ho chlapec stiahol späť do lona a prosebným hlasom prehovoril k otcovi. Lišiak už rozumel mnohým slovám, aj tomuto: „NIE.“ Slovo „nie“ zvyčajne počul v spojení s jedným z dvoch mien – jeho vlastným a chlapcovým. Pozorne počúval, ale dnes chlapec „NIE“ iba zúfalo opakoval svojmu otcovi.
Roztrasené auto zastalo a naklonilo sa doprava, za oknom sa zdvihol oblak prachu. Otec sa znova načiahol ponad sedadlo. Synovi niečo povedal mäkkým hlasom, hoci prenikavo páchol ako ľudia pri klamstve, a schmatol lišiaka za srsť na krku.
Chlapec sa nebránil, preto ani lišiak neodporoval. Ochabnutý a zraniteľný visel v mužovom zovretí, hoci bol vystrašený a najradšej by ho pohrýzol. Ale dnes svojich ľudí nenahnevá. Otec otvoril dvere a po štrku a trsoch trávy prešiel na kraj lesa. Chlapec vystúpil a kráčal za ním.
Otec položil zviera na zem a lišiak uskočil z jeho dosahu. Premeral si svojich ľudí a s prekvapením zistil, že sú už takmer rovnako vysokí. Chlapec v poslednom čase veľmi vyrástol.
Otec ukázal prstom k lesu. Chlapec sa naňho dlho díval, z očí mu znova tiekla slaná voda. Potom si utrel tvár golierom trička a prikývol. Siahol do vrecka džínsov a vytiahol starého plastového vojačika, lišiakovu obľúbenú hračku.
Lišiak spozornel, už sa tešil na známu hru, pri ktorej mu chlapec hodí hračku a on ju vypátra – chlapcovi to vždy pripadalo pozoruhodné. Lišiak chytil hračku do papule a čakal, kým za ním chlapec nepríde a opäť ju nezahodí.
A naozaj – chlapec zdvihol vojačika nad hlavu a šmaril ho do lesa. Lišiakovi sa tak uľavilo – prišli sem iba preto, aby sa zahrali! –, že poľavil v ostražitosti. Ako šmuha vyrazil k lesu, za svojimi ľuďmi sa ani neobzeral. Keby sa otočil a uvidel, že chlapec sa vytrhol z otcovho objatia a dlaňami si zakryl tvár, hneď by sa vrátil. Čokoľvek chlapcovi chýbalo – bezpečie, zábava, náklonnosť – postaral sa o to.
No namiesto toho sa rozbehol za hračkou. Nájsť ju bolo trochu ťažšie ako inokedy, veď v lese sa vznášalo množstvo iných, čerstvejších pachov. Ale iba trochu, lebo z hračky stále cítil aj chlapcovu vôňu. Našiel by ju všade.
Vojačik ležal tvárou na hrboľatom koreni orecha popolavého, akoby sa tam vrhol v zúfalstve. Pušku, ktorú si neúnavne pritláčal k lícu, mal po pažbu zaborenú do špinavého lístia. Lišiak do hračky strčil ňufákom, aby ju vyslobodil, chňapol ju do zubov, potom si sadol a čakal.
V lese však ani šuch. Iba lúče slniečka prenikali cez listnatú klenbu a ligotali sa ako zelené sklo. Lišiak sa vystrel. Po chlapcovi ani stopy. Preľakol sa a po chrbte mu prebehli zimomriavky. Pustil hračku a vyštekol. Nič. Opäť vyštekol, ale zasa mu odpovedalo iba ticho. Ak to mala byť hra, vôbec sa mu nepáčila.
Zdvihol plastového vojačika a pustil sa naspäť po vlastných stopách. Keď vybehol z lesa, mihla sa nad ním sojka a zaškriekala. Lišiak zmeravel, naježil sa.
Chlapec naňho čaká, aby sa spolu hrali. Ale vtáky! Celé hodiny ich pozoroval zo svojej ohrady a triasol sa, keď videl, ako ľahkovážne križujú oblohu, ako blesky, ktoré často vídal za letných večerov. Ich slobodný let ho vždy fascinoval.
Sojka sa znova ozvala, tentoraz hlbšie v lese, ale odpovedal jej celý zbor. Lišiak na okamih zaváhal a zaškúlil medzi stromy, či nezazrie jasnomodré perie.
Vtom za sebou začul zabuchnutie dverí, a potom ešte jedno. Rozbehol sa ako o život, nevšímal si divé ruže, ktoré mu driapali líca. Motor auta burácavo naskočil a lišiak šmykom zastal na kraji cesty.
Chlapec spustil okno a natiahol k nemu ruky. Len čo sa auto rozbehlo – spod kolies vyletoval štrk –, otec zakričal na chlapca: „Peter!“ A chlapec zas vykríkol to druhé meno, ktoré lišiak poznal.
„Pax!“
Pupo a Fazuľka

Pupo a Fazuľka

06. 06. 2017
Krstili knihu Hany Lasicovej Pupo a Fazuľka

Pupo a Fazuľka je kniha pre deti od štyroch rokov, ale rozhodne sa v nej nájdu aj väčšie deti a dokonca si v nej budú s láskou listovať aj dospeláci. Je to kniha plná odvahy, vtipu, láskavého humoru, satiry a ponaučenia.
Pokrstili ju symbolicky na Medzinárodný deň detí. Pozrite si VIDEO reportáž, v ktorom si Hanka spolu s Adelou Banášovou, či herečkou Zuzanou Porubjakovou zaspomínali na svoje detské zážitky a trapasy.
Pozrite si VIDEO reportáž z krstu:



