Nemáte zapnutý JavaScript alebo ho Váš prehliadač nepodporuje. Zapnutý javascript je potrebný na správne fungovanie portálu babybazar.sk.

[majka30]

Ahojte maminky, aj nemaminky...rozhodla som sa, že sa s Vami podelím o moje malé básnické dielko-zbierku básní, ktorá bola vydaná len tu v Prievidzi, v náklade sto kusov. Bol o ňu dosť veľký záujem takže každému sa neušla...ale v Prievidzkých knižniciach je:) Zbierku som písala asi dva roky, a dosť som váhala, či ju aj vydám...každý sme iný, a každý máme iný názor na poéziu V roku 2005 som moju knižku dostala na Vianoce pod stromček, čo bol asi najkrajší darček v mojom živote. Básne by som chcela nahodiť sem, neviem, či to bude v pohode, ak nie, tak ich vymažem-presuniem...tiež mi môžete napísať svoj názor, recenzie, a tak...budem rada... Majka.

[majka30]

Dlho sám, bez mojich priateľov.


Bolo nás päť, a teraz sme len dvaja;
stala sa zvláštna vec, a už nás nič nespája.
Nadišiel očakávaný lásky čas, no vy ste zutekali zas;
a ja som už dlho sám, bez vás, vydržím to raz snáď?


Skúšam vás hľadať, do diaľky volám vaše mená;
navždy ste sa stratili, a ja už viac síl nemám.
Veľa sme toho spolu prežili, ale teraz sa mi žiť nedarí;
roztrhlo sa priateľské puto, čo bude ďalej nik netuší.


Teraz je to naše priateľstvo, ako zlý list,
aj keď musím, nechcem ho nikdy otvoriť.
Možno som bol trochu iný, viem už, za dobrotu sa platí;
dnes tu sedím sám, dlho bez mojich priateľov.


Kamarát je ten, ktorý nepovie nie, keď ho potrebuješ;
stál som nad priepasťou, a vy ste boli na druhej strane.
Priateľstvo je ako zrnko v piesku, musíš ho nájsť;
ak ho raz nájdem, nebudem už dlho sám, bez priateľov.

[majka30]

Dvaja..


Ráno sa zobudím a zase vidím tvoje modré oči;
sú také modré, že človek v ne ani neverí.
Prečo sa mi to len zdá a vedľa mňa zas neleží nikto,
komu by som povedala, že svet je s ním krajší a ľahší.

Večer už zaspím, no stále vidím tvoje plné pery
majú ružovú farbu a pár mojich vlasov ti ostalo na nich.
Chcem vrátiť čas, všetko začať znovu a inak,
srdce mi hovorí, že sa to nemalo tak stať.

Dúfam a verím, že mi už raz myšlienky dajú spať,
že tvoja láska prekročí môj prah a ty tam budeš stáť.
Nemyslím na spomienky, lebo tie len bolia zas,
kedy už prestanem veriť na teba a na zázrak.

Možno raz pochopíš, že to s tebou nemyslím len tak,
pozri na hviezdy a vytvor si z nich môj obraz.
Nepočúvaj svoj rozum, ten sa riadi iba tým čo vidí,
nachvíľu stíchni, zhasni svetlo a zataj dych, zistíš, že naše srdcia bijú len pre nás dvoch.

[majka30]

Čas po čase.


Čas stále beží, nikto nevie kam, nechce sa na nikoho prosbu zastaviť;
a ja sa pokúšam zistiť akej farby je čas, a ako vonia, či má krídla.
Čas po čase, ostávame len my dvaja, a naše spoločné myšlienky;
mám rozličné chute a nápady, v láske to tak chodí, kedy sa tam vyčasí?



Čas je ku každému neúprosný, nepozná hranice a zľutovanie;
má nás úplne v hrsti, náš život je v jeho neviditeľných rukách.
Všetko, čo sa raz stalo, deje sa, a stane sa má na svedomí on,
aj mne si hovoril, že ma miluješ, ale teraz tvrdíš, že si ma miloval.



