Knihy

Každý rodič v momente, keď drží svoje dieťa prvýkrát v náručí, pochopí, že rodičovstvo so sebou prináša aj mnoho zodpovednosti rôzneho druhu...

Vedci dokázali, že počas prvých rokov života má detský mozog taký potenciál, aký už nikdy nenadobudne. Treba sa vtedy sústrediť na jeho rozvoj a ísť cieľavedome po zdokonaľovaní detského mozgu? Rozvíjať ho stoj čo stoj?
Nie. Neznamená to, že by sme sa mali snažiť urobiť z detí malých géniov. Práve naopak, jednostrannosť vo výchove má za následok vznik rôznych sociálnych deformácií, ktorých sa neskôr dospelý človek ťažko zbavuje. Len rovnomerné rozvíjanie racionálnej a emocionálnej inteligencie dokáže deťom zabezpečiť plynulý všestranný vývin a je dobrým základom úspešného a plnohodnotného života.

Neuropsychológ Álvaro Bilbao, ktorý je sám trojnásobným otcom, približuje rodičom mentálny svet detí, aby ich mohli vychovávať v súvislosti s pochopením ich vnútorných potrieb.

Kniha Detský mozog vysvetlený rodičom je hodnotným a praktickým návodom, ktorý vyvracia mnohé povery. Zrozumiteľným spôsobom predkladá informácie najnovších výsledkov neurovedy, aby všetci rodičia dokázali pomôcť svojim deťom rozvinúť ich rozumový potenciál, a zároveň dosiahnuť maximálnu emocionálnu rovnováhu.

V knihe Detský mozog vysvetlený rodičom sa okrem iného dozviete:

Aké sú nástroje na podporu rozvoja detského mozgu?
Ako nenásilným spôsobom rozvíjať rečové schopnosti a pamäť?
Ako dieťa naučiť dôvere, zodpovednosti a asertivite?
Do akej miery treba dieťa viesť?
Kedy je vhodné a kedy nevhodné zasahovať do jeho činnosti?
Posudzovať či neposudzovať výsledky detskej práce?
Ako uplatňovať vo výchove princíp rovnováhy?

Prečítajte si úryvok z novinky Detský mozog vysvetlený rodičom:

Vychovávať zdravým rozumom Pravdepodobne jedna z najčastejších chýb, ktoré rodičia robia pri výchove je tá, že zachádzajú do extrémov. Je zaujímavé, že tento prístup je pomerne častý medzi rodičmi, ktorí viac čítajú a hľadajú informácie o tom, ako majú vychovávať svoje deti. Extrémy sa vyskytujú v akomkoľvek smere, ale „rodič fundamentalista“ má pevnú a presnú predstavu o tom, koľko mlieka má vypiť bábätko pri každom kŕmení, ako musia byť sterilizované dojčenské fľaše, koľko mesiacov, týždňov a dní má byť dieťa dojčené, aby sa jeho imunita primerane vyvinula, či koľko objatí, bozkov a pohladení má prijať predtým, než mu začne nastavovať hranice. Títo rodičia majú zvyčajne tie najlepšie úmysly a svoje dogmy zakladajú na dobre postavených teóriách, často však zle vyložených, a takmer vždy prenesených do extrému. Možno by rodičia mali čítať iba jednu alebo dve jednoduché knihy o výchove. Ako neuropsychológ vás môžem uistiť, že keď má mozog príliš veľa informácií alebo sú tieto informácie protikladné, reaguje úzkostlivo, čo zapríčiní, že človek sa drží len časti informácií a zabúda na ďalšie údaje, ktoré sú rovnako dôležité a doplňujúce.
Všetkým rodičom, ktorí sa našli v opise otca alebo matky „fundamentalistu“, tým, ktorí majú pocit, že existujú jasné pravidlá na výchovu ich detí, môžem povedať len toľko, že keby sme deti vychovávali tak zložito, po milimetroch a absolútne presne podľa ich predstáv, náš druh by vyhynul pred miliónmi rokov. Ak by bolo predčasné odstavenie od dojčenia, nesterilizovaná fľaša, neposkytnuté objatie či noc bez mastičky na zadoček naozaj také dôležité, ako si myslia, môžu si byť istí, že by na povrchu Zeme nebola ani jedna ľudská bytosť. Skutočnosť je taká, že deti vyrastajú zdravé a šťastné v eskimáckom kmeni, uprostred džungle alebo na cestách po púšti s karavánou tiav. Skutočnosť je taká, že netreba po milimetroch merať lyžice cereálií, ktoré dávame do misky, nič sa nestane, ak dieťa jednu noc ostane bez hydratačného mlieka. Skutočnosť je taká, že výchova dieťaťa je čosi oveľa jednoduchšie a inštinktívnejšie, než si občas myslíme.
Čo sa týka výchovy detí, existujú dôkazy o tom, že extrémy nie sú prospešné. Tu sú niektoré príklady. Ako všetci vieme, baktérie môžu spôsobiť infekcie a poruchy trávenia. Mnoho pediatrov odporúča, aby sa počas prvých mesiacov života sterilizovali fľaše, cumlíky alebo cumle z fľašiek, s cieľom chrániť imunitný systém bábätka pred chorobami. V niektorých prípadoch sa z posadnutosti zlikvidovať baktérie stáva horlivosť vytvoriť úplne sterilný svet. Vieme však, že tento extrém nie je pre dieťa prospešný.
Podľa nedávnej štúdie vykonanej vo Švédsku, ktorú publikoval prestížny časopis Pediatrics, existujú lepšie alternatívy k sterilizácii. Podľa týchto výskumníkov rodičia, ktorí zdvihnú cumlík, ktorý spadol na zem a predtým, ako ho vrátia dieťaťu, si ho vložia do úst – bez oplachovania vo vode alebo v čomkoľvek inom, prispievajú k väčšej bakteriálnej rozmanitosti v zažívacom systéme dieťaťa, čo prináša výhody jeho imunitnému systému. Tieto deti mávajú
astmu a kožné ekzémy menej často ako ich rovesníci, ktorí dostávajú všetko poriadne sterilizované. Ďalším extrémom môže byť názor na to, či je lepšie dať dieťaťu menej hraníc,
alebo naopak dať mu ich veľa. V prvom prípade dieťa vyrastá bez pravidiel a to sa môže prejaviť nedostatkom sebadôvery, pretože sa nestotožnilo s tým, čo má robiť a čo nie. V druhom prípade môže byť dieťa príliš plaché, a podobne ako v prvom prípade, trpí nedostatkom sebadôvery, pretože sa cíti príliš kontrolované. Rovnako tak existujú extrémistické názory ohľadom najvhodnejšej metódy, ako dosiahnuť, aby dieťa spalo samo. Niektoré mamičky bojujú zubami-nechtami proti každému, kto im radí, že dieťa by od určitého veku malo začať spávať samo, ďalšie trvajú na tom, že je to pre dieťa prospešné. Taktiež zastávajú názor, že učiť dieťa samostatnosti už od veľmi útleho veku je veľmi dôležité, zatiaľ čo tie prvé zo všetkých síl obhajujú fyzický kontakt, lebo chcú zabrániť tomu, aby bábätko alebo dieťa zažilo úzkosť či frustráciu.

Ako a čo robiť s autistickými deťmi?

Pod pojmom autizmus si mnohí často predstavia deti chladné, rezervované a neexpresívne, realita je však odlišná.
Autizmus je zrejme najzáhadnejšou vývinovou poruchou správania. Pred 70-timi rokmi bol záhadou, keď rakúsky psychiater Leo Kanner po prvýkrát hovoril o deťoch postihnutých „neschopnosťou normálnej interakcie s ostatnými, sociálnou izoláciou a stiahnutím sa do seba“.
A ostáva záhadou ešte dnes, napriek pokroku vedeckého výskumu a množstvu poznatkov z psychológie, biológie a neurológie.

Pre rodičov s autistickými deťmi vyšla Sada Autizmus, ktorá je však vhodná nielen pre nich, ale aj pre učiteľov, vychovávateľov, psychológov a ďalších pracovníkov, ktorí pracujú sa autistickými deťmi.

Sada Autizmus obsahuje knihu Sprievodca, ktorá pomáha bližšie pochopiť žiakov s autizmom a ponúka efektívne vyučovacie stratégie. Začína so sebahodnotiacim dotazníkom na zistenie vlastných vedomostí o tematike.
Sprievodca je zložený z dvoch častí: Naučte sa zasiahnuť a Zručnosti a metódy.
Obsahuje množstvo nápadov pre všetky oblasti Individuálneho výchovného programu pre žiakov Základných škôl vrátane aplikácie v predškolských zariadeniach.

K Sprievodcovi dostanete aj 2 pracovné zošity s predpripravenými úlohami pre žiaka aj učiteľa. Ponúkajú pomoc so všetkými hlavnými zložkami učenia od základných požiadaviek po kognitívne a abstraktné aspekty. Rozdelené sú podľa úrovne autizmu u dieťaťa a obsahujú pracovné nástroje a materiály usporiadané do pracovných úloh pre učiteľa aj žiaka.
Prvý pracovný zošit ponúka aktivity na rozvoj základných prerekvizít, ktoré uľahčia učenie a spôsoby ako dosiahnuť základné ciele v rôznych oblastiach Individuálneho výchovného plánu.
Druhý pracovný zošit nadväzuje na prvý a vylepšujú sa v ňom zručnosti nadobudnuté pri práci s prvým zošitom.

K Sprievodcovi a dvom pracovným zošitom môžete využiť aj online materiály na stránke www.noxi.sk/autizmus, ktoré obsahujú:

• Často kladené otázky
• Nástroje na posudzovanie
• Intervenčné stratégie
• Vzor Individuálneho vzdelávacieho programu a prípadovú štúdiu o behaviorálnych problémoch
• Užitočné pomôcky na plánovanie učenia
• Doplnkové úlohy pre žiakov na ďalšie vzdelávanie
• Materiály pre žiakov a študentov na vytlačenie
Všetky informácie, vysvetlenia a návrhy nájdete v Sade Autizmus, ktorú tvorí Sprievodca a 2 pracovné zošity + online materiály.

