nie je za čo

veď ani ja niekedy neviem, ako na tie deti, ale toto sa mi fakt osvedčilo, tiež som to predtým neriešila a čudovala som sa, prečo sú ako z reťaze odtrhnutí a teraz keď už vedia, že sa dokážem aj nahnevať a niečo zakázať, nehnevajú tak ako predtým, aj keď samozrejme tiež nemám doma anjelikov

a veľa záleží aj od toho, koľko má dieťatko rokov, lebo je rozdiel chcieť niečo od dvojročného alebo trojročného....nie som odborník, a tiež máme doma všelijaké situácie, keď neviem, ako reagovať, ale človek sa asi učí na vlastných chybách...a u nás pomáha aj to, keď ma nahnevajú, že sa akože rozplačem a potom ma pusinkujú...no človek by ich vtedy na chleba natrel

a ešte na jednu vec si dávam pozor, keď im náhodou ukrivdím, ospravedlním sa, poviem, prepáč, mrzí ma to a takto, keď zas niečo spraví syn, už je naučený povedať mi: maminka prepáč, ale on už má 3 roky, a veľa vecí už mu je jasnejších...ale zas viedla som ho k tomu od mala, lebo si myslím, že dieťa zo "zlého" správania nevyrastie...iné maminky to možno robia inak, a sú spokojné s tým svojím postupom...veď možno poradia niečo iné...ale ten zákaz fakt zaberá