Čas po čase, vyjde raz slnko raz mesiac, ale my ich nikdy nezastavíme;
keď sa ti celý deň nedarí, a každý je zlý, nebuď smutný, svitne lepší.
Čas vždy všetko vyrieši, sleduje naše kroky, a dáva nám novú nádej žiť;
môžeš s ním zápasiť koľko chceš, aj tak ťa premôže, a spomienky ti nedajú spať.



Čas po čase sa svet mení, vyvíja sa, rastie do výšky, tam kde ľudské oko nedovidí;
je to niečo magické, čo každého priťahuje, núti ho ďalej snívať a žiť.
Raz sa mi zdalo, že som zbadala čas, mal belasé oči, a voňal ako more;
čas po čase sa spamätám, obrátim list, zabudnem, a budem mať rada čas.

[majka30]

Čo ak...


Čo ak pre mňa nikdy nepríde princ na bielom koni,
a ja ostanem navždy sama, opustená a stratená, ako vojak v poli.
Čo ak bude stále môj celý život len čiernobiely, bez farieb a potešení,
zostáva mi len čakanie na nikoho, a smutný pohľad zo strmej skaly.


Čo ak nie som tou, čo som bola, krásna, usmievavá a plná nehy,
v rukách zvieram vyblednutý list, je to moja posledná nádej, alebo sa mi to marí?
Čo ak ma už nikto nespozná, a ich spomienky sú iba veľké čierne diery,
pýtam sa samej seba, a občas mesiaca, ktorý leží na studenom mori.


Čo ak padnem na dno mojej bolesti, a nikto sa za mnou už ani neobzrie,
chcem len trocha citu a lásky, veď pre niekoho žiť, znamená naozaj byť.
Čo ak mi darmo rástli moje dlhé vlasy, a nikto mi ich nikdy nepohladí,
svet, si veľký, a tvoje diaľky nepoznajú hranice, ale čo z toho, si aj zlý a krutý.


Čo ak ma diví vlci roztrhajú na márne kúsky, a mne už nebude pomoci,
čo ak ma nechtiac zasiahne horúci lúč slnka, a ja zhorím na popol naveky.
Čo ak si vôbec nedokážem povedať, kto som, a za čím sa skrývam,
čo ak raz ukážem svetu svoju pravú tvár, navždy zmizne, alebo zostane stáť?

[majka30]

Iba Ty...


Iba Ty, ma môžeš milovať celým svojím srdcom, iba Ty, mi môžeš hovoriť môj miláčik,
keď sa ráno prebudím, vedľa Teba na posteli, a pýtať si odo mňa bozk, do ďalšieho dňa.
Iba Ty, ma môžeš každý deň prekvapiť kyticou ruží a prekvapiť ma svojím novým tajomstvom,
vždy, keď sa odo mňa nachvíľu vzdiališ a zrazu si nečakane naspäť, a ja som šťastná, že Ťa mám.


Iba Ty, ma môžeš umlčať Tvojimi bozkami, keď v noci potichu, dlho rozprávam, a Tebe sa chce už spať,
len Ty, a nikto iný sa môže hrať do nekonečna s mojimi vlasmi, a prechádzať nimi, po Tvojich perách.
Iba Ty, môžeš zabudnúť na môj sviatok, a na ďalší deň prísť ku mne s darčekom v rukách,
iba kvôli Tebe žijem, len kvôli Tebe bije moje srdce, iba kvôli Tebe som spoznala, čo je to láska.


Iba Ty, ma môžeš pod perinou hladiť po tele, a šepkať mi do ucha milé slová,
jedine Ty a Tvoj pekný úsmev, ma udrží vždy v dobrej nálade.
Iba Ty, ma môžeš vidieť nahú, ako vychádzam z vane,
a potom ma milovať, až do neskorých ranných hodín; to všetko môžeš len Ty.


