pipula píše::wink: Ďakujeme krásne...Mám robotku, ktorú si môžem robiť aj doma, takže mi je to jedno... a vyzerá to, že teraz toho budem mať do konca marca až až.. Takže skôr by som bola rada, keby ma šéf bez problémov pustil.... Lebo momentálne aj tak, ked mi drobec takto vystrája - ani to nebudem nejak siliť... Nechcem ho chudáčika trápiť... A s týmto ma totálne prekvapil
, toto som od neho vôbec nečakala...on je veľmi živý, veselý a smelý.. On sa práveže vonku hoci komu prihovorí!!! Ale môže byť aj to, že je len taký, ked som já pri ňom.....
Ale toto sa ozaj nedá zvládnuť
učiteľky ma upozorňujú, že pokiaľ sa neukľudním já, tak prečo to žiadan od neho
Bóženko, ale já to ozaj nezvládam
A to sú už od pondelka 4 dni a nenastala žiadna zmena.... neviem, či si ho nenechám radšej malinkého pri mne doma....
A ďakujem všetkým - ste zlatunké
Pipula, neboj nie si sama, ktorá ťažko zvláda(la) nástup dieťaťa do škôlky. Takisto, keď pred 4 rokmi nastupovala dcérka do škôlky, tak som si aj poplakala, keď som počula jej plač... Bolo to na nervy. Mám z toho zlý pocit aj po 4 rokoch a v aug. ma čaká toto znovu, synček nastupuje do jasieľ, ale podstatne skorej ako dcérka... Už teraz kvôli tomu nespávam, ale splnil sa mi môj dávny sen, pracovať tam, kde mám teraz môžnosť nastúpiť. Budem učiť na škole, kde je prváčka moja dcérka, takže budem v jej blízkosti a časom sem bude chodiť aj synček. Tak nechcem premárniť príležitosť. Mám síce trochu výčitky kvôli synovi, ale zase dcérka je celá nadšená a ja tiež. Takže proste to musím vydržať. Ale ak by som mala možnosť ako Ty, že som doma, tak sa určite nestresujem, a dieťa si nechám doma
Ale zase od určitého veku, dieťa potrebuje byť v kolektíve a nie len pri mame. Tak by som si ho nechala doma možno tak na mesiac a potom to skúsiť znovu. Ale musíš byť v pohode hlavne Ty, lebo tvoj syn to cíti, že si si neistá aj ty, či robíš správne. Musíš ho presviedčať, že v škôlke je super. A to je.
Moja dcérka plakávala dva týždne... Keď som ju tam doniesla, dala si stoličku ku dverám a sedela na nej kým som neprišla. S nikým sa nechcela hrať, nebavila sa ani s učiteľkami. Dokázala čakať na tej stoličke aj 4 hod, kým som neprišla... A takisto som ako šialená chodila okolo škôlky, až kým neprešiel dohodnutý čas... a sledovala som ju spoza kríkov, keď boli na dvore... No ak ma vtedy videliučiteľky, tak si museli myslieť, že som poriadne cvaknutá... Ale po 3 týždni sa ľady prelomili a ona prestala plakať a začala sa zapájať do hier, lebo získala dôveru, že ju do škôlky nedávam preto, že ju nemám už rada, ale práve naopak, aby bola s deťmi a zabavila sa. A ona to naozaj pochopila. Chodila tam po mesiaci s radosťou. A teraz je prváčka, ja som na MD so synom, chcela som ju preto brávať domov hneď po vyučovaní, ale ona nechcela o tom ani počuť. Chce byť aj v družine. A to aj keď pre ňu prídem o 15,30, tak sa pýta, prečo tak skoro??? Najradšej by tam bola až do záverečnej do 17-tej... Som tým priam nadšená, keď vidím s akou radosťou chodí do tej školy, tak preto som nadšená, že budem učiť na tejto skvelej škole.
A synčeka dávam do jasličiek preto, a nie do škôlky, lebo v jasličkách sa od detičiek nevyžaduje ešte taká samostatnosť ako v škôlke, a môj syn je takisto na mne závislák (ešte ho kojím...), a toto bude tiež problém a poriadny - odstavenie... A unás v jasličkách sú veľmi milé opatrovateľky, hocikedy uspávajú detičky aj na rukách, keď plačú, poláskajú ich. Proste sú úžasné a viem, že synček tam bude spokojný. Len si bude musieť zvyknúť, že bez mamy. Ale aj tak už mám niekedy pocit, že sa so mnou doma nudí, a to ho zabávam dosť, a úplne ožije, keď príde zo školy dcérka. Takže je šťastný medzi deťmi.
Tak Vám držím moc palce, aby ste tozvládli v pohodičke, a najprv si na to zvykni Ty
Keď to dokážeš Ty, zvládne to aj Tvoj synček.