25 tvorivých nápadov na jednorožce

Jednorožce sú jednoducho všade a milujú ich deti po celom svete. Chránia nás a dodávajú nám silu. Ukazujú, akí sme výnimoční a vedia nás nakaziť svojou mágiou. Sú to viac ako len dobré rozprávkové bytosti.
Jednorožce sú vyslancami šťastia a prebúdzajú v nás to nespútané a tajomné.
Vitajte v iskrivom svete jednorožcov plnom trblietok! Ak aj vy milujete jednorožce, tento kreatívny zošit je pre vás ako stvorený.
môžete s ním zažiariť na párty v čelenke s rohom a dúhovými okuliarmi.
Môžete rozmaznávať svoju pokožku s krémom z hviezdneho prášku a trblietavým sprchovým gélom.
Môžete si pochutnávať na magických dúhových cupcakes a prenesiete sa vo svojich snoch na vankúši v tvare jednorožca do ríše rozprávkových bytostí.
Jednoducho, Môj jednorožec – kreatívny zošit ponúka 25 tvorivých nápadov na pečenie, zdobenie a krásu.
Vedeli ste, že napríklad v thajskom Bangkoku existuje Unicorn-café plné plyšu a ružovej?
Konečne vyšla knižka pre milovníkov jednorožcov, ktorú si zamilujete.
Môj jednorožec – kreatívny zošit prebudí vašu fantáziu. Obsahuje 4 kapitoly – Tvorenie, Maškrty, Krása a Párty jednorožca.
Čo si z nich môžete vyrobiť?
Mojkací vankúš jednorožca vás určite uspí.
záložka s jednorožcom nosí šťastie.
Jednorožec na kávovej šálke rozosmeje každého frfľoša.
Vyrobte si hviezdne mydlo do kúpeľne a okúpte sa v jednorožích trblietkach.
Jednorožce sú ako láska – nevidno ich, ale stále ich cítite. Vaše deti sa s týmto kreatívnym zošitom vyberú do magického sveta jednorožcov. Ku každému nápadu je detailný popis, ako ho realizovať, čo potrebujete a čo robiť krok za krokom.
Či už to je Tričko s jednorožcom, Tuhý telový balzam s trblietavým leskom, Dúhové cupcakes, alebo dúhový popcorn na párty.

Zabavte sa s deťmi. 150 super tipov

Vonku je škaredo. Alebo sú vaše deti choré: Možno sa práve nudia a neviete už ako ich zabaviť? Máme super tip! Knižka Rok zábavného učenia s vyše 150 aktivitami vás bude inšpirovať každý týždeň po celý rok.
Činnosti a hry vychádzajú z rôznych pedagogických smerov, napr. Montessori alebo z waldorfskej pedagogiky. Aktivity sú rozdelené podľa veku, aj podľa svojho zamerania - hry s kockami, svetlom, hry vonku, kreatívne aj hudobné činnosti. Pre každého niečo!

Autorka Elsa Thiriot pracovala najskôr ako asistentka v alternatívnej základnej škole ZEP, potom sa stala učiteľkou na prvom stupni. Pri svojej práci sa inšpiruje pedagogikou Montessori, waldorfskou pedagogikou a princípmi Reggio Emilia.

Vyše 200 plnofarebných strán knihy Rok zábavného učenia je rozdelených podľa týždňov. V každom týždni 3 zábavné učenia, napríklad s kockami-hudobné-výtvarné, alebo kombinácia napodobnňovanie-vonku-s pomôckami.
Jedna strana, jedna aktivita – žiadne špeciálne pomôcky, ani vedecké vysvetľovanie. Dozviete sa, čo potrebujete, aký je postup a k tomu nejaká rada. Vždy ide o prepojenie prírody, využitie bežných aktivít praktického života a rozvíjanie samostatnosti dieťaťa. Pri každej hre je aj vek, od koľko rokov je daná aktivita vhodná.
V spodnej časti strany je tip na „inšpiratívne čítanie“, ktoré súvisí s danou témou alebo na ňu nadväzuje, rozvíja ju. Výborný nápad, ktorý ešte rozširuje možnosti a dáva do pozornosti zaujímavé knihy pre rodičov a deti.

Nazrite do knihy Rok zábavného učenia:



Všetky zábavné aktivity, ktoré vás navyše niečo naučia, nájdete v novinke Rok zábavného učenia.

Magické jednorožce pre vaše deti

Máte doma školáka? Základná, stredná – to je jedno. Decká milujú dnes jednorožce a ak im chcete urobiť radosť, touto knižkou ju bezpochyby spravíte. Môj epický zápisník v ružovej nadchne vaše dieťa a pri listovaní budete počuť najmä „och, to je super“ alebo „waw, to je nádhera...pozri na tohto jednorožca“

Ak to ešte neviete, jednorožec je mystické a epické zviera, ktoré je vždy šťastné, veselé a nad vecou. A také môžu byť aj vaše deti. Môžu sa naučiť byť ako on a stať sa epickou lady, ktorá sa má rada, je veselá a prechádza životom s eleganciou jednorožca.
No nechceli by ste mať doma pohoďáčku?

V novinke Môj epický zápisník nájdete veľa nápadov a myšlienok, ktorými sa môžete od svojho jednorožca inšpirovať. A tak sa stať úspešnejšou vo všetkom, čo robíte. Môžete si sem zapisovať svoje Želania, plány alebo zážitky.
Taktiež môžete dať tento zápisník svojim najlepším kamoškám, vytvoriť s nimi skupinu epických slečien a zdieľať svoje unicornové zážitky.

Love yourself like a unicorn. | Maj sa rada ako jednorožec.

V knižke je veľa miesta na poznámky, plno pestrofarebných ilustrácií a ďalšie čakajú na vyfarbenie. Kratučké textíky sú v slovenčine aj angličtine, takže si precvičíte aj cudzí jazyk.
Vzadu nájdete aj 2 unicorn samolepky na svoj smartfón a pozor – len na Noxi.sk dostanete ku každej knižke štýlový odznak Som epická.

Jednorožec je výnimočný svojím rohom. Čím si výnimočná ty?
Ži svoj život naplno.
Milujem prírodu rovnako ako jednorožce.
Nestresuj sa a buď šťastná.
Zostaň vždy nad vecou.

Jednorožce alias Unicorn sa stali súčasným fenoménom medzi deckami. Najmä u dievčat, veď sa spýtajte svojej dcéry, alebo malej susedky.
Jednorožce sú všade. Na posteľných obliečkach, kostýmy jednorožcov, potlače na tričku alebo hrnčeku, odznaky a tetovačky, plyšáky, nafukovacie matrace a la Jednorožec. Náhrdelník s príveskom jednorožca, torta v tvare jednorožca, sviečka.
A teraz sú aj v štýlovom zápisníku pre všetky dievčatá. Môj epický zápisník.

Spisovateľka Holly Webová píše nádherné knižky pre deti, najmä o zvieratkách a mágii. Napríklad séria o Emily Pierkovej, knižky o mačiatku Cilke, šteniatku Henrikovi, o havkáčovi Oskarovi a jeho prvých Vianociach, či o Rafíkovi, ktorý sa dostal do kaše.
Teraz je tu s novou sériou Magické zvieratá – po knižke Mačacie čary vyšla aj novinka Psie čary. A opäť sa stretávame s obľúbenou hrdinkou, ktorá má magickú schopnosť: vie sa rozprávať so zvieratami.

S mágiou je aj škola zábavnejšia.
Komu sa však môžu prezradiť čarodejnícke schopnosti?

Hlavná hrdinka novinky Magické zvieratá – Psie čary sa volá Lottie. Má 11 rokov a veľmi sa jej zapáčil život v obchode s chovateľskými potrebami jej strýka. Čarodejnica Ariadna jej i jej psej kamarátke Sophie dáva hodiny mágie. Dokonca aj škola sa teraz zdá zábavnejšia, keď si Lottie našla novú priateľku Ruby.
Môže však Lottie Ruby naozaj dôverovať?
Čo by jej nová priateľka povedala, keby vedela, že Lottie má čarodejnícke schopnosti?

Začítajte sa do detskej knižky Magické zvieratá – Psie čary:

Na druhý deň šla Lottie rýchlo domov, vzala Sofie a spolu šli k Ariadne. Čakala ich hodina čarovania. Zo školy mala úloh už vyše hlavy a dúfala, že Ariadna jej tentokrát nedá nič navyše domov na precvičovanie. Silno zatlačila Ariadnin zvonec a za dverami sa ozvalo zborové zavýjanie. Sofie zaštekala naspäť. Lottie jej nerozumela, ale neznelo to veľmi slušne.
Tienik a Tabitha boli Ariadnini mačací dôverníci a len čo otvorila dvere, nahrnuli sa k nej a žiarlivo sa jej obšmietali okolo nôh. Keď zbadali Sofie, naježili sa im chvosty. Aj keď sa Sofie a mačky dobre poznali a trávili spolu kopu času, nikdy si neodpustili nenávistné pohľady a už len z princípu sa tvárili, že sa neznášajú.
Posadali si k stolu v Ariadninej strieborno-bielej žiarivej kuchyni a Ariadna sa popri popíjaní kávy na Lottie vážne zahľadela. „Vyzeráš unavene,“ povedala.
„Jasné, veď sme sa nevideli, odkedy sa začala škola. Je to tam zlé?“
Lottie pokrčila plecami. „Zlé je slabé slovo. Našťastie sme začali v stredu a musela som tam byť len tri dni.
Teraz mám čas sa z toho cez víkend spamätať.“ Vzdychla si. „Prvý deň bol dosť zlý, ale potom som sa spoznala s Ruby a bola ku mne veľmi milá. Je totiž jediná, kto sa so mnou v škole rozpráva.“
„Prečo?“ Tabitha mala veľmi pekný hlas, rovnako ako Tienik. Tiché mraučanie ju skoro zhypnotizovalo.
Lottie pozrela na Ariadnu. Nechcela príliš hovoriť o Zare, aby sa Tabitha netrápila. Prešlo len pár týždňov, odkedy Lottie a Sofie našli Zarinu partiu, ako ubližuje chudinke vyhladnutej Tabithe, a zachránili ju. Tabitha sa však stala Ariadninou dôverníčkou a len ťažko prehliadla niečo, čo sa týkalo jej panej. Ich mysle boli totiž úzko späté. „Čo sa deje, Lottie?“ jemne zapriadla.
Lottie cítila, ako sa do jej mysle snaží preniknúť Tabitha svojím nežným pradením. „Prestaň!“ povedala rázne. „Chcela som ti to povedať, iba som nechcela, aby si bola smutná. Nemusíš sa snažiť vytiahnuť mi to z hlavy.“
Tabitha vstala od Ariadninej ľavej ruky (Tienik bol po jej pravici, keďže bol starší), prešla až k Lottie a jemne sa jej obšuchla hlavou okolo brady až k lícu. Sofie na ňu podozrievavo hľadela. „Prepáč mi. Nepáči sa mi, že máš pred nami tajomstvá, Lottie,“ vyčítala jej Tabitha.
„Prečo na nás tak zazeráš?“ Sofie sa vystrela na Lottiných nohách. „Za všetko môže Zara. Lottie ti nič nepovedala, lebo ťa nechce rozrušiť.
No mala by vedieť, že naozaj nie je potrebné brať ohľad na hlúpe mačky.“
Tabitha nahnevane zasyčala, ale nepatrilo to Sofie.