Iba Ty, ma môžeš zovrieť v objatí a ochrániť ma pred všetkým zlom,
iba s Tebou je môj život oveľa krajší a plný lásky.
Iba Ty, ma držíš nad hladinou, a keby Ťa niet, tak klesnem na dno;
len Tebe môžem povedať, keď ma niečo trápi, a je mi smutno na duši.


Iba Ty, uhádneš, čo Ti chcem práve povedať, a slabiky mi berieš bozkom,
len Ty, máš pre mňa vždy pochopenie a útechu, keď to najviac potrebujem.
Iba Ty, ma smieš nepustiť nikam, keď už musím od Teba odísť,
len Teba zbožňujem, lebo si moja nádej žiť.
I b a Ty a ja . . . . . l e b o Ť a m i l u j e m .

[majka30]

Jesenný dážď.


Máme tu jeseň, a dúfam, že naozaj každý; nechcem ani len pomyslieť
na to, že si čítate tieto riadky niekde tam u vás, kde je práve leto;
asi by som vám musela závidieť, lebo ja mám skrehnutý úsmev,
a ešte všeličo iné, od tej našej farebnej a chladnej jesene.
Verím tomu, že ste sa ako aj ja, niekedy vybrali na prechádzku,
do prírody, a neverili ste vlastným očiam, ako to všetko zelené, má
zrazu iné odtiene. Napríklad, môžme vidieť žltú, oranžovú, hnedú,
béžovú, ale vyskytne sa aj pomenej zelená; a hlavne všetky teplé
farby a ich odtiene. Takýto pohľad na krajinu, a stromy mi dokáže
vyčariť úsmev na tvári, zahojiť všetky rany na duši; a možno ma
ešte aj kopne básnická múza, a verte mi, že to potom stojí za to.
Je tu ešte niečo, čo ma nadchne, a tým je jesenný dážď; človek
by ho ani nečakal, lebo je november, a on akoby to vedel, príde.
Vtedy sa tvoria na chodníkoch kaluže, niekedy by sa dali nazvať
aj malé priehrady; a tie mám rada, lebo pri predstave, že by som
si tam mohla nahodiť udicu, sa usmievam; ale keď sa prebudím
do reality, tak zistím, že nemám rybársky lístok, a to je v dnešnej
dobe veľký problém.

[majka30]

Kde si ?

Stratil si sa mi, a zmizol si mi zo života, kde si?
Otvoril si mi celkom nový svet, naučil si ma milovať, a odišiel si, kam?
Všade Ťa hľadám, už nemám síl bez Teba žiť,
asi som Ťa až príliš milovala, keď si ma opustil?

Ukáž sa, príď, aspoň na chvíľu, chcela som Ti ešte toľko toho povedať.
Odvial Ťa snáď vietor, ako listy zo stromov a už sa nikdy nevrátiš?
Cítim sa sama, keď nie si tu, moje srdce je plné lásky a nemám ho komu dať,
nevidím krásu hôr, nepočujem cválajúce kone po lúkach, toto všetko bez Teba nemôžem.

Ostalo mi od Teba pár vecí, Tvoj obraz visiaci na stene, list na rozlúčku,
tričko s Tvojou vôňou, v ktorom občas zaspím, keď na Teba práve myslím.
Vonku začalo pršať, nebo križujú blesky a ja sa od strachu schovám pod perinu, a pýtam sa, kde si?
Márne Ťa čakám, darmo dúfam, že sa mi Tvoja tvár zjaví v oblakoch.

Hľadala som Ťa aj na našom obľúbenom mieste, ale našla som tam len prázdnu, opustenú lavičku.
Zotrela som z nej dávny prach, sadla som si na ňu, a myslela som na Tvoj smiech,
keď sme mali ústa červené od malín a vlasy nám voňali od ohňa, keď sme pri ňom sedeli.
Vedel si ma vždy potešiť a rozosmiať, prekvapil si ma vždy niečím novým a od Teba to stálo za to.

