ja pracujem v školstve a nemám dojem, že by deti boli horšie ... starší kolegovia to síce hovoria, ale možno len zabúdajú. Aj dnes su až moc dobré, skromné aj náročné deti, niektoré sa radi predvádzajú, niektoré su viac introverti, su aj takí čo klamú a podvádzajú (a to mi je potom velmi lúto, ked príde taká mamina - slušná pani a ja jej začnem niečo hovoriť a ona na mna pozerá, že ved ona nevie o tom, že ma doma také choré dieťa, ktoré už vymeškalo 100 hodín za štvrť roka
) ... ale verím tomu, že vo svojom vnútri su dobrí, len to treba v nich hladať a usmerniť ich. Niektorých treba držať nakrátko, komunikovať s maminou, potom si tolko nedovolia, ked vidia, že spolupracujeme.
Je smutné, že niektorí rodičia nechcú a "nemajú čas", dieťa idealizujú a pritom o nom vlastne nič nevedia, lebo sa s ním ani neporozprávaju.
rozdiel vidím v tom, že dnes to už nie je také upnuté, nie je taký velký rozdiel medzi učiteľom a dieťaťom, rodičom a dieťaťom ... deti nevychovávame tak, aby z nás mali autoriutu, strach. Potom si aj viac dovolia povedať. Skor sa snažíme kamarátsky, dieťa sa stáva partner, spolupracovník. Tým síce klesá autorita, ale nemali by klesať nároky! Dnešné deti musia mať viac zodpovednosti za seba, svoj život.
Napríkald v tej škole ... my sme dostali úlohu, vypracovali sme a hotovo. teraz žiadame od detí, aby boli sami aktívne, aby robili navyše, aby sa zapájali do projektov, SOČ, sami vyhladávali informácie (ved my sme všetko dostali hotové - nadiktované).
Prídu mi však smiešne krúžky typu angličtina od 3 mesiacov
(sama som jazykárka, takže mam na to svoj názor). A aj neskôr v školke - angličtina, počítače, písanie, čítanie ... ale zaviazať šnúrku na topánkach si nevedia