Malý zázrak pre všetky deti!

Prijmite pozvanie do Domova slečny Pleslivej pre neposlušné a nechcené tvory.
Malý zázrak je knižka pre čitateľov od 10 rokov, ale rozhodne si ju vychutnajú aj dospelí. Jednou z myšlienok je totiž to, že aj malými krôčikmi môžeme urobiť veľké a pozitívne zmeny vo svete. „Vždy si spomeniem na citát z Pána prsteňov,“ vysvetľuje autorka Mira Bartók. „Dokonca aj ten najmenší človek môže zmeniť budúcnosť. Pri písaní som myslela na mnohé veci. Aj na tých, ktorí sa cítia bezmocne, osamelo...snáď aj oni pocítia z môjho príbehu útechu a odvahu.“

Takže vitajte v Domove pre neposlušné a nechcené tvory, v ktorom vládne zlá slečna Pleslivá. Ľstivá darebáčka verí, že jej malí zverenci žijú iba preto, aby jej slúžili a trpeli. Prízemkovia – napoly zvieratá a napoly ľudia – tvrdo drú v školských laviciach aj v továrni a nesmú sa hrať, šantiť, naháňať, dokonca ani spievať.
Malý zázrak, jedenásťročný líščí chlapec s jedným uchom a nevinným srdcom, ktorý má namiesto mena na krku iba štítok s číslom trinásť, doteraz nič iné ako sirotinec nepoznal. Nepamätá si, kto je ani odkiaľ pochádza. Vďaka nečakanému prejavu odvahy si získa náklonnosť vtáčieho prízemka Čačky. A od nej dostane najosamelejší obyvateľ domova dva úžasné dary: skutočné meno – Artuš, ako slávny kráľ – a priateľstvo na život a na smrť. Vďaka Čačkinej dômyselnosti sa im podarí ujsť zo sirotinca a prežijú dobrodružstvo, ktoré ich zavedie do veľkého sveta a napokon aj na cestu za Artušovým pravým osudom.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:



Malý zázrak je čarovný príbeh o priateľstve, dobrodružstve a hľadaní samého seba. O odvahe a veľkom svete, ktorého sa netreba báť. Dojímavý a napínavý príbeh lapača piesní, ktorého láka svet veľkých hrdinov a fantázie...
Prečo by ste si mali prečítať Malý zázrak?
Pretože vás prenesie do sveta fantázie. Možno troška z neho preskočí aj na vás; možno sa začudujete a opäť sa presvedčíte, aká dôležitá je nádej. A empatia.
Začítajte sa do novinky Malý zázrak:
Nešťastný začiatok
Predtým, ako sa volal Malý zázrak, mal veľa iných mien, napríklad Mláčka, Sprostáčik, Prízemok a Špic. Veľmi mu neprekážali, dokonca ani Prízemok. Ale meno, ktoré sa mu naozaj nepáčilo, bolo prvé, čo si pamätal: Trinástka. Nebolo to naozajstné meno, iba číslo, ktoré napísali červeným perom na kus papiera, založili do fascikla a fascikel putoval do priečinka v miestnosti so stovkami fasciklov a zásuviek. Číslo bolo vyrazené aj na malom cínovom medailóne, ktorý nosil na špagáte okolo krku v domove pre nechcené tvory. Mal ho vyšité na vnútornej strane otrhanej sivej košele a obnosených sivých nohavíc. A bolo namaľované aj na jeho tvrdom, úzkom lôžku v izbe plnej postelí ďalších nechcených tvorov, ktoré mali aspoň toľko šťastia, že pri narodení dostali vlastné meno.
Výzorom pripomínal mladú líšku, ale stál vzpriamene ako dieťa a nemal takmer nijaký chvost. Jeho oči s pekným gaštanovohnedým odtieňom so zlatými škvrnkami dokázali každého zaujať. Čosi v nich však vyvolávalo pocit, že hoci na tomto svete nie je veľmi dlho, nosí v sebe akýsi nevysvetliteľný žiaľ.
Malý zázrak bol tvor s nevinným srdcom. Lenže aký tvor? Kto to vie? Ňufák napriek tvári líšťaťa pripomínal väčšmi psa. A mal v sebe aj čosi zo zajaca, lebo keď vycítil nebezpečenstvo, mykalo mu nosom, a pri hlasnom cvendžaní zvona v sirotinci sa celý chvel. Najneobyčajnejšia na ňom však bola skutočnosť, že mal iba jedno ucho.
Nevedel, ako prišiel o druhé alebo či sa tak narodil. Pravé ucho, špicaté ucho líšky, bolo mäkké sťa zamat. Pokrývala ho červenohnedá srsť ako zvyšok tela až na malú bielu škvrnu v tvare listu na hrudi. Okrem chýbajúceho ucha nebolo na Trinástke nič mimoriadne, prinajmenšom nie navonok. Žil totiž vo svete, kde rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi nebol veľmi výrazný. No ľudia ho napriek tomu pokladali za čudného. „S tým uchom má smolu,“ šepkali si medzi sebou. „Musí byť hluchý ako peň. A to meno – Trinástka. Naozaj smola.“
V noci sa utešoval podobne ako vystrašené deti na celom svete. Siahol pod vankúš a vytiahol niečo mäkké a modré: kúsok detskej prikrývky. V jednom rohu bolo vyšité čosi, čo vyzeralo ako písmeno N. Nevedel ho dobre rozoznať, lebo niektoré kedysi žiarivozlaté nitky časom buď vybledli, alebo sa vyvliekli. V zdrape deky bol zabalený zlatý kľúčik. Netušil, čo otvára alebo či ním niekedy odomkli dačo dôležité. Vedel iba, že kľúčik aj modrý zdrap sú to jediné, čo mu zostalo z prvého domova.
Ibaže Trinástka – s jedným uchom, bez mena a nízkeho vzrastu, lebo rozhodne nebol vyšší ako deväťdesiat centimetrov – si nepamätal, odkiaľ prišiel. Každý odniekiaľ pochádzal, ale on tvoril výnimku, lebo vlastný pôvod mu bol záhadou. Nespomínal si, či ho na noc ukladali, ani či ho niekto niekedy naozaj ľúbil. Pamätal si však zvuk z dávnej minulosti: prekrásnu rytmickú pieseň, ktorá sa vznášala na oblohe plnej hviezd a pristála mu v maličkom srdiečku. Nič iné mu v spomienkach nezostalo.
Keď sa ho pýtali na detstvo, Trinástka si vybavoval iba to ukrutné, strašné miesto, kam ho poslali.

