No u mňa boli oba pôrody dosť podobné, rodila som SC kvôli KP oboch bábätiek
Pri prvom dieťati mi bežnej kontrole povedali, že som už úplne otvorená, ja som ani nič netušila a ničom som nevedela, žiadne bolesti, ani kontrakcie. Tak nastal chaos už v ordinácii, lebo som mala plánovaný SC.
No pôrod začal skôr už v 37tt. Hneď ma hospitalizovali, chceli bábo ešte udržať v brušku. Ale dcérka sa rozhodla inak
Po hodine mi prúdom odtiekla plodová voda a až potom nastali kontrakcie. No to už nastal skutočný frmol, veľa si toho nepamätám, len toľko ako ma rýchlo brali na operačku, tlmené svetlá a potom ticho...
Pri druhom to bolo o nervy, čakala som,že synček sa vypýta skôr, tak v 37tt ako dcérka... ale tomu bolo v brušku fajn, neponáhľal sa. Tak pri ňom som nezažila žiadnu kontrakciu, proste som prišla 4 dni pred termínom do pôrodnice, aj to som bola už otvorená na 2cm, ani som to netušila... Ráno ma vzali na operačku, šla som tam po vlastných, bolo to na nervy, vedela som čo ma čaká..., ale teraz sa nokto neponáhľal, maličas, tak som bola vynervovaná, asi 15 minsom si obzerala operačný sál, kecala s primárom, bolo to tesne po vian. 27.12. každý bol moc milý, ale ja som nemala náladu. Chcela som to mať za sebou.
Radovala som sa až na druhý deň, keď mi doniesli synčeka, prišiel za mnou aj manžel s dcérkou, presťahovali nás do apt. a tam sme bolispolu všetci 4, až kým sme nešli po 6 dňoch domov. Cítili sme sa ako doma. Dcérka mohla chodiť na vizity bábätiek, bolo to úžasné. Veľa sa tu naučila od milých sestričiek, a tak mi doma s malým moc pomáhala.
Ničoho sa neboj, radosť z bábätka je väčšia ako strach z bolesti