„Nikdy som si nemyslela, že napíšem knihu pre deti,“ tvrdí Hana Lasicová, ktorá má na konte už niekoľko kníh pre dospelých. „Ale doviedli ma k tomu vlastné deti, keď som začala mať pocit, že mi na trhu chýba kniha, ktorá by riešila výchovu detí nielen spôsobom, že treba všetko zjesť, že treba chodiť spať, že si treba umývať zuby, ale by sa sústredila na témy, ktoré sú podľa mňa rovnako dôležité: rozvoj osobnosti, posilnenie zdravého sebavedomia, vyrovnanie sa so stereotypmi, so šikanou a s úplne bežnými pocitmi strachu.“

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:



Pupo a Fazuľka je podľa Hany Lasicovej vlastne taká motivačná kniha pre deti, kde hrdinovia sú úplne normálne, občas ofučané, občas umrnčané, občas vystrašené deti. A je to okej, lebo sú všetky super a každé je niečím výnimočné.
Sú to príbehy o dvoch najlepších kamarátoch – trošku bojazlivom, tučnučkom. Ale skvelom chlapcovi Pupovi. A občas náladovej, ale šikovnej a kamarátskej Fazuľke.
Večera u kráľa

Večera u kráľa

26. 05. 2017
Všimli ste si, že v rozprávkach občas býva všetko naopak.
Slimák je bezdomovec, princezná Plaška má prísť o hlavu, trpaslíci napadnú kráľovstvo a zelená obluda Ľuda je v skutočnosti niekto celkom iný.

Autor Pavel Uher nás v originálnych a vtipných rozprávkových príbehoch zavedie k jazerným vážkam, do sály sto lakťov pod zemou aj do fazuľového Neapola. Tam si chudobného ryšavého chlapca vyberie za muža rovnako ryšavá princezná. Pravda, ako v každej správnej rozprávke musí Fausto splniť isté podmienky... nie, viac už neprezradíme.

Knižka Večera u kráľa je predsa určená pre múdre hlavičky, ktoré určite uhádnu, ako sa rozprávky skončia. Kniha vyšla v edícii Stonožka a z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu umenia.

Obluda a bratia trojičky
Láska motýľa Beláska
Siedme narodeniny
O dúhovom prsteni
Večera u kráľa
...aj tieto rozprávky nájdete v novej knižke Večera u kráľa, tak sa začítajte hneď do tej prvej:

