inguli, fakt každe dieťa iné...
Moja staršia hysterčila, hádzala sa o zem, plakala, kričala doma aj vonku. často pomohlo ju len odniesť domov a nechať vynervačiť. S prestávkami ju to držalo do 4 rokov.
Druhorodený je zasa pokojný typ, nehádže sa o zem, ale tiež máme teraz novinku, začne akože plakať a do toho tak hrdelne piští .... no taký príšerný zvuk, ked som to počula po prvýkrát, tak som myslela, že si musel hrozne ublížiť a to len nechcel ísť ešte spať
Alebo je taký "zákerný", že sa mi bude milučko usmievať do tváre a pritom niečo pokazí, rozkope, hodí ...
No ja už k tým prejavom pristupujem kludnejšie ako pri prvom. Už sme vycvičení po dcere, že ma to už tak nerozhádže a dokážem to prehliadať, navonok si nevšímať. Napr. ked syn plače, že nejde spať, robím všetko tak, ako keby aj neplakal a on vidí, že to na nás nijako nezaberá a po chvílke prestane.
Možno, keby som mala deti naopak (prvé kludné a druhé hysterické), tak to beriem inak. No dcera nam fakt dala "školu života" .... to bolo hroznéééé decko - ale aj tak milované
My máme rozdiel vyše 5 rokov.