Ahojte, mam taky mensi problem, a rozmyslam ako ho riesit alebo skor vyriesit. Mam kamaratku, pozname sa uz roky, vlastne od zakladnej skoly. Chodili sme spolu aj na skolu strednu. Nehovorim, nejak extra sme sa nekamaratili, no rozumeli sme si a vzdy sme boli za dobre. Nikdy sme nemali nejaky problem alebo tak. Po skonceni strednej sme sa dlhsie nevideli, ona odisla za pracov do zahranicia. Asi tak pred 3r. sa vratila a skontaktovala ma. Zacali sme sa kamosit, dalo by sa povedat ze viac ako ked sme boli v skole. Ona si potom nasla frajera, ale to nechcem rozoberat, potom sa rozisli a odvtedy zostala nejaka ina. Nechcem napisat ze divna, lebo sak ma aj svetle dni, ale dost casto sa opakuju dni ze na vsetko nadava, vsetko je zle, vsetci su zli, blbi, len ohovaraju a riesia to co nemaju. Ako ja som to zatial s nou neriesila ze mi to vadi, no asi by som mala alebo chcela, lebo sak mam ju rada a nechcem aby sme sa preto prestali stretavat. Mna to unavuje a vycerpava, a po dni v praci by som si rada oddychla a porozpravala sa, zasmiala a nechcem jednoducho pocuvat co je zas zle
Ako jej to mam povedat aby som ju neurazila. Viem poviete si ze sak ste kamosky pochopi to. Ale ja neviem, bojim sa toho aby sa nenastvala, aby nepovedala ze ani ja ju nechapem a pridem o kamosku len skrz takuto v podstate blbost. Dakujem za kazdu radu