O NEMEJ PRINCEZNEJ

Za tromi riekami, dvomi potokmi a jedným mraveniskom, kdesi pri Striebornom jazere visel kedysi dávno vzdušný palác. Žili v ňom kráľ jazerných vážok a jeho dcéra, princezná Plaška. Nezvyčajné meno, všakže? Na svete má však každá záhada svoj dôvod! Princeznine krídelká boli ako zo sna a jej oči ani z drahokamov, ibaže ako bol deň dlhý, Plaška neprehovorila. Márne hľadal kráľ jazerných vážok lekárov, ktorí by dcére pomohli. Nikomu sa nepodarilo dostať z plachej princeznej ani slovko! Kto by sa potom čudoval jej menu, kto by sa čudoval kráľovmu nápadu dať do novín vyhlásenie? Jedného dňa totiž kráľ vytiahol z herbára dobre vysušený vŕbový list a napísal naň:
Kto vylječi moju céru Plašku, naplňý si zlatom práznu tašku! vo farbe „Pozrimeže!“ vykríkol kráľ. „Veď sa to ešte aj rýmuje!“ A než stihol z vyhlášky odstrániť gramatické chyby, pred bránu paláca sa zlietol kŕdeľ hmyzích nápadníkov. Vznešené čmeliaky, vážené sršne a ctené trúdy, dokonca i zopár drzých komárov.
Lenže čo to? Do zámku síce vošli, ale naspäť nevyletel žiaden z nich! Kam sa ctitelia podeli? Nuž, napriek kráľovej ponuke nikto z princeznej nedokázal vytiahnuť jediné slovko. Čože slovko, nik z nej nedostal ani hlásku! Dokonca ani obyčajné bzzzzzzzzz... „Princezná Plaška je jednoducho nemá!“ usúdili pytači, ibaže neskoro. Jeden po druhom totiž o svoje hlavy prišli. Na popravisku zostala celá hmyzia generácia. Za neúspech sa totiž kruto platí! Povedali by ste si, konečne bude v lete menej štípancov. Lenže v prírode sa veci berú často inak, než vo svete ľudí.
Na druhom brehu Strieborného jazera žila v tom čase motýlia kráľovná so synom Beláskom. A tej, ako sa na dvore každému zdalo, nebolo jedno, že Plaška onemela.
„Práve som sa dočítala, synček, že v susednom kráľovstve majú dievča na vydaj,“ zapichla tykadlo do novín, ktoré pred chvíľou doručili vzdušnou poštou. „No a?“ zívol princ Belások. „Nemyslíš, že je čas na ženenie?“ pozrela na syna ponad noviny kráľovská matka. „Čo ja viem?“ princ otrávene mykol plecom. „Mal by si sa vydať na druhý breh a priviesť si odtiaľ nevestu,“ povedala kráľovná prísne. „A čo ak nemám na ženenie chuť?“ Beláskova matka sa zachmúrila: „A ja nemám chuť ďalej vládnuť, zunovalo sa mi kraľovanie! Preto som sa rozhodla, že z trónu konečne odletím a žezlo odovzdám tebe, Belások. „Nuž dobre,“ privolil princ. „Lenže najskôr sa musíš oženiť! Také sú medzi motýľmi pravidlá...“ trvala na svojom kráľovná. „Takže ak nechcem, musím? Motýlia kráľovná prikývla. Belások sa zamračil: „A je vôbec pekná?“ „Obrázok v novinách chýba, ale vážky boli vždy krásavice. Elegantné a éterické...!“ „A k tomu poriadne jedovaté!“ prskol princ. „Krása to vyváži...“ Princ zobral noviny a zrakom prebehol správu. „Ja by som bulváru neveril,“ zašomral. Kráľovná sa však nedala: „Preto sa tam vyberieš a na vlastné oči sa presvedčíš, ako sa veci majú!“ Belások chvíľu váhal. „To by šlo...“ povedal napokon. „Ale nezáväzne.“
„Z kvetu na kvet, pravda?“ neodpustila si kráľovná. „Synček, ideš si obzrieť kráľovskú dcéru, s ňou sa nesmieš zahrávať!“ Princ prevrátil oči, nakopol krídla a radšej odletel...
Belások zamieril ponad Strieborné jazero rovno do Kráľovstva vážok. Chvíľku sa trepotal nad vzdušným palácom a obdivoval jeho nezvyčajnú architektúru. Zámok a okolité stavby boli úchvatné. A pretože kráľovský syn nemal naponáhlo, najprv zamieril do miestnej kaviarne. Objednal si náprstok púpavového nektáru a zamyslene pozoroval roj vážok za oknom. Zakrátko vkĺzol do miestnosti slimák. Dovliekol sa k motýľovi a pri jeho stoličke nesmelo prešľapoval na mieste. „Ahoj... Ty si prišiel z cudziny?“ Princ k nemu obrátil zrak: „Ako si uhádol?“
„Lebo inak by si ma už dávno odohnal.“ „Mal by som?“ Slimák sa previnilo usmial. „Všetkým domorodcom idem na nervy. Chápeš to?“
„Ak si díler, potom chápem,“ usmial sa princ a žmurkol naňho. „Lenže každý sa nejako musí živiť, no nie?“ Potom si čudného tvora so záujmom poobzeral. „Čo vlastne predávaš?“ „Bubliny,“ povedal úslužne slimák. „Už sa nečudujem, že ťa neznášajú,“ uškrnul sa Belások. „Bubliny im predáš a potom...“ radšej nedokončil.
Lenže slimák pokračoval: „Tie moje totiž nie sú večné, ale zato čarovné.“ „V akom zmysle?“ zaujímal sa princ. „Dovolíš?“ slimák si prisadol. „Ak si jednu z bublín kúpiš, budeš ľutovať.“ „Čudná ponuka... A ak nekúpim?“ „Potom budeš ľutovať ešte viac!“ Belások sa zamračil: „To by som naozaj nerád... Koľko ten zázrak stojí?“
„Tri hlty z tvojho nektáru. Ani o jeden menej!“ Princ k nemu bez mihnutia oka posunul nápoj: „Nektár je tvoj. Ešte som sa ho nedotkol.“ Slimák bol odrazu celý rozpačitý: „Povedal som, že iba tri hlty...“ Belások prevrátil oči: „Tak si odpi a nechaj tak. Ja po cudzích nedopíjam. Som princ!“ „Ty sa máš,“ vzdychol slimák. „Keby ťa doma nútili do niečoho, čo ťa otravuje, vravel by si inak.“ „Mňa naozaj nikto do ničoho nenúti,“ v slimákových očiach sa zaleskla slza. „Pretože ja žiadne doma nemám.“ „Každý slimák má predsa doma! Dokonca na vlastnom chrbte,“ trval na svojom princ. „Naozaj? Ty tam niečo vidíš?“ vykrúcal slimák hlavu. „Čudné. Slimáka bez domčeka som ešte nestretol,“ pripustil Belások. Princ až teraz uvidel, že tento slimák je naozaj výnimočný. „Si teda sirota?“ „Čosi ešte horšie. Som bezdomovec! Náš rod nedokáže produkovať perleť na vlastné ulity. Skrátka, chyba vo vývine...“ „Preto predávaš bubliny?“
Mať tak o koliesko viac!

Mať tak o koliesko viac!

18. 05. 2017
Veselé obrázky o vážnych vynálezoch

52 naozajstných príbehov, ktoré vymyslelo 20. Storočie. V edícii Stonožka vyšla skvelá kniha pre zvedavé deti, ktorú ilustrovali Ivan a Dávid Popovičovci.
Za posledných sto rokov vzniklo toľko vynálezov ako nikdy predtým za celých tisíc rokov dozadu! Dívame sa na ne a používame ich s takou samozrejmosťou, ako keby tu boli odjakživa. Ale ony ̶ neboli!