Druhá kapitola
Domov
Sirotinec, kde Trinástku krátko po narodení odložili (a on nevedel kto), sa volal Domov slečny Pleslivej pre neposlušné a nechcené tvory. Jeho úbohí obyvatelia ho však nazývali jednoducho Domov. Domov stál na vidieku, ďaleko od najbližšieho mesta či mestečka. Postavili ho pred niekoľkými storočiami v tvare obrovského kríža a slúžil všeličomu možnému – najskôr ako kláštor pre mníchov, neskôr väzenie, potom útulok pre chudobných a napokon domov pre opustené tvory.
Na obálke brožúry Domova bol vyobrazený bezstarostný tvor s hlavou zajaca a telom dievčatka v bodkovaných šatočkách a s mašľou. V rukách zvieral kytičku sedmokrások a titulok pod obrázkom hlásal: Nečakane vás pritlačilo bremeno nedávno osirelého alebo opusteného tvora? Žiadny strach! Máme pre vás riešenie!
Reklama chvastavo hovorila o „srdečnom a prívetivom mieste v idylickom údolí, ktoré obklopujú lúky porastené iskerníkmi, zvončekmi a šedivníkom“. No len čo siroty prekročili zlovestnú bránu Domova, nikto z nich nevidel živý kvet, necítil pod nohami steblo trávy. Jedinú zeleň, na ktorú mohol spočinúť ich zrak, predstavoval mach rastúci na obrovskom skalnom múre okolo Domova.
A Domov slečny Pleslivej bol všetko možné, len nie srdečný a prívetivý.
Vysoká čierna brána sa uprostred spájala do oblúka a týčila sa asi tridsať metrov od vchodu. Prichádzali a odchádzali cez ňu všetky koče. Železné tyče na bráne sa končili hrotmi, takže pripomínali stredoveké oštepy. Boli pritom také ostré, že ani vtáky si na ne nesadali. Na vrchu brány visela hrdzavá kovová tabuľa s vyblednutými čiernymi písmenami, oznamujúcimi meno toho žalostného miesta. Mnohé písmená sa časom natoľko ošúchali, že na tabuli si teraz bolo možné prečítať takýto nadpis:
D MOV S LESLIVEJ P E EPOSLUŠNÉ A N CH NÉ T ORY
Po oboch stranách tabule bol zboku vyobrazený jastrab. Tabuľu už dávno uvoľnil buď človek, alebo nejaká prírodná sila, preto sa teraz hojdala na jedinom klinci a s hlasným rinčaním narážala o bránu, kedykoľvek zafúkal vietor alebo niekto vošiel do Domova či vyšiel z neho.
Povedzme, že viacerí len vchádzali, a nechajme to tak.
K bráne boli reťazou pripútané dva hlúpe mastify veľké ako teľatá. Ustavične brechali a z papule im tak tieklo, že pod nohami sa im vytvorili malé kaluže slín. V noci, v desivej žiare plynovej lampy pripomínali strážne psy uslintaného Cerbera, trojhlavého strážcu pekla – pravdaže, bez jednej hlavy. Psy poslúchali iba hlas slečny Pleslivej, ktorá nad svojou ríšou vládla chladným, nepreniknuteľným srdcom.
Do samotného sirotinca sa dalo vojsť iba cez ťažké dubové dvere vsadené do múra, ktoré sa bez veľkého mosadzného kľúča slečny Pleslivej nedali otvoriť. Na dverách bol vyrezaný ďalší jastrab a v pazúroch zvieral malú myš, čo malo každému pripomenúť, kde je jeho miesto. Tieto dvere predstavovali jediný priechod v múre okolo dvojposchodovej budovy a pozemku Domova. Kedysi sa tu nachádzalo viac dverí – prastarých, klenutých, s povrchom zdobeným prekrásnymi rezbami a maľbami. Keď však toto miesto kúpila slečna Pleslivá, všetky dala zapečatiť. Na impozantnom nepreniknuteľnom múre zostali iba obrysy pôvodných dverí ako duchovia úniku do vonkajšieho sveta.
Múr, postavený pred stáročiami z tisícok nahrubo opracovaných kameňov, siahal do výšky dvoch poschodí a mal šírku dva metre. Siroty ho podobne ako pri Domove volali jednoducho Múr. Okrem vrcholca vysokej bielej brezy cezeň nevideli nič – ani zelené údolie, ani zvlnené kopce, ktoré ho objímali, ani obrábané polia za kopcami, modré hory za horizontom, či ešte vzdialenejšie žiarivé veže veľkého bieleho mesta Jasňany.
A tak sa plachý tvor s jedným uchom prispôsobil svojmu okoliu a vyrastal. Ako mnohí iní, čo nikdy nepoznali útechu alebo lásku, ani Trinástka toho veľa nenahovoril, chodil so sklonenou hlavou a robil, čo mu povedali. Zdalo sa mu, že nevie vôbec nič o sebe ani o záhadnom svete za vysokým múrom a bránou. Ale v hĺbke duše vedel, že po niečom túži. Iba zatiaľ nezistil, čo to je.

Smoliar Greg je tu opäť pre deti!

Opäť plno zábavy, vtipných situácií, nečakaných prekvapení a dobrodružstiev. A to všetko doplnené milými kresbičkami samotného autora. Pozor! Ku každej knihe dostanú decká automaticky odznak s Gregom ako darček. Či už si knižku kúpia na internete, alebo v kníhkupectve. Pretože Greg Heffley je všade  Bestsellerová séria o smoliarovi Gregovi Heffleym pokračuje už 11-tou knihou s názvom Dvojitý podfuk.

Problémy sa na Grega Heffleyho valia zo všetkých strán. „Rodičia mi radi pripomínajú, že celý svet sa netočí okolo mňa, ale občas sa zamyslím: čo ak sa PREDSA točí?“ ponosuje sa Greg. „Keď som bol ešte krpatý, videl som film o chlapíkovi, ktorého celý čas nakrúcali skryté kamery. Jeho život vysielali ako televíznu šou a poznal ho celý svet, ale on o tom vôbec NEVEDEL. Odvtedy mám vážne podozrenie, že SO MNOU sa deje to isté.“

Jeho mama sa bojí, že mu od videohier zmäkne mozog, a nabáda ho, aby odložil ovládač, "popustil uzdu fantázii" a niečo vytvoril.
Akoby to nebolo dosť strašidelné, Halloween je za rohom a Greg musí zahrať na správnu nôtu, aby sa dostal na skvelý žúr.

Do Halloweenu zostáva už len pár týždňov. Dnes ráno sme teda spoločne ozdobili predok domu.
Ešte nedávno sme si z toho nerobili ťažkú hlavu, zavesili sme len trocha pavučín, zopár tekvicových lampášov a umelých pavúkov. Lenže potom sa naši susedia rozhodli, že na Halloween zo svojho domu spravia hotový hororový palác, a my sme oproti nim zrazu vyzerali ako žgrloši.

Keď objaví balíček želatínových červíkov, dostane skvelý nápad. Dá mu mama konečne pokoj, keď natočí film... a podarí sa mu navyše získať aj slávu a prachy?
Alebo svoje problémy ešte znásobí?

Keď dostanem Oscara za najlepší film roka, nezabudnem poďakovať všetkým ľudkom, čo mi k tomu dopomohli...

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Daniel Fischer:



Denník odvážneho bojka – Dvojitý podfuk prináša opäť zábavný príbeh a tak trošku premotivovanú Gregovu mamu. Vždy sa snaží inšpirovať svoje deti a robí všetko pre ich dobro – v tomto je nám veľmi sympatická ako postava.
Takže máme sa na čo tešiť. Stále vtipné, bláznivé, má to šmrnc a v mnohých pasážach nájdete aj ponaučenie. A čo je najdôležitejšie – deti čítanie Gregových dobrodružstiev stále baví.

Autor Jeff Kinney sa dostal na prvé miesto v rebríčku najpredávanejších autorov časopisu New York Times a v hlasovaní detských divákov televízie Nickelodeon šesťkrát získal cenu za najobľúbenejšiu knihu.
Časopis Time ho zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete.
Založil webovú stránku Poptropica, ktorú časopis Time zaradil do rebríčka päťdesiatich najlepších na svete.

Ako sa nezblázniť pri deťoch?

Stúpili ste už v noci na takú tú malú, ale sakra ostrú lego kocku, keď ste sa uprostred noci ponáhľali k dieťaťu, ktoré kričalo, že musí na záchod, aj keď ste správne tušili, že už sa asi netreba ponáhľať, lebo TO už bolo v gatiach?
Ak áno, pri čítaní knižky Denník aktívnej matky sa teda asi až tak nebudete smiať.
Máte radi motivačné citáty, retušované fotky a success stories?
Kúpte si teda inú knihu. Ale potom sa nedozviete, či matka Adela ten maratón zabehne, aj keď pri deťoch a psovi nestíha trénovať. Zbaví sa nadváhy, kvôli ktorej sa neohne na milovanej joge? Nebudete vôbec vedieť, čo všetko ešte nestihne, rozbije, pripečie. Najmä ak jej muž vôbec nepomáha a furt je niekde na bicykli. Úplne vám ujde, čo rozhrýzol zlomyseľný dobrák pes...

„Vopred vás radšej varujem. Toto je skutočný denník aktívnej matky, v ktorom sa určite nedočítate o sŕkaní latte s dokonalým účesom a mejkapom, ani o tom, ako vyzerať úžasne, keď sa tri noci nevyspíte,“ upozorňuje Adela Jasenovcová v úvode knihy Denník aktívnej matky.
Dozviete sa tu, že život matky ide ďalej, je plný nepredvídateľných okolností, hoci si občas myslí, že jej ušla posledná električka.
Dočítate sa, že detský svet je perfiš, ak sa hýbete, realizujete a robíte veci, ktoré vás bavia.
„Ak na toto nie ste pripravení, s láskou vám radím, rýchlo túto knihu zahoďte do kúta, poskáčte pri splne na ľavej nohe, držte si pravé ucho a trikrát si odpľujte. Alebo spravte stojku na hlave, život hore nohami je niekedy dosť iný. Ľahko sa vám môže stať aj to, že pocítite náhle nutkanie ísť si zabehať alebo dať si nohu za hlavu, hoci ste to nikdy predtým neskúsili.“

Prečítajte si úryvok z knihy Denník aktívnej matky:

TIPY PRE ŠOFÉRKY – ZAČIATOČNÍČKY
1. Ak patríte k tým, ktoré dlho odkladali svoju prvú jazdu, možno už od maturity, odporúčam natrénovať si ju bez detí. Napríklad cez víkend si naplánujte cestu do hypermarketu, ktorú poznáte naspamäť a deti nechajte mužovi. Prípadne večer, keď deti spia, vyrazte ku kamoške domov na čaj.
Premyslite si parkovanie, býva to kameňom úrazu. Môže sa stať, že nenájdete voľné miesto a vrátite sa domov s dlhým nosom, ako sa to stalo mne.

2. Keď ste už zvládli jazdu osamote, cez víkend a na poloprázdnych cestách, skúste niekedy vyraziť autom v špičke. Deti budú zaopatrené, nemáte sa prečo báť. Adrenalín vám stúpne, keď zistíte, že sa neviete rozbiehať do kopca. Vtedy pomáha zhlboka dýchať a dať si štuple do uší. Budú na vás totiž trúbiť. Možno sa vám stane, že zabudnete odbočiť, dať správnu smerovku, prípadne zabudnete, kam vlastne odbočujete. Opäť platí, že sa môžete vrátiť domov, ak teda v strese nezabudnete, kde bývate. V tomto prípade neplatí pravidlo pravej ruky, ale pravidlo plnej nádrže, funkčná navigácia a nabitý telefón.

3. Hurá, ide sa na vec! Naložte deti a vyrazte! Záleží od veku detí, no pre istotu si zoberte so sebou hračky, jedlo a pitie. Je pravda, že brajglu z jedla sa jednoducho nevyhnete, mne sa osvedčili napríklad jablká nakrájané na kocky. Na dlhšie cesty beriem CD Zlatá brána alebo Spievanky. Dobrú službu mi už urobila aj audiorozprávka Perníková chalúpka, či Kocúr v čižmách. Vhodné sú aj knižky a leporelá.