Pri spomienke na Teba, mi pár sĺz padá z líca do dlaní,
a vytvára mi jazero sĺz v mojom srdci, tak sa mi vráť, kde si?
Na vodu púšťam tri červené ruže a dúfam, že sa raz k Tebe doplavia,
a Ty sa zas vrátiš naspäť ku mne...možno...

[majka30]

Kde si láska ?

Keď sa Ťa ráno dotkne lúč vychádzajúceho slnka
a ožiari Ti celú izbu hrejivým teplom, ako je láska,
keď Ťa pošteklí, tam kde to najviac bolí, pri srdci,
možno Ťa dnes sklame, zarmúti, možno poteší,
a Ty budeš chcieť vrátiť ten čas, ktorý Ťa prebral
k životu, ukázal Ti cestu, všetky krásy sveta,
veľkú hlbokú lásku, ktorú si prežil a ktorá sa už
nikdy neukáže a nevráti, lebo teraz tam stojí v tieni,
schovaná a nedotknutá pred zlom a nenávisťou,
na tvári jej ostala veľká slza utrpenia, ktorá kedysi
stekala z očí pre Teba a pre Tvoje chvíľkové rozmary,
mal si všetkého nadostač, aj tak Ti to nestačilo.

Zišiel si z chodníka pravdy a lásky, teraz hľadáš
cestu späť, ktorá aj tak nikde nevedie, zabudol si,
že z láskou sa nedá a nemôže zahrávať nikto,
možno si si myslel, že Ti to nikto nepovie, neodhalí
Tvoje úmysly, ale mýlil si sa. Čo bolo platné, že si ako
obrázok, keď dušu a srdce si mal nečisté, ako rieka
po daždi, niečo tak strašné studené a tmavé Ťa
prenasledovalo po celý ten čas. Bol to Tvoj tieň,
ktorý Ťa na všetko vždy nahováral?

Ale tá múdra a pekná, čo stojí dlhé roky v tieni,
Ti dáva ešte poslednú šancu, aby si všetko napravil
A začal odznova, ale pamätaj si, bez lásky sa nedá
Snívať, jesť, ani žiť!

[majka30]

Láska bolí.


Prečo láska bolí, to už viem dávno; chce, aby sme sa jej vzdali,
zabudli na ňu, nemysleli, vymazali ju z nášho života a nikdy sa nezamilovali.
Ja som tiež raz miloval; videl som zrazu celý svet inak, bol krajší a plný farieb;
môžem z istotou povedať, že vtedy som naozaj žil, teraz sa snažím len prežiť.

Už viem, že láska nie je ako vesmír, nekonečná; zvláštne, ale to ma ona;
sama láska, o tom presvedčila, zdala sa taká nikdy nekončiaca, a ja som jej veril.
Učím sa na vlastných chybách, a druhý krát sa nedám nachytať, nedovolím,
aby ma znovu ovládla, zmiatla; odteraz budem žiť iba kvôli svojim priateľom.

Nechcem spomínať, ani o nej snívať; v mojom živote už nie je pre ňu miesto;
darmo sa občas láska snaží, zapliesť sa mi do života; čaká na druhú šancu, čaká nadarmo.
Áno, priznávam, mával som z nej zrýchlený dych a tep, nohy ako z olova,
prsteň na dlani, pre Teba; a srdce až v krku; a Tvoj krásny úsmev, lebo som nemal slov,
som Ťa miloval, celým svojím ja.

Bola Si ako vychádzajúce slnko, lebo len ono, a Ty, ste boli moja nádej ďalej žiť;
lenže aj slnko raz zachádza a mesiac ho zatieni; rovnako príde aj odíde láska.
Neverím Ti, ako môjmu snu, že je skutočný, a že sa raz splní; láska, tá na hudbu žiarli,
ja ju mám rád, lebo som v nej našiel sám seba; ona ma počúva a ja ju.

[majka30]

Láska prosím, príď.