Knižka Mať tak o koliesko viac! mapuje vynálezy 20. storočia. Autor sa drží faktov, ale podáva ich s iskriacou hravosťou a humorným nadhľadom.
Dozviete sa o vynáleze počítača, televízie, žiarovky aj chladničky.
Zaujímavé informácie si môžete prečítať o mrakodrapoch, metre, guľôčkovom pere, či cédečku.
A nechýbajú hravé fakty o padáku, zipse, očkovaní, kalkulačke, či vrtuľníku.

„O niektorých ľuďoch sa hovorí, že majú v hlave o koliesko viac,“ vysvetľuje Ivan Popovič. „Patria k nim klauni, umelci a vynálezcovia. Nebyť ich, svet by bol smutný-neveselý a žilo by sa nám náramne ťažko. Dnešné deti si len tak hocikedy zasurfujú po internete, no keď som ja bol malým chlapcom, neboli ešte na svete nijaké počítače. Viete si to vôbec predstaviť? Práve sa len rodili v tých hlavách, čo mali o koliesko viac. Nebolo video, nebola televízia, a na iné planéty sa lietalo iba vo fantastických a dobrodružných románoch.“

Mať tak o koliesko viac! je čítanie pre mladších aj starších čitateľov, ktoré nevychádza z módy ani v 21. storočí.

Prečítajte si kapitolu z knihy Mať tak o koliesko viac!:

Počítač
Kto ovláda windows a angličtinu, ten vie, že windows sú okná. Bill Gates je pre mňa najväčší macher na počítačové programy. Ľahko si preložíme i jeho meno. Windows rovná sa okná, Gates – brány, vrátka a – vchody. Keď sa odrazu otvoria okná a dvere, vznikne svieži prievan, ktorý prevetrá aj ten najskrytejší kút na svete zapadnutý prachom. Prvý elektronický počítač na svete sa menoval ENIAC. ENIAC sa narodil v roku 1946 -- len o dva roky neskôr ako ja. Sme vlastne rovesníci. Mal 17 468 elektrónok, 1 500 relé a celkovú hmotnosť 30-tisíc kilogramov. Musíte uznať, že to nebola maličkosť! Naprogramovanie Eniaca trvalo celé týždne, no kapacita jeho pamäte by sotva mohla konkurovať dnešným, hoci aj tým najjednoduchším osobným počítačom. Na počiatku sa sem-tam vyskytli aj nejaké zdanlivo neriešiteľné problémy, ale kto by si už dnes na ne čo i len spomenul! Kompletné vedenie amerických ozbrojených síl, ktoré celý projekt financovalo, radovalo sa z úspechu tri dni a tri noci, a sám prezident Spojených štátov amerických poslal tvorcom počítača pozdravný telegram. Eniac fungoval jedna báseň... Nikomu vtedy ani len na um nezišlo, že práve odštartovala veľká éra počítačov. Bol to asi taký veľký krok v dejinách ľudstva, ako keď Johannes Gutenberg vynašiel v roku 1445 kníhtlač. Začala sa celkom nová epocha komunikácie a informatiky. Dovoľte mi predstaviť vám ďalších troch pánov, ktorí mali v hlavách o koliesko viac! Mr. Brattain, Mr. Bardeen a Mr. Shockley. Títo traja americkí fyzici o rok neskôr skonštruovali polovodičový tranzistor, čím spôsobili vo vývoji výpočtovej techniky doslova prevrat. Od tejto chvíle začali mať udalosti rýchly spád. Počítač sa postupne zmenšoval, zrýchľoval operácie a zväčšoval kapacitu svojej pamäte. Z počítača, ktorý mal pôvodne slúžiť výsostne na vojenské účely, stal sa náš nevyhnutný spoločník na každý deň. Ja sám som sa spolupráci s počítačom dlho vyhýbal. Dnes si s ním tykám a v dôverných chvíľkach mu hovorím Písičko. Ako sa volal šéf toho tímu fyzikov, ktorí mali v hlavách o koliesko viac? Tí, čo svojím vynálezom spôsobili svetu šok? No predsa: Mr. Shockley!
Aby sa veci prevetrali a pohli dopredu, na to stačí niekedy prievan. Niekedy však musí prísť naozajstný šok. V každom prípade je dobré mať v hlave o koliesko viac.
Úžasná mágia slečny Mabel