Dlhšie trasy sa snažím naplánovať počas obedného spánku. Pokiaľ ide o dlhšie, náročnejšie cesty, potrebujem posilu plus tablet s Mášou a medveďom. Mierne zvýšený tlak ešte nikomu neuškodil, napríklad ak ste nerátali s obchádzkou, ako my na ceste do Talianska, výsledok však stojí zato. Budete mať zmenu a deti nové podnety. A to všetko len vďaka tomu, že ste nabrali guráž šoférovať a spríjemniť si tak materskú. Aktívna matka nemôže byť limitovaná tým, že je nemobilná. Ukracuje sa o milión možností.

Môžu byť deti bez alergií?

Kŕmte alergénmi svoje deti od útleho detstva, opatrne a často.
Táto stratégia stavia nedávne odporúčania na hlavu. Na prelome storočí sa rodičom dieťaťa do prvého roka odporúčalo vyhýbať sa hlavným potravinovým alergénom, ako sú pšenica, orechy, vajcia, sója, mliečne výrobky, ryby a mäkkýše. Dnes však štúdie ukazujú, že vyhýbanie sa im je pravdepodobne to, čo prispieva k alergickej epidémii.

Kniha Deti bez alergií je majstrovské dielo, ktoré poskytuje rady založené na dôkazoch, ako sa riadiť najnovšími odporúčaniami v oblasti detského stravovania, a zároveň ponúka chutné recepty, ktoré si deti obľúbia.
„Veľa vedcov mieni, že imunitný systém má obdobie imunitného okna, počas ktorého sa dá naučiť, že alergény nie sú nebezpečné,“ píše Robin Pompová. „Toto okno sa začína pomaly zatvárať medzi štvrtým a šiestym mesiacom a je väčšinou, hoci nie úplne, zavŕšené približne okolo piateho roku života. Ak môžete, prinúťte svoje deti, aby jedli alergény.“

Kniha Deti bez alergií prináša:

• Bezpečný spôsob ako zaradiť arašidy, vajcia, mliečne výrobky, pšenicu, ryby a ďalšie alergény do detskej stravy
• Kniha založená na vedeckých metódach a priekopníckych štúdiách, ktoré menia spôsob stravovania detí
• 70 receptov, ktoré budú deti milovať

„Jedna z najdôležitejších kníh desaťročia pre rodičov... Nutné prečítať,“ povedala Karen Le Billonová, autorka knihy Francúzske deti jedia všetko.
Podľa pediatra JJ Levensteina dokázala autorka tejto knihy jasne a s porozumením vyjadriť komplexnú vedu skrývajúcu sa za potravinovými alergiami. Jej osobná cesta s tromi deťmi trpiacimi potravinovými alergiami a jej schopnosť vcítiť sa do pocitov ľudí v podobnej situácii sa prejavuje presvedčivým a aktuálnym príbehom. „Pre nastávajúcich rodičov, čerstvých rodičov a rodičov s deťmi trpiacimi potravinovými alergiami je táto kniha priam povinným čítaním,“ dodáva.

BEZ ALERGIE V SKRATKE
1. Vyhýbanie sa alergénom by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť výskytu potravinových alergií.
2. Imunitný systém môže mať obdobie imunitného okna, počas ktorého sa môže najľahšie naučiť, že všetky potraviny sú bezpečné.
3. Obdobie imunitného okna sa najlepšie podchytí vo veku od troch do piatich mesiacov batoľaťa.
4. Môžu však existovať spôsoby, ako riešiť potravinové alergie aj v neskoršom detstve; výskum stále prebieha.
5. Hoci sa dnes alergény považujú sa bezpečné pre väčšinu dojčiat, prosím, používajte túto knihu spolu s odporúčaním pediatra alebo alergológa, ak má vaše dieťa suchú kožu alebo alergickú anamnézu v rodine.
6. Aby došlo k možnému ochrannému účinku, alergény sa musia podávať v ranom veku a často. Občasné vystavenie dieťaťa alergénom nestačí.
7. U niektorých detí sa vyvinie potravinová alergia bez ohľadu na to, ako dobre sú chránené.

Detská encyklopédia o koňoch

Viete, čo je to podstielka? Z ktorej strany vysadáme na koňa? A ako sa o koňa treba starať?
Nová detská encyklopédia Povedz mi: Kone prináša odpovede na vyše 200 otázok, ktoré kladú všetky deti o fascinujúcich zvieratách, akými sú kone!

Farebné strany so samolepkami oddeľujú 4 samostatné témy:
– anatómia a správanie
– starostlivosť a prax
– jazdectvo
– história

Zvedavé otázky dopĺňajú jednoduché odpovede, vtipné ilustrácie a v knižke nájdete navyše aj veľa samolepiek.

Ako koňovi nadvihneme nohu?
Čím kŕmime koňa?
Sú v mestách kone?
Čo je to stojisko?
Čo znamená grošovaný?

Aj to sú zaujímavé otázky, na ktoré odpovedá perfektná kniha pre bystré deti Povedz mi: Kone.
V tejto sérii už vyšlo množstvo populárnych encyklopédií, ako Povedz mi: Dinosaury, Povedz mi: Objavy a vynálezy, Povedz mi KEDY alebo Povedz mi, čo to je?

Prečítajte si aspoň zopár zaujímavých otázok a odpovedí z knižky Povedz mi: Kone.

Má kôň dobrý čuch?
Áno, veľmi dobrý. Čuch mu umožňuje rozpoznať iné kone (aj ich jazdcov), pomáha mu orientovať sa v priestore a pri vyhľadávaní potravy.

Prečo kôň hýbe ušami?
Konské uši sa pohybujú nezávisle od seba, čo mu dovoľuje zistiť nielen to, odkiaľ prichádza zvuk, ale ich pohybom dáva najavo aj svoju nevôľu či radosť.

Vidí kôň za seba?
Nie, nevidí. Kôň vidí dobre všetko okolo seba (hovoríme tomu panoramatické videnie), okrem priestoru za ním. Preto sa k nemu nikdy nepribližujeme odzadu, aby sme ho nevyľakali.

Ako zistíme, že má kôň zlú náladu?
Tak, že sa mu pozrieme na uši. Ak ich má sklopené dozadu, je to zlé znamenie: dáva tak najavo, že sa chystá niekoho pohrýzť alebo kopnúť. Najlepšie bude nepliesť sa mu vtedy pod nohy...

Ako pristupujeme k bojazlivému koňovi?
Pomôže nám hlas: treba sa mu prihovárať láskavo a pokojne, a pritom sa pomaly približovať k jeho hlave. Môžeme k nemu natiahnuť aj ruku, aby ju mohol oňuchať a podľa pachu nás identifikovať.

Má rád samotu?
Nemá rád samotu, práve naopak, priam ju nenávidí. Patrí medzi stádovité zvieratá, mimochodom, divoké kone tiež žijú v stádach... Aj pri pasení sa cíti lepšie v spoločnosti ďalších zvierat (koní, somárov, kráv, oviec...).

Aký je rozdiel medzi koňom a poníkom?
Oba patria k rovnakému druhu, jediný rozdiel je v ich veľkosti a rozmeroch: poník (alebo pony) meria menej než 1,50 m od najvyššieho bodu – kohútika – k zemi.

Už sa vás niekedy vaše deti pýtali, či spia stromy v noci? Rozprávajú sa spolu? A kam chodia diviaky na záchod? Ako funguje lesný internet? Podobných otázok je neúrekom a je skvelé, ak sa deti zaujímajú o prírodu. Presne pre ne je tu nová knižka Počuješ rozprávať stromy??
Vydajte sa aj vy na malú objaviteľskú cestu lesom.
Skúsený nemecký lesník Peter Wohlleben vám porozpráva o svojich fascinujúcich pozorovaniach a prieskumoch. „Už 26 rokov sprevádzam deti po lese. Vždy ma nudilo vysvetľovať len rozdiely medzi jednotlivými druhmi stromov. Nie je zaujímavejšie zahryznúť sa do rozličných vetvičiek a takto zistiť rozdiely medzi nimi? Skutočne existuje lesný internet a stromy si ním vymieňajú správy? Znie to ako v rozprávke, a predsa je to pravda,“ rozpráva známy lesník, ktorý sa preslávil kniha Duševný život zvierat a Tajný život stromov.

V knihe Počuješ rozprávať stromy?? nájdete tiež množstvo vecí, ktoré si môžu deti samé vyskúšať a zmajstrovať. A tiež napínavé kvízy, aby sa otestovali a zabavili. Les je totiž napínavý a nie je to len zhluk stromov. Každý deň sa v ňom dá niečo nové objavovať. Nádherne vám to ukáže táto knižka plná obrázkov a fotografií.

Dozviete sa, ako vlastne strom dýcha, ako funguje rodinný život v lese a čo si rozprávajú vtáky. Ako stromy pijú? Prečo rastie v lese málo kvetov? Koľko rozumu má hmyz? A prečo stromy nemajú rady psy?
Aj toto sú zaujímavé otázky, ktorým sa knižka venuje.

Vyskúšajte to!
V rámčekoch s takýmto nápisom nájdete rôzne vychytávky, ktoré môžete vyskúšať sami. Napríklad zo smrekovej živice si môžete vyrobiť žuvačku. Nájdete na veľkom smreku živicu, veľkú tvrdú kvapku. Vložte si ju do úst a pomaličky vám zmäkne až sa bude dať žuť. Nezačnite ju žuť priskoro, lebo kvapka sa môže rozpadnúť na drobné horké kúsky. Len ju majte chvíľu v ústach, nech pôsobí na ňu teplo. Pri žutí a skúšaní si často odpľúvajte – v lese sa to môže. Tak sa živica zbaví horkastej chuti. Do desiatich minút môžete mať ružovkastú žuvačku.

Ak ste pripravení dozvedieť sa veľa zaujímavostí o stromoch a iných lesných obyvateľoch, o čom ste ani netušili a nepokladali to za možné, pridajte sa!
S novou knižkou Počuješ rozprávať stromy?? sa vyberieme na napínavú expedíciu do lesa. Zasvätíme vás do tajomstiev jeho obyvateľov, ich zvláštností a trikov na prežitie.