Sadám si za klavír, a pomaly pokladám prsty na klávesy;
mám rád, ako sa rozoznejú, pripomína mi to tvoj hlas.
Hrám a skladám len pre teba; dalo by sa povedať,
že tú najkrajšiu skladbu, zložilo asi moje srdce samo.


Prechádzam sa po izbe, a rozmýšľam, kam si odišla;
pozerám si naše fotky na stene, v tomto byte spolu žijeme.
Otváram okno, a vdýchnem čerstvý vzduch, vonku ťa nevidím;
v zrkadle som uvidel svoju tvár; pohádali sme sa, prepáč mi to.


Tá samota sa už nedá zniesť, tak vychádzam z bytu, hľadať ťa;
kráčam po suchej tráve, tiež by chcela asi, aby spŕchol dážď.
Je jeseň, a zdá sa, že aj tie farebné stromy sú smutné, bez života;
sám so sklonenou hlavou, som unavený, a na dne, láska prosím, príď.



Vyzerá to tak, že som sa navždy stratil v tomto hlbokom lese;
no zbadal som lúč svetla, a dúfam, že ma zavedie k mojej láske.
Žiadny pohľad, ktorý sa mi práve naskytol, tento neprevýši;
moja najdrahšia sedela pri rieke, zo zatvorenými očami;
tvár nechala napospas slnku, a s jej dlhými vlasmi sa pohrával vietor.
Nikdy už nenechám moju lásku odísť, lebo ju milujem...

[majka30]

Láska s Tebou..


Konečne som našla svoju najväčšiu lásku, a to si Ty;
môj život je s Tebou úplný, už mi nič nechýba, nikoho nepotrebujem, len Teba.
Dávam Ti do rúk svoj osud, a nič od Teba nepožadujem, som len Tvoja;
verím, že naša láska zmení celý svet, a všetci sa budú mať radi, tak, ako my.


Konečne nezaspávam sama, ale s Tebou; už mi nie je moja posteľ cudzia;
už sa nemusím ničoho báť, keď sa mi sníva sen, a Ty ma pevne držíš v objatí.
Som šťastná, lebo mám Teba; skús chvíľu počúvať moje srdce a pochopíš;
smejem sa, keď sa Ty smeješ, plačem, keď aj Ty plačeš; vždy je nádej, keď Si tu.


Potrebujem Ťa, ako kvet potrebuje slnko a vodu; keď naňho dopadne lúč a orosené
lístky sa zatrbliecu, potrebujem Ťa, ako lekno potrebuje vodu; mám pocit, že sa
v Tvojej láske utopím, a nechcem, aby Si ma zachránil.
Viem, že s Tebou dokážem všetko; aj obloha je zrazu tak blízko, len sa jej dotknúť,
a razom zruším všetko, čo nám bráni, aby sme boli spolu šťastní.


Cítim, že keď rozkážem slnku, aby zapadlo a vyšiel mesiac, poslúchne;
s Tebou vidím všetko inak; Si moja hviezda, ktorá nikdy nezapadá, len stále svieti.
Všade nachádzam Tvoje zrnká lásky; vždy ich zbieram a ukladám si ich do svojho srdca;
verím, že ostaneme spolu navždy, a už nás nikdy nič nerozdelí.

[majka30]

Láska, prečo plačeš?



Pozerám ti do tvojich krásnych očí, a pýtam sa ťa, prečo plačeš?
Ponáram sa do tvojich voňavých vlasov, a nechápem prečo plačeš;
chcel by som vrátiť ten moment, keď si sa tak pekne usmievala.
Neviem, a stále rozmýšľam, z akého dôvodu ti slzy neprestanú tiecť.


Cítim sa teraz zbytočný, lebo neviem, ako ti mám pomôcť;
všetko, čo sa okolo nás rozliehalo, sa zrazu zlomilo; aj ja.
Neodvážim sa už hovoriť nahlas, tak len šepkám, aby si zaspala;
som šťastný, že ťa mám, kľudne spi, budem ťa držať, nepustím ťa.