Úžasná mágia slečny Mabel

26. 04. 2017
V jedno ráno, keď Nora Ratcliffová nájde v kvetináči pred svojimi dverami bábätko, sa jej život navždy zmení. Celý život veľmi túžila po dieťatku, preto objíme bábätko, rozhodne sa dať mu meno Mabel a vytvoriť mu domov a rodinu.
Ako však Mabel rastie, začne sa u nej prejavovať nevšedný talent na mágiu, ktorý nikto v ich rodine nemá. Keď ju prijmú do prestížnej čarodejníckej školy, exceluje vo všetkých čarodejníckych predmetoch.
Jedného dňa dostane úlohu napísať referát o svojich čarodejníckych koreňoch a zistí pravdu o svojom pôvode nepríjemným spôsobom, keď to jedna zlomyseľná spolužiačka vykričí pred celou triedou. Zdá sa, že to vie každý okrem Mabel.
Je šokovaná, ale mnohé záhady jej to objasní. Mabel napokon príde na to, že nezáleží na tom, odkiaľ pochádza, ale že má niekoho, kto ju má rád a stará sa o ňu.
Prečítajte si úryvok z knižky Úžasná mágia slečny Mabel:
Keď raz pršalo a Mabel mala takmer päť rokov, sedela na pohovke a učila sa vyšívať. Hoci sa snažila poslúchať príkazy pani Grimshawovej, prsty mala neohybné ako lepkavé párky. Stále sa pichala a niť sa je zamotávala, ale pestúnka ju nútila sedieť celé dve hodiny a vyšívať písmeno M.
Keď napokon Mabel stratila na pohovke niť, pestúnka vyčerpane vzdychla a vyhlásila, že ju bolí hlava.
„Idem si ľahnúť do svojej izby, Mabel, a to isté urob aj ty.“ No Mabel už niekoľko hodín sedela a nechcelo sa jej ležať v posteli. Túžila rozbehnúť sa na pláž a stavať pieskové hrady, vysoké a široké.
A sledovať, ktorý ako prvý zničí vlna. Za oknom však klopkal dážď a Mabel premýšľala, či by sa dal hrad postaviť aj na podlahe. Môže to skúsiť, kým bude pestúnka driemať. Mama bola v skleníku ako zvyčajne a Daisy šla do mesta kúpiť jahňacie kotlety. Ak potom Mabel uprace v kuchyni, Daisy to určite nebude prekážať.
Mabel opatrne nasypala na kuchynský stôl múku, aby ju nerozsypala. Naliala do nej vodu, ale zmes sa nelepila. Možno mala radšej zmiešať s vodou cukor, pomyslela si. Ktovie, čo by sa stalo. Cukor bol zrnkový ako piesok, ale aj z toho vznikla len kaša. Keď sa Daisy vrátila od mäsiara, celá kuchyňa bola biela.
A rovnako aj Mabel. „Ak ťa tak uvidí pestúnka, budeš v kaši, Mabel!“
„Naozaj je v kaši,“ ozvala sa z dverí pani Grimshawová. Oči mala prižmúrené a pery stisnuté. Prinútila Mabel vydrhnúť stôl aj podlahu, potom ju posadila do veľkej vane a tak jej drhla kožu, až to bolelo. „Večera nebude,“ oznámila pestúnka a poslala Mabel rovno hore do postele. „Tak sa mladé dámy nesprávajú.“
Aby Mabel potlačila slzy, myslela na to, ako do piesku na pláži vykope veľkú jamu a zahrabe do nej pestúnku. Keď jej Daisy potajme doniesla chlieb s džemom, v hrdle jej narástla veľká hrča. „Daisy, si taká milá,“ zadúšala sa Mabel. No hrča rástla ďalej, aj keď prišla jej mama, voňala ružami a usmievala sa na ňu. Dlho ju objímala na dobrú noc.
„Mama, opatrovateľka je zlá,“ šepla Mabel a zaborila si hlavu do Norinho pleca. „Príliš silno ma drží za ruku a vo vani ma drhne.“
„Ach, Mabel.“ Nora pobozkala dcéru na čelo.
„Drží ťa tak, lebo ťa nechce stratiť, a dnes si aj tak potrebovala poriadne vydrhnúť.“
„Nepáči sa mi jej úsmev. Nie je srdečný,“ dodala Mabel a Nora sa rozosmiala.
„Ani moja pestúnka sa na mňa príliš neusmievala, keď som bola malá. Väčšina z nich sa neusmieva.
Do školy sa teším

Do školy sa teším

19. 04. 2017
Miro Jaroš: Do školy sa teším

Milí škôlkari, čoskoro pôjdete prvýkrát do školy.
Mnohí z vás už majú nachystanú parádnu školskú tašku a v nej peračník aj nové pastelky. Poďte sa pozrieť, ako to v škole vyzerá, a zaspievajte si pesničku s Mirom Jarošom! On je pripravený a vy?
Je tu nová knižka Do školy sa teším.

Krásnu knižku ilustrovala Mária Nerádová, vychádza pod značkou Stonožka a k textom i kresbám je priložené aj CD. V jednej pesničke si môžete zaspievať s Mirom, v druhej sami.
„Mám rád pesničky, ktoré majú zmysel,“ tvrdí Miro Jaroš v rozhovore pre LepšíDeň.sk. „Do každej sa snažím ukryť niečo dobré. Neviem, ako to funguje a nemám na to kľúč, ale viem, že keď si deti osvoja pesničku, často začínajú robiť tie dobré veci samé od seba. Nasiaknu tým. Na začiatku to vôbec nebol môj zámer. Tak nejako to vyšlo.“

Do školy sa teším

Zvieratká poznám naspamäť,
farby tiež, to sa mi páči.
Už je čas sa dozvedieť,
prečo na Č býva háčik.
Prečo je tráva zelená?
Prečo deň sa s nocou strieda?
Všetko sa v škole naučím,
už ma čaká nová trieda!

Do školy sa teším, teším,
už ma to tam ťahá...
Naučím sa čítať, písať,
už mám tašku, aha!
Do školy sa teším, hurá!
Zamávaj mi, mama...
O chvíľu už budem vedieť
všetko zrátať sama.