„Toto je môj tretí knižkový pôrod, no tentoraz ide o pôrod pre veľa malých človiečikov,“ vysvetľuje s úsmevom Kristína Farkašová, ktorú si desaťtisíce mamičiek obľúbili aj vďaka jej knižkám Som mama a Stále som mama.
Najkrajší darček pre začínajúci život.
Takto opisuje Kristína Farkašová svoju tretiu knižku s názvom Som nový človiečik.
Je to špeciálny zápisníček pre vášho nového človiečika, z ktorého mu môžete vytvoriť naozajstnú knižku. O ňom, o vás, o krásach, kruhoch pod očami či o počte nočných vstávaní. Je to nežná, vtipná, dojímavá záležitosť, aká samotnej autorke (ktorá, ako iste viete, je mama) chýbala na trhu.

Bez gýčov a fotiek spiacich detičiek, ktoré s realitou nemajú veľa spoločného, prichádza na trh knižka, ktorá bude pre vášho nového človiečika celoživotným bohatstvom. Autorka od vás nechce žiadne dlhé vypisovačky ani slohové práce, takže sa nemusíte báť, že sa na materskej narobíte ešte viac. Stačí zaškrtnúť, zakrúžkovať, kde-tu dodať slovko a všetky krásy sveta ukryť do jednej knižky v slávnostnej škatuľke, na ktorú dokonca môžete špeciálnymi nálepkami napísať meno malého človiečika.

Som nový človiečik je podľa nej knižka ideálna pre tých najnovších človiečikov. Najmä tých, ktorí potrebujú do svojho života vedieť začiatok ich príbehu. Ten si logicky kvôli maličkosti svojej maličkosti nebudú pamätať.
Knižka ponúka množstvo vtipných, veselých i zúfalých možností na odškrtávanie.
Je to zápisníček, aký Kristíne na trhu chýbal. Jednoduchý, vtipný, negýčový, dojímavý a taký osobný. Darček v elegantnej škatuľke, v ktorej ho môžete mať vystavený na čestnom mieste na poličke.

„Že nemáte nového človiečika?“ mávne rukou Kristína Farkašová. „Nevadí, knižku Som nový človiečik si môžete vytvoriť aj spätne. Ja napríklad už dnes viem, že ju darujem svojim rodičom. Pretože aj ja chcem vedieť začiatok svojho príbehu. Milí noví človiečikovia, nech sa vám pekne číta, keď budete veľkí.“

Prečítajte si úvodné riedky z knižky Som nový človiečik:

Milý nový človiečik. Je jedno, či si dievčatko, alebo chlapček. Si skrátka malinký človiečik, ktorý prišiel na tento svet, aby mu bolo dobre.
Toto je knižka pre teba. Napísala som ju tak trochu ja, ale hlavne tvoji rodičia či niekto z rodiny. Ja som len načrtla zopár pomôcok, aby sa úplne neuštvali, lebo ak ti mám takto otvorene povedať pravdu, rodič to vôbec nemá ľahké. Niežeby to mal ťažké, ale ľahké tieto situácie rozhodne nie sú. Už len niekoho tak veľmi ľúbiť, že sa s ním rozhodneš splodiť nového človiečika, vyžaduje veľa času, lásky, trpezlivosti a kadečoho. Nehovoriac o tom, keď sa ten človiečik, čiže ty, skutočne narodí.
Rodičia majú kopu iných úloh a povinností (ako napríklad tuľkanie sa s tebou), ako ti vypisovať tvoju rozkošnícku osobnú knižku. Len niektorým rodičom preplo z lásky natoľko, že napísali o svojich deťoch knižku. Napríklad mne. Ja som napísala rovno dve a ako som si v nich tak minule listovala, prišlo mi skutočne fér, aby aj ostané deti mali knižku o sebe, aby všetko dôležité, čo sa na začiatku ich života udialo, mali zaznamenané.
A toto je ona. Tvoja knižka, milý nový človiečik. Zachytáva tvoj vznik, tvoje narodenie, tvoj prvý rok života (či aj čosi navyše). Všetko to, či si asi nebudeš pamätať, keď vyrastieš. Preto to tu budeš mať spísané.
Vitaj medzi nami, buď zdravý, šťastný, obklopený láskou, nehou, rodičmi, ktorí sa viac smejú ako potia, a dobrou literatúrou, ktorú ti práve títo tvoji najvzácnejší veľkí človiečikovia napíšu.
S pozdravom Kiki (tá pani, čo napísala tie dve knižky o deťoch a túto vymyslela pre teba)

Vzťah mama a dcéra je jedinečný

„Všetko sa začalo tým, že známa veta z prvej školskej učebnice Ema má mamu, mama má Emu mala natrvalo zmiznúť zo šlabikárov,“ vysvetľuje moderátorka Emma Tekelyová. „Situácia sa našťastie zmenila, a v šlabikári zostalo Ema a Emma. Posledné tri roky dokonca zažíva najväčší boom popularity, na matrikách sa drží sa na prvých miestach v obľúbenosti mien.“
A tak vznikla knižka Ema má mamu, mama má Emu.

Podľa psychológov samotná veta Ema má mamu, mama má Emu nie je iba o Eme... je to posolstvo, ktoré podporuje vzťah mamy a dcéry.
A dôvodom vzniku tejto knihy je tiež skutočnosť, že na pultoch dominujú neslovenské interaktívne knihy pre mladší školský vek, rôzne Barbie knižky a maľovanky kreslených amerických princezien, rozprávok, seriálov odtrhnuté od reality, v ktorej dieťa žije.

Mamy a dcéry držia spolu. Celý život si pomáhajú, spolu pečú, zavárajú, kopírujú štýl obliekania.
Vedeli ste, že toto je slovenským fenoménom?
Škola učí čítať, písať, počítať, ale na všetky otázky o živote je po ruke mama.
Lenže času je málo, takže táto kniha bude pre mamy šikovným výchovným pomocníkom a pre dcéry kreatívnym zápisníkom či rodinnou knihou.
„Kým je doma bábätko, všetko, čo sa naučí, čo spapá a aké urobí pokroky si mama podrobne zapisuje. Len čo začne škola a prídu povinnosti, na nič nie je čas,“ tvrdí Emma Tekelyová v rozhovore pre LepšíDeň.sk. „A na mnohé veci o rodine, o škole, domácnosti sa rokmi zabudne.“

Volám sa Ema a toto je moja mama.
My dve sme stále spolu a máme sa rady. Mama ma učí nové veci. Mama vie, čo je pekné, čo je slušné aj čo je dobré. V tejto knihe budeme spolu s tebou od začiatku až do konca.
Užijeme si veľa zábavy. Pomocou nej zistíš to, čo ešte nevieš.

Knižka Ema má mamu, mama má Emu dá dieťaťu príležitosť formou zvedavosti, otázok, pátrania, premýšľania a vlastných nápadov zaznamenávať si svoje zistenia o sebe, o vzťahoch v rodine, priateľstve. Tiež o fungovaní domácnosti, nakupovaní, o móde a parádení sa, o slušnosti a úcte. Aj o pomáhaní, dobrých skutkoch... slovom o všetkom, čo sa týka jeho života s nástupom do školy.
Knižka je určená pre deti od prvého-druhého ročníka základnej školy.

Knižka je rozdelená na kapitoly ako Ja a moja mama, moja rodina, moje kamošky. Ja a móda, ľudia, škola, ja a moje zážitky, moje tajnosti...
Mamy so svojimi dcérami si do nej môžu písať, kresliť, lepiť fotografie, zapisovať dôležité udalosti, nápady, tajnosti, zážitky. Zostáva ako pamiatka, keď budú dcéry už veľké...

Pre dobrú vec

Celú myšlienku aj vznik knihy podporujú známe Emy a Emmy.
A to nielen svojim menom zo šlabikára, ale najmä ukážkovým vzťahom mama & dcéra v rôznych vekových kategóriách

super star Emma Drobná s mamou Máriou
škôlkárka Emmka Šprochová s mamou Andreou, moderátorkou TV Markíza
študentka Ema Mullerová s mamou Soňou z STV
školáčka Emka Majeská s mamou Jankou / herečkou a manželkou herca Mareka Majeského/
autorky Ema Tekelyová s mamou Emmou

Projekt podporujú aj tričká s originálnym dizajnom Ema má mamu...

Detektívna kancelária pre deti

Detektívnu kanceláriu č.2 tvorí dvojica Oliver a Tiril.
Tiril je inteligentné, odvážne a akčné dievča, ktoré sa nebojí žiadneho rizika. Nezaváha ani vo chvíli, keď má prenasledovať dospelého zločinca.
Oliver je zasa malý génius, ktorý miluje zložité hlavolamy a dobré jedlo 
Do partie patrí ešte pes Osmo.

Nórsky autor Jorn Lier Horst píše krimi pre dospelých a teraz sa k nám dostáva aj jeho detská detektívna séria, ktorá sa stala najpredávanejšou sériou pre deti v roku 2015.
Zatiaľ sú vonku prvé dva príbehy série Detektívna kancelária, ktoré rozhodne nadchnú detských čitateľov.

Operácia Búrkové mračno je prvý príbeh, ktorý vás zavedie do mestečka Riečany. Niečo sa tam deje. Čo zvláštne.
Pekárovi zmizli kvasnice, stratili sa sudy z prístavu a v parku niekto ošklbal borievky. Zoznam ukradnutých vecí je čoraz dlhší a nikomu nedochádza, že spolu súvisia.
Prípadu sa však ujíma Detektívna kancelária č. 2.
Tiril a Oliver si najprv nevedia dať rady, pomôže im ale stopovací pes Osmo s úžasných čuchom.

Druhý prípad sa volá Operácia Muž v čiernom.
Oliverov pád z bicykla nie je vlastne sám osebe prípadom, ktorý by bolo treba riešiť. Ide ale o to, že za zničený bicykel by mal zaplatiť ten, kto vyhĺbil jamu, v ktorej uviazol.
Kto ju však vykopal?
A všetky tie ostatné, čo sú navôkol? A prečo?
Pátranie zavedie oboch malých detektívov na veľmi čudné miesta. A stretnú sa aj s mužom v čiernom.