Pritisol som si ťa bližšie, zdalo sa mi, že ti je chladno;
lenže ty sa aj v spánku trasieš, tak mi povedz, láska prečo plačeš?
Ty vieš, že pre teba urobím hocičo, aj slnku rozkážem, aby svietilo;
pre také nádherné stvorenie, ako si ty, by som sa obetoval na všetko.



Z nádejou čakám, kým prehovoríš, a ty mi berieš moju ruku;
dávaš si ju na srdce; ako pomaly bije; a mňa zalial pot.
Tíško hovoríš, že umieraš, a ja mám pocit, že to nie je pravda, ale sen;
vyzeráš, ako keby si len spala, a teraz by som chcel,
aby si sa ma spýtala : láska, prečo plačeš?

[majka30]

Medzi nebom a zemou.


Prečo nevieš pochopiť, že som tu len pre Teba a dýcham kvôli Tebe,
ešte som Ti to možno nedokázala skutkom, ale ver, láska sa slovami nedá vyjadriť,
ťažko mi je medzi nebom a zemou, keď som sama a nie s Tebou,
keď sa mi niečo vydarí, nemám to komu ukázať a povedať,
otvoril sa mi celkom nový svet, a ja chcem byť v ňom s Tebou sama.

Mám strach, že keď sa otočím, už tam nebudeš a zase budem sama,
iba chvíľka stačí a zrazu sa všetko zmení, láska je vyplašená a je preč,
len jeden krok spravíš, a svet sa Ti zrúti, navždy zmizne, stratí sa,
už dávno viem, že milujem iba Teba, len s Tebou má modrá obloha zmysel,
je to už dlho, čo čakám kedy prídeš a zaklopeš mi na srdce,
ešte je zamknuté, potichu bije je smutné, vie, že si jedinečný, tak bdie,
moje myšlienky mi nedajú bez Teba spať, oči plačú, keď ja nechcem.

Ťažko sa dá utiecť pred láskou, a ešte ťažšie sám pred sebou,
ako žiť, neviem, je to niečo medzi nebom a zemou, a tam si Ty!

[majka30]

Moja láska ,to si ty ...


Láska, keď počujem biť tvoje srdce s mojím, cítim svoj pokoj duše.
Láska ,podaj mi svoje dlane, vyčítam ti z nich, že ostaneme navždy spolu.
Láska, pozri sa mi do očí, uvidíš tam len moju vášeň a túžbu po tebe.
Láska, poviem ti aj milión krát, ako bláznivo ťa milujem a chýbaš mi.


Láska, bez teba nie som romantik, bez teba nepočujem zurčanie potoku v nás.
Láska, chýbaš mi ,keď chodím na známe miesta ,kde sme boli spolu.
Láska, keby som mal krídla, vyletel by som čo najvyššie k belasému nebu a vykričal by som
celému svetu, že ty si môj život a nádej ďalej žiť.


Láska, chcem byť zase s tebou sám a vidieť tvoj úsmev ,keď ti pusu dám.
Láska, verím, že keď sa dotknem tvojej tváre a voňavých vlasov, ocitnem sa na ostrove šťastia.
Láska, bez teba nemá zmysel ani studená káva, keď sa ráno prebudím.
Láska, chcel by som byť s tebou na svete sám a milovať sa na slnkom rozohriatom piesku pri
modrej lagúne za mesačného svitu.


Láska, chcem vrátiť čas a všetko napraviť včas, teraz cítim len prázdnotu.
Láska, sľubujem, že ma už nikdy nezvedú zlé chodníčky a môj tieň ma neprekročí.
Láska, ak ma ešte z celého srdca miluješ, tak mi prosím odpusti moju vinu.
Láska, bez tvojho tela cítim samotu a nevnímam naozajstný svet.
Láska, ty si moje všetko, dôvod mojich rán a sĺz, strašne ťa milujem.
Láska, odpusť !!!!!!!!!!!