„Pamätám si úplne presne, ako som sa tešil, že pôjdem po prvýkrát do školy,“ spomína Miro Jaroš. „Mama mi kúpila parádnu školskú tašku, peračník, pravítko aj nové pastelky. Keď prišiel ten deň, vstal som z postele skôr ako obyčajne, rýchlo som sa naraňajkoval a novej pani učiteľke sme priniesli kvietok z našej záhradky. Sadol som si hneď do prvej lavice a zoznámil som sa s novými kamarátmi. Spolu sme sa učili čítať, písať aj počítať.“

V knižke Do školy sa teším sa dozviete, čo všetko vás v škole čaká. Zatiaľ z nej budú čítať rodičia, ale čoskoro si ju deti prečítajú samé. A nielen to!
„Kým sa skončí školský rok, dokážete sami spočítať aj to, koľko má táto knižka stránok. No nie je to fantastické? A k tomu si ešte môžeme spolu zaspievať,“ odkazuje Miro Jaroš.
Minipédia

Minipédia

13. 04. 2017
Objavujte svet s úžasnou sériou

Nové leporelá Minipédia sú určené najmenším deťom, preto majú naozaj pevné strany s posuvnými a otočnými prvkami, takže sa len tak nepoškodia a môžu si donekonečna precvičovať jemné pohyby. Séria Minipédia prináša knižky s prvkami Montessori. Ako isto viete, ide o alternatívny výchovno-vzdelávací program založený na pravidlách lekárky a pedagogičky Marie Montessori.

Vydavateľstvo Svojtka začalo vydávať túto skvelú detskú sériu Minipédia a v pláne už sú ďalšie kúsky, čiže zdroj darčekov pre najmenšie detičky tak skoro nevyschne
Objavujme svet na Farme - tu zistia detičky, kto každé ráno všetkých budí, kto hopká a má dlhé uši alebo čo ťahá valník so senom. Stačí len vložiť prstík do správneho otvoru v knižke a ľahko vysunúť, zatiahnuť alebo otočiť v smere šípky. A hneď bude malý objaviteľ poznať odpovede :).
Krásna je knižka Telo, kde hneď na prvej strane máte na maličkom chlapčekovi ukázané hlavné časti tela ako hlava, brucho, ruky, nohy. Potom zistíte, čo robia deti cez deň, aké majú pocity alebo akú hru sa hrajú detičky. Keď vložíte prst do otvoru a posuniete do strán, uvidíte, že sa hrajú na skrývačku.
V knižke o Lúke nájdete krásne jednoduché kresbičky lienky, muchy, motýľa, mravca, chrobáka, dážďovky... Deti sa dozvedia, kto to žije v úli, kto tká pavučinu, aj kto má rád lieskové oriešky.
A napokon knižka Objavujeme svet – Farby. Od červenej (zobrazenej cez krásne červené čerešne, jahôdku, hasičské auto), cez modrú (delfín, kvietok), až po žltú a zelenú (list, hrášok, korytnačka).

Potešte svoje deti a objavujte s nimi svet s touto novou nádhernou sériou. Minipédia ponúka nateraz 4 knižky, neskôr pribudnú ďalšie. Ide o leporelo pre najmenšie deti od jedného roku, ktorého listovanie je také zábavné: môžu spoznávať farmu objavovať svet na lúke, pozrieť sa do ľudského tela a naučiť sa farby. Pevné stránky s pohyblivými prvkami precvičia aj jemnú motoriku.
Jazvecov zlý deň

Jazvecov zlý deň

29. 03. 2017
Poznáte sériu Zvierací záchranári? Sú to krásne príbehy o ľuďoch s dobrým srdcom, ktorí pomáhajú zachraňovať zvieratká. Sú napísané podľa skutočnej udalosti.
Je tu ďalší prípad pre zvieracích záchranárov.
Lewis zazrel pri ceste jazveca. Poranil si labku a potrebuje, aby sa oňho ktosi postaral. Lewis sa mu rozhodne pomôcť, no jazvec vystrašene zalezie pod dodávku, kde sa nešťastne zakliesni!
Tentoraz im prídu na pomoc aj hasiči! Podarí sa im malé jazvieča vyslobodiť?

Jazvecov zlý deň je už desiata kniha v mimoriadne populárnej sérii Zvierací záchranári. Tí už pomáhali opustenému ježkovi, plachému poníkovi, kozliatku v ohrození, sovičke, zajačikovi, zatúlanému jahniatku, aj mačičke a psíkovi.

Hoci sú postavy a zvieratká z Lewisovho príbehu vymyslené, príbeh sa zakladá na skutočnej záchrane, keď sa ranený jazvec zakliesnil pod dodávkou.
Inšpektora záchrannej stanice Steva Wickhama zavolali, keď náhodný okoloidúci zbadal mladú jazvečiu samičku. Bál sa totiž, že spadla z útesu a zlomila si labku. No kým prišiel inšpektor, utiahla sa pod dodávku a skryla sa pod závesom kolesa.

„Hľadala miesto, kam by sa skryla, a keďže jazvece sú nočné zvieratá, myslím, že si vybrala miesto pod dodávkou práve preto, lebo bolo tmavé. Keby sme ju nezbadali, zostala by uviaznutá, až kým by sa dodávka nepohla. Bola pevne zachytená v mechanike auta a nič by ju z tej škáročky nedostalo,“ vyhlásil inšpektor Wickham.
Nakoniec musel zavolať hasičov a ďalších záchranárov, ktorí vozidlo nadvihli, a tak jazveca vyslobodili.
Prezrel ho veterinár a zdravého ho neskôr vypustili späť do prírody.

Prečítajte si úryvok z novinky Jazvecov zlý deň:

„Dobrý deň!“ zvolal a zložil si slnečné okuliare. „To vy ste volali kvôli jazvecovi?“
Otec vstal a podal záchranárovi ruku: „Som Alex Riley.“
„Ja sa volám Ray,“ predstavil sa záchranár.
„Ja som Lewis a jazvec, ten sa volá Trnka,“ vyhŕkol Lewis jedným dychom.
„Ó, vážne?“ zachichotal sa Ray a oči mu zaiskrili. „Ako si môžeš byť taký istý, že je to samička? Musíš byť na jazvece odborník, však?“ zažartoval.
„Nikdy predtým som žiadneho nevidel,“ priznal sa Lewis zahanbene. „Ale vyzerá ako samička. A tuším je ranená.“
Ray zrazu zvážnel. Otvoril kufor na dodávke a vybral z nej veľkú kovovú klietku s dvierkami na konci. „Nuž, pozrime sa na ňu.“
Lewis ukázal Rayovi dodávku, pod ktorou sa ukrýval jazvec, a obaja pod ňu nazreli. Lewis sa na chvíľu preľakol, že Trnka utiekla, no vzápätí zazrel jej čierne očká hľadiace veľmi bojazlivo. Zaliezla ešte hlbšie pod auto a ukryla sa do škáry nad kolesom.
Zvieratká z abecedy

Zvieratká z abecedy

03. 03. 2017
Naučte deti abecedu cez básničky

Krátke zapamätateľné básničky na jednej strane a na druhej nádherná ilustrácia. Pre deti od štyroch rokov vyšla nová nádherná knižka, ktorá ich zoznámi s písmenkami a celou abecedou. Hravým a pútavým spôsobom. Cez milé básničky.
Od Aligátora, cez Hadíka, Netopiera, až po Teliatko, Zebru, či Žirafiačika.
Autorkou básničiek je Ivona Ďuričová, ilustrácie zaobstaral Adrián Macho. Knižka Zvieratká z abecedy vyšla v novej detskej edícii Stonožka.

Počíta si zebra
pruhované rebrá:
„Štyri, dvadsať, dvesto,
každý pás má miesto.“

V knižke Zvieratká z abecedy plnej veselých básničiek sa teda deti zoznámia s pruhovanou zebrou, s barančekom Neposedkom aj so žirafiačikom, čo ľúbi čokoládu.
S pandami fešandami, so zatúlaným sloníkom a s inými zvieratkami.
Na konci knižky sa všetky ukryli do hádaniek. Kto v nich zvieratká objaví, bude dobrý kamarát aj s ABECEDOU.
No schválne, či uhádnete niektorú z hádaniek:

„Býva v lese, nemá gate.
S krochkaním sa váľa v blate.“
Čo je to?

alebo

„Okrídlenú tmavú myš
cez deň lietať nevidíš.“
Čo je to?

Asi jednoduché, však? Pre vás, milí rodičia, ale vaše detičky si budú musieť lámať hlavičky. Bude to pre nich hravé, zábavné a určite prídu na to, čo sa skrýva v hádankách. Napríklad v dvoch spomínaných je to diviak a netopier.
A na záver ešte jedna abecedovská básnička z knižky Zvieratká z abecedy:

Líštička

„Prečo je soľ taká biela?
Prečo som ja zhrdzavela?
A prečo som neobutá?“
Líštičke zas hlavou vŕta.

Mamička jej odpovedá:
„Nič nevedieť – to je bieda!
Múdra, bystrá si aj skvelá,
kto sa pýta, spozná veľa!“
Leo a Luky – Prázdniny s oslíkom

Leo a Luky – Prázdniny s oslíkom

14. 02. 2017
Detská séria Leo a Luky pokračuje

Po prvej knihe zo série Leo a Luky – Najlepší kamaráti je tu pokračovanie, na ktoré sa deti tak tešili.
Možno si spomínate, ako sa to všetko začalo. Lenkina mamička zdedila domček na vidieku. Pretože sa začali prázdniny, hneď sa tam spoločne vypravili. Čakalo ich však veľké prekvapenie - zistili, že okrem domčeka vlastnia aj lúku a krásneho oslíka Lea.
Jeho veľký kamarát, poník Luky, patrí Martine, dievčaťu zo susedstva. Leo a Luky by si priali, aby sa dievčatá skamarátili. Ich prvé stretnutia ale nedopadlo najlepšie.
Napokon prekonali Lenka a Martina nedorozumenia a stali sa z nich kamarátky.

Teraz je tu pokračovanie s názvom Leo a Luky – Prázdniny s oslíkom.
Letné prázdniny sa teda chýlia ku koncu a z Lenky a Martiny sa stali najlepšie kamarátky. Radosť z nového priateľstva nemajú len dievčatá, ale aj ich zvierací kamaráti poník Luky a oslík Leo.

Lenka s plným plecniakom bežala za Leom.
Najprv sa s ním ako obyčajne pomaznala. Potom ho vyumývala a vyčesala, nasadila mu uzdu a krásne červené sedlo. Lenka sa vedela o Lea postarať celkom sama, hoci prvú jazdeckú hodinu mala iba pred troma týždňami. Učila sa rýchlo. Teda hlavne to, čo sa týkalo oslíkov a poníkov. Mala skvelú učiteľku Martinu.
Martina nebola iba jej učiteľka jazdectva, Martina bola predovšetkým jej najlepšia kamarátka!
A pritom sa zoznámili len nedávno, počas letných prázdnin. Najprv sa zdalo, že si veľmi nebudú rozumieť. Potom ich však zblížili Leo a Luky. Luky je Martinin poník a Leov najlepší kamarát. A tak to s dievčatami dopadlo rovnako ako s Leonardom a Lukym: stali sa z nich nerozlučné kamarátky.
„Ahoj, Leo je perfektne pripravený,“ nadšene vyhlásila Martina, keď prišli na lúku.
„Nezabudla som ani na piknik,“ pochválila sa Lenka.

Lenku a jej mamičku však čaká návrat do mesta, na ktorý sa nikto neteší.
Podarí sa dievčatám vymyslieť nejaký plán, aby mohla Lenka zostať na vidieku?

Knižku Leo a Luky – Prázdniny s oslíkom napísala Julia Boehmová, ktorá pracovala v televízii na programoch pre deti. Jedného dňa si spomenula, že ako dieťa chcela byť spisovateľka. Hneď sa rozhodla, že začne písať a odvtedy chrlí jednu knižku za druhou. Čo je však dôležitejšie – deti jej príbehy milujú.
Svoje čaro im dodávajú aj ilustrácie Lisy Althausovej, ktorá ilustruje detské knižky už od roku 1981.
Zlodej snov

Zlodej snov

27. 01. 2017
Je tu kniha pre deti od 9 rokov plná tajomstiev, mágie, dobrodružstva a zábavných príhod. Zlodej snov vás nadchne napätím a úchvatnou fantáziou. „Naozaj vzrušujúce čítanie pre čitateľov od 9 rokov,“ napísal Sunday Times.

Dvanásťročná Molly Pecksniffová sa raz v noci preberie uprostred lesa. Nespomína si, ako sa tam dostala, ale vie, že ju tam priviedla opakujúca sa nočná mora s bubnami, hrkálkami a zlovestnými maskami. Zlodej snov na ňu čaká. Najprv ju pripravil o spánok a teraz jej chce zobrať aj život.

Moll je totiž v skutočnosti oveľa dôležitejšia, ako sama tuší. Prorocké kosti kedysi dávno predpovedali, že na celom svete len ona a Gryff – divá mačka, ktorá vždy kráča po jej boku –sa dokážu vzoprieť temnej mágii zlodeja snov. Odrazu ide o všetko a Moll je proti svojej vôli, vyzbrojená iba prakom a vlastným dôvtipom, vtiahnutá do sveta plného tajomstiev, mágie a dobrodružstva.

Jestvuje mágia čistá a stará,
tí z tieňov dúfajú, že ju raz zmaria.

Zlodej snov je skvele namixovaný príbeh s postavami, ktoré si zamilujete, k tomu veľa humoru, kúziel a akcie. „Od čias Harryho Pottera som hľadala podobnú knižnú sériu, aby som zaplnila prázdne miesto...a našla som,“ teší sa čitateľka Michelle Toy na Goodreads.
16.01.2018 Viac

Re: Škarede prazdniny

mechanis

V prvom rade treba mat odsledovane ake bude pocasie http://pocasie.pozri.sk Potom ...

16.01.2018 Viac

Re: Už ste požiadali o zvýšený rodi ...

mechanis

Teraz sa pripravuje aj nieco taketo http://spravy.pozri.sk/clanok/niektore-poplatky-spojene-s-porodom-sa-zrusia-buduce-mamicky-zmeny-potesia/1282610 ...

07.01.2018 Viac

Re: LEN TAK POKECAT

keilayh

Keď to brali podla tohto odseku "Génius je človek, ktorý má najvyšší stupeň tvorivéh ...

07.01.2018 Viac

Re: Co robit s malym v takomto ...

mechanis

Ked je zle http://pocasie.pozri.sk tak je to vzdy problem ale odporucam tieto veci ...

07.01.2018 Viac

Re: Objednávate z aliexpress.c ...

mechanis

Odporucam si stiahnut ich aplikaciu snazia sa ju propagovat a preto tam maju nizsie ...

29.12.2017 Viac

Re: výživové taštičky

matkamrazova

Hej aj mojím detskám zase chutia najviac taštičky s ceráliami. Ďakujem za reakciu ...

18.12.2017 Viac

Re: prosim pekne na vianoce

zuzinka28

P

04.12.2017 Viac

Re: akcie a zlavy

Helenkovna

Já sleduji akce skoro stále. U velkých e-shopů, ale někdy mají akce i malé e-shop ...

30.11.2017 Viac

Re: Reklamacie Tescoma

margitazvoncek

Zdravím, opät sa pytam: kúpila som kamaratce túto panvicu https://eshop.tescoma.sk/wok-i-premium-28-cm no ...

27.11.2017 Viac

Re: doplnková výživa pred a po ...

matkamrazova

Kupujem ho najmä kvôli tomu, že obsahuje mliečny tuk, a preto lepšie chutí . ...

250901x Viac

LEN TAK POKECAT

ivetka1980
95510x Viac

BIELA LISTINA

logorejka
75837x Viac

Diéta

swedulka
66891x Viac

Kikusova

JUANET
27501x Viac

Vianoce

melindi
27311x Viac

Silvester

Jajus345
25904x Viac

Wellness

melindi
22246x Viac

REFERENCIE

fredina
20065x Viac

Je toto mozne???????

zabka1987
19254x Viac

POTREBUJEM ZAS RADU

livijja
Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Zatvoriť