Horstove príbehy si prečítajú mladí čitatelia, ale aj dospelí. Pripravil niekoľko úloh, ktoré veru potrápia všetkých. Knižky sú krásne a bohato ilustrované.
okrem klasických obrázkov v nich nájdete aj mapu mesta, podobizne jednotlivých postáv, a výtvarne sú spracované aj rôzne pomôcky a zoznamy, ktoré majú slúžiť amatérskym detektívom k vyriešeniu závažného problému.

V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už dvanásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým. Ide o najpredávanejšiu nórsku detskú knihu roku 2015.

Miro Jaroš rozpráva deťom o Ježiškovi

Keď Miro Jaroš vlani vydal CD Tešíme sa na Ježiška, trávil veľa času medzi deťmi a rozprávali sa o Vianociach. Všimol si, že len málo z nich vie, o čom sú naozaj a preto sa rozhodol, že ich zoberie na dobrodružnú cestu. Aby spolu objavili skutočný - najväčší dar Vianoc.

Nech už nasneží. Tichá noc. Zima na saniach. Už sa teším na Ježiška...
To je len pár príbehov z novej knižky Mira Jaroša Tešíme sa na Ježiška.
„Knižku som písal na viacerých miestach,“ rozpráva Miro Jaroš. „U mňa na byte, na Liptove aj v Izraeli. Potreboval som na to svoj pokoj a spomienky. Vrátil som sa do svojho detstva a spomínal. Svoj príbeh rozprávam cez súrodencov Lujzu a Maxa, ktorí bývajú v malej dedinke. Všetky situácie sa odohrávajú v mojej rodnej Tepličke nad Váhom. Tí ktorí tam bývajú to ľahko spoznajú napriek tomu, že ju tam nikdy menovite nespomínam.“

Lujza a Max sú poslušníci a v desiatich kapitolách zažívajú veľa dobrodružstiev.
Dozviete sa ako Lujza, ktorá nepozná písmenká napísala Ježiškovi list, že Mikuláš skutočne existuje aj to, prečo na Vianoce chodia na návštevu dedko s babkou.
V každom príbehu sa nájdu aj skryté odkazy na dobro okolo nás. „Moje obľúbené rozprávky z detstva Snehová kráľovná či Medovníkový domček majú tiež svoje miesto v knižke,“ prezrádza Miro. Akurát sú zmenené a svojim rozuzlením deti prekvapia.

Kniha Tešíme sa na Ježiška obsahuje desať príbehov, ktoré majú názvy podľa pesničiek na jeho vianočnom CD. Začínajú sa jeseňou a končia vianočnými sviatkami. A samozrejme veľkým poznaním - odhalením najväčšieho vianočného daru.

„Keď som v rukách držal opravený rukopis, na ktorý dohliadala Alenka Hošková priznám sa, že mi vyšli slzy. Bola to pre mňa akási terapia,“ priznáva obľúbený spevák. „Za najväčší zázrak považujem to, že som našiel zmier v srdci. Týka sa môjho otca, s ktorým sme nikdy spolu nevychádzali, napriek tomu ho v knihe vykresľujem ako dobrého človeka. Rozhodol som sa, že takto si ho budem pamätať. Neviem, čo by si myslel ak by bol ešte medzi nami, ale pre mňa je to veľká vec.“

Na knižke Tešíme sa na Ježiška spolupracoval jeho kamarát a preňho najlepší ilustrátor Adrián Macho. Fotky Zuzky Gavulovej upravil do zimného prostredia tak, že má človek až pocit, že sú tie fotografie, scenérie skutočné. „Presne tak si predstavujem dokonalú zimu,“ dodáva zasnene Miro.

Naše slovenské povesti majú rovnakú silu ako víno, čo rokmi dozrieva a stúpa na hodnote. Presvedčí vás o tom kniha Slovenské povesti o strašidlách s ilustráciami Svetozára Košického.
Viete o tom, že čertov obraz nad hlavným vchodom do bratislavskej Starej radnice sa nedá zamaľovať, hoci sa o to pokúšal nejeden maliar?
Poznáte príbeh o mníchovi z Blatnického hradu, ktorého lebka so zámkou na spodnej čeľusti je uložená v Národnom múzeu v Budapešti?
A tušíte, že vo Vajnoroch sa stále rodí taká mocná vínna réva, čo porazí draka?

Tieto povesti vám poodhalia rúško dávnej minulosti, osudy bohatých i biednych aj tajomný svet zakliatych panien, bosoriek, vodníkov, čertov a ďalších prízrakov, čo dodnes strážia poklady v tajných chodbách, štrngocú kľúčmi, za splnu príšerne kvília alebo vám fúknu do tváre mŕtvolný chlad, z ktorého mrazí a vlasy vstávajú dupkom...
Začítajte sa do povesti o odpornom kastelánovi, krásnej dievčine a voňajúcich konvalinkách – z knihy Slovenské povesti o strašidlách:

Pustý hrad

Zrúcanina Pustého hradu leží v lesnatom výbežku Štiavnických vrchov nad sútokom riek Hron a Slatina neďaleko mesta Zvolen. Pred mnohými a mnohými rokmi na kopci vyrástol rozľahlý hrad. Svojou rozlohou sa právom zaraďuje medzi najväčšie hrady v strednej Európe. Nikto presne nevie, kto ho postavil, a dodnes je jeho vznik zahalený rúškom tajomstva. Zažil však aj moc a slávu. Kráľ Belo IV. tu vydával svoju dcéru, lebo široko-ďaleko nebolo krajšieho hradu.
Pustý hrad láka svojou veľkosťou už z diaľky. Skladá sa z Horného a Dolného hradu spojeného rozsiahlymi hradbami.

Najviac navštevovaný bol vtedy, keď sa v jeho okolí konali poľovačky. A neboli len také hocijaké. Obrovské stáda vysokej zveri mali páni ako na dlani. Trofeje statných jeleňov s mohutnými parohami zdobili dlhočizné chodby a komnaty hradu. Nie náhodou sa tento hrad kedysi nazýval Jelení. Takto ho pomenoval rytier Bors, náruživý poľovník, na počesť skoleného jeleňa. Bojoval so zverom dlhé hodiny a nebyť stromu, ktorý stál medzi ním a jeleňom, bol by tento osemnástorák Borsa usmrtil. Dodnes sa tam objavujú statné jelene, ktoré pripomínajú dávne časy slávnych poľovačiek.

Časté boje a hlavne požiare však hrad zničili, pretože nikde v okolí nebola voda. Po čase hrad spustol a aj preto ho začali nazývať Pustý. V sedemnástom storočí hrad plnil už iba vojenskú funkciu ako obrana mesta Zvolen proti Turkom.

Zaujímavosťou je, že v jeho blízkosti sa voľakedy nachádzala peňazokazecká dielňa, kde vyrábali falošné mince. Do dnešného dňa v okolí Pustého hradu ľudia nachádzajú postriebrené medené pliešky. Tento hrad ukrýval aj naozajstný poklad, ktorý sa pokúšali nájsť rôzni dobrodruhovia. Nik ho však dosiaľ nenašiel. Zjavovalo sa tam niečo, čo každému nahnalo smrteľný strach.

Veľa urodzených pánov sa vystriedalo na hrade. Keď sa kráľ uchýlil na iný hrad, poveril kastelána Zúzora jeho spravovaním.
„Daj mi naň pozor a nie že budeš týrať mojich poddaných!“ prikazoval mu kráľ, lebo vedel, aký je Zúzor človek. No iného poruke nemal a hrad nechcel nechať napospas lúpežným rytierom, ktorí sa potulovali v jeho okolí.
„Nebojte sa, Vaša výsosť, budem sa oň starať ako o svoj vlastný,“ uklonil sa Zúzor a vystrúhal hnusný úškľabok. V duchu sa tešil, ako ľahko prišiel k obrovskému hradu.
„Prídem ťa skontrolovať, a keď zistím, že týraš nevoľníkov, zle bude s tebou!“ prísne sa na neho pozrel kráľ.
„Môžete sa na mňa spoľahnúť,“ sklonil hlavu Zúzor a duša mu poskočila.
Ďaleko ide kráľ, nedozvie sa, čo sa na hrade deje. Nikto sa neodváži na neho donášať. A bude pánom nad pánov! Na poddaných sa musí tvrdou rukou, inak si začnú príliš dovoľovať.
Nevedel sa dočkať, kým kráľ s celou svojou suitou odíde. A keď už aj posledný kôň z kráľovskej družiny zišiel z jeho dohľadu, pomädlil si ruky.
„Tak! A teraz sa všetci traste! Každý bude robiť to, čo ja budem chcieť! Aj slobodní rybári. Čo ma po tom, že im kráľ udelil slobodu!“

Slobodní rybári mohli loviť voľne vo vodách Hrona a kráľovi odvádzali iba dane. Všetky ryby si mohli nechať alebo ich predať. Kráľ im povolil postaviť si malé chalúpky pod hradom. Hron v tých časoch oplýval bohatstvom rýb. Žili v ňom jalce, lipne, pstruhy aj stokilové sumce. Na kráľovský stôl sa z Hrona dostali aj obrovské raky. Rybárske remeslo malo zlaté dno a kráľ si uvedomoval ťažké živobytie miestnych rybárov. Preto im právom udelil slobodu. No len čo odišiel a jeho miesto zaujal krutý kastelán, rybári sa presťahovali na iné miesto pozdĺž Hrona, aby Zúzor na nich nemal dosah. Vedel ho rozčertiť už len pohľad na chalúpky nezávislých rybárov. Neustále vykrikoval:
„Slúžiť mi musia! Aj oni! Všetci!“
Sluha pri ňom stál so zvesenou hlavou a bál sa, aby sprcha zlosti ukrutného kastelána nedopadla nakoniec na neho.
Zúzor pristúpil k oknu, otvoril okenice a nazrel von.
„Ako to, že všetky chalupy sú akoby vymreté, len z jedného komína sa dymí?“ zvrieskol na sluhu.
„Ponížene prosím, rybári sa odsťahovali,“ odvetil sluha. Bál sa mu povedať pravdu, že sa Zúzora báli a mali dosť jeho ústrkov a poníženia.
„A čo je to za chalupu, kde sa dymí? Predsa len tam niekto zostal? Bál sa odísť, čo?“ pohŕdavo sa zaškeril. Páčilo sa mu, že sa ho ostatní boja.
„Prosím pekne, to je chalupa rybárskeho staršinu.“
„Ten sa nebojí? Na toho si posvietim! Daj mi osedlať koňa!“ rozkázal sluhovi.
Kastelán bol taký lenivý a tučný, že sa mu nechcelo zísť pešo z hradu do neďalekej chalupy. Na toho starého smelého rybára sa však chcel ísť pozrieť sám. Musí k nemu prísť ako vládca a pozerať sa na neho z konského chrbta! Nech vidí, kto je tu pánom!

Zúzor s pomocou sluhu horko-ťažko vyliezol na koňa a onedlho zastal pred malou rybárskou chalúpkou. Okolo chalupy voňali farebné kvietky, najmä konvalinky boli ako rozsypané koráliky na zelenej tráve. Až sa kastelánovi z tej omamnej vône zatočila hlava.
„Hej, ty tam, čo tu robíš?“ zrúkol na rybára.
„Bývam tu, prosím,“ odvetil starý muž, ktorý sedel pred chalupou a díval sa do slnka. Dávno predtým, ako docválal Zúzor až pred jeho obydlie, vedel, že je to dupot ušľachtilého koňa, ktorého môže mať iba pán hradu. No nevstal zo svojej starej ošúchanej stoličky, aby sa mu poklonil.
„Ty sa ma nebojíš? Vieš, kto som ja?“ spýtal sa ho Zúzor.
„Nebojím sa. Bojím sa iba zlých ľudí. Ste zlý?“ usmial sa na neho starý rybár.
Na túto otázku kastelán nevedel odpovedať. Zaskočila ho priamosť starca. Na jednej strane ho tešilo, keď sa ho ľudia báli, ale priznať si, že je zlý človek, to nechcel.
„A čo tu celé dni robíš? Iba takto vonku vysedávaš? Prečo si neodišiel s ostatnými rybármi“ spýtal sa Zúzor.
„Sedím tu, pán môj, lebo iné robiť nemôžem. Ako ste si všimli, som slepý, a čo už taký nevidomý rybár uloví,“ odvetil.
„A s kým tu bývaš?“ spýtal sa ho Zúzor.

Minipédia pre najmenších čitateľov pokračuje

Už po prvom prelistovaní máte chuť zobrať do ruky ďalšiu a ďalšiu knižku. Sú krásne farebné, jednoduché, takže deti nič neruší, ale sústredia sa len na daný obrázok, prípadne posuvný prvok. Minipédia – Objavujeme svet sú leporelá pre najmenšie deti, ktorých listovanie je také zábavné: najnovšie môžu spoznávať rodinu, objavovať svet ZOO, učiť sa prvé čísla a pohrať sa s oblečením. Tvrdé strany s pohyblivými prvkami precvičia aj jemnú motoriku detí.

Knihy sú pevné a len tak sa nepoškodia. Deti si môžu donekonečna precvičovať jemné pohyby. Ide o prirodzené učenie formou Montessori, čo je alternatívny výchovno-vzdelávací program založený na pravidlách lekárky a pedagogičky Marie Montessori.
Tá presadzovala napríklad používanie materiálov a pomôcok s ohľadom na vek a psychický vývoj detí. Učiteľ má byť podľa nej sprievodca pri učení, nie autoritatívny, nátlakový, ale skôr podporovať činnosť dieťaťa. Presne tak sú navrhnuté knihy Minipédie.

Pozrite si VIDEO o nových knižkách série Minipédia:





Objavujeme svet

V novej knižke Objavujeme svet – Rodina sa deti zoznámia s jednotlivými členmi rodiny, spoznajú starých rodičov, súrodencov, uja a tetu, bratrancov i sesternice. Na poslednej strane nájdu zjednodušený rodostrom, všetko pohromade.

Objavujeme svet – Oblečenie ich naučí pomenovať jednotlivé druhy oblečenia ako tričko, nohavice, sukňa, topánky. Nechýba letné oblečenie, šiltovka, ktorá chráni pred slnkom...ale aj oblečenie na zimu, či do dažďa. A čo sa nosí do postieľky? Váš drobec môže posuvným prvkom obliecť malého chlapčeka do pyžamka.

V knižke Objavujeme svet – Čísla sa deti naučia čísla do 5 na základe hravých a jednoduchých obrázkov – 3 kuriatka, ktoré posuvným prvkom môžete „vyliahnuť“ z vajíčka. 4 myšky, ktoré sa ukrývajú v syre. Alebo dva motýliky skrývajúci sa za kríkom.

Objavujeme svet – ZOO vás zavedie za slonom, ťavou i žirafou, ktorej hlava vytŕča z knižky. Môžete si poplávať s hrochom v jazierku, roztiahnuť pávovi chvost, alebo si zaskákať do vody s tučniakmi.

Okrem týchto štyroch nových knižiek vyšli aj ďalšie diely ako Tvary, Škôlka, Noc

Sú dvaja a deti ich milujú. Predstavitelia jednej z najpopulárnejších televíznych relácií pre deti Janka a Tomáš Šebovci zo Zázračného ateliéru RTVS prinášajú nádhernú knihu plnú zaujímavých nápadov a receptov. Nájdete v nej nielen ich obľúbené recepty a tvorivé postupy, ale pre zvedavcov aj kapitolu o tom, ako sa to celé začalo. Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru je knižka pre šikovné ručičky a tvorivé detičky.

Knižka je určená všetkým dievčatám a chlapcom, ktorí majú chuť zažiť veľké tvorivé dobrodružstvá. Janka a Tomáš zo Zázračného ateliéru v nej vyrábajú hračky, bábky, mňamkové dobrôtky, skrátka, všelijaké krásne veci, ktorú môžu poslúžiť aj ako milý „vlastnoručný“ darček. Samozrejme, nechýba presný popis toho, čo budeme potrebovať a ako treba postupovať.

Dozviete sa aj všeličo o Janke a Tomášovi. Sú to bábkoherci a tvorivé duše autorského divadla Maškrta, v ktorom desiatky rokov realizujú vlastné predstavy o divadelnej tvorbe pre deti.
Zázračný ateliér je miestom otvoreným nielen pre nápady Janky a Tomáša. Svoje výtvarné dielko či kuchársky výtvor v ňom môžu predstaviť všetky deti. Kreatívni školáci, predškoláci i celé rodinné tímy, školské kluby či krúžky.
A práve pre nich je táto nádherná kniha, ktorá upúta žiarivou obálkou a pútavým grafickým spracovaním. Kniha Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru je rozdelená do troch kapitol: Výtvarné nápady a inšpirácie, Recepty na maškrty a Nápady z prírody.
Naučíte sa napríklad, ako vytvoriť rukavičkovníčka, ukuchtiť strašidelné podkrovie alebo zostrojiť hojdačku pre kvetinkovú vílu.

Novinka Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru je perfektný darček pre deti, ktorým ich podnietite k vlastnej tvorivosti. Vytvorte si doma zázračný ateliér, kde nič nie je nemožné.

Prírodné divy planéty Zem

Objavte tajomstvá našej planéty.
Kniha Náš svet – prírodné divy planéty Zem je plná nádherných ilustrácií a názorných prierezových schém, ktoré vás vezmú na fascinujúcu obrazovú výpravu po planéte Zem, na ktorej odhalíte jej úžasné tajomstvá. Táto encyklopédia pre celú rodinu odpovie na otázky aj tých najzvedavejších a odhaľuje pritom nesmierne divy našej planéty.

Dozviete sa všetko o prírodných javoch, ako sú zemetrasenia a sopky, získate kľúčové informácie o typoch i extrémoch počasia, zistíte, ako Slnko, Mesiac a slnečná sústava vplývajú na ekosystém. Odhalíte krásu a rozmanitosť prírody a omnoho viac.

Výstižná príručka poučí deti aj ich rodičov o našej výnimočnej planéte, poskytne zábavné aj poučné informácie. Vyše 30 kapitol je pekne graficky spracovaných, takže sa dozviete napríklad:

- Dlhá história Zeme v skratke
- Zemetrasenia, sopečné erupcie a prílivové vlny
- Nebezpečné oblasti na Zemi
- Klimatické pásma
- Ako dážď oznamuje svoj príchod
- Anatómia stromu
- Farby života
- Opeľovanie
- Výrobcovia energie

V závere nechýba slovník cudzích a odbornejších slov, ako aj register. Fascinujúce zábery, úžasné detaily – to všetko dokumentuje pestrosť našej planéty. Vydajte sa na veľkolepú cestu a naučte sa viac o mieste, kde žijeme. O podmienkach, ktoré robia našu planétu obývateľnou.
To všetko v novej knižke Náš svet – prírodné divy planéty Zem.

Denník odvážneho bojka pokračuje!

Konečne je tu 10.diel obľúbenej série Denník odvážneho bojka – smoliar Greg si opäť vytrpí svoje a vy sa budete skvele zabávať. Drsná škola vám odpovie na otázku: naozaj sa v „starých dobrých časoch“ žilo lepšie?

Dospeláci v jednom kuse tárajú o „starých dobrých časoch“ a tvrdia, že keď ONI boli malí, všetko bolo lepšie. Podľa mňa len závidia, lebo DNEŠNÉ decká majú fantastické vecičky a vynálezy, o ktorých sa im ani nesnívalo.

Podľa Gregovej mamy dnešná spoločnosť ide dolu vodou, lebo všetci len zízajú na obrazovky a nesnažia sa baviť s ľuďmi okolo seba. A tak behá po meste s petíciou. Chce presvedčiť ľudí, aby sa na 48 hodín vzdali mobilov a ostatných elektronických vecičiek.

A napokon Greg nájde odpoveď na otázku z úvodu, keď sa všetci obyvatelia mesta na víkend „dobrovoľne“ vzdajú elektroniky. Moderný život predsa ponúka množstvo vymožeností a Greg nie je stavaný na staromódnu drinu.
Greg na úteku pred rastúcim napätím doma však skončí na mieste, kde na decká číha ešte horšie nebezpečenstvo.
Práve sa začína školