keilayh píše:sandras píše:no samé, ale až ked sú na to zrelé
to sa u nás dalo až tak od 2. triedy, ale nie všetko, len matika, čítanie
syn robil celý 1. ročník DU v jedálni, teraz ho už aspon s niečím posielam do detskej izby, nech si zvyká
Kolko má tvoj? Lebo nám učitelka hovorila, že deti si majú robiť úlohy samé. Veď im dávajú iba to čo sa učia, a musia sa spoliehať sami na seba. Nemáme pri nich byť a pomáhať im, hovoriť čo maju ako robiť. Lebo potom v škole a hlavne pri samostatným prácach sú stratení.
je druhák ... on teda nemáva klasické domáce úlohy, keďže chodí do alternatívnej školy
oni majú týždňové zadania, ale doma prípravu na projekty, musí sa učiť akurát angličtinu a každý deň čítanie - všetko zvláda teraz už sám. V 1. ročníku som s ním sedela, snažila som sa mu nepomáhať, neriešiť za neho DÚ, ale proste som bola pri nom a v prípade, že som videla, že píš nejaké písmenko úplne hrozne, alebo napr. mal obdobie, že zmenšoval písmo, tak to som ho upozornila. Oplatilo sa, lebo potom si na to postupne dal pozor.
Ale nemožeš čakať od prváka, čo nastúpi sotva do školy, že urobí úlohy úplne sám. Minimálne prvý polrok to treba podľa mňa dozerať. Oni by to často aj urobili, ale ako ... a či taká odfláknutá naškriabaná úlohy potom plní ten význam, ktorý mala - docvičiť to, čo v škole nešlo.
Vo vyšších ročníkoch sa mi niekedy zda, že dostanu DU len aby ju dostali, bez hlbšieho zmyslu. Alebo len na preopakovanie, aby vôbec otvorili knihu ... tam to samozrejme žiak musí zvládnuť sám.
Inak, pri staršej dcére som mala tiež predstavy, ako to bude robiť hneď sama, ale aj psychologička mi povedala, že proste dieťa niekedy potrebuje nie vyslovene pomoc, ale prítomnosť rodiča, robí sa mu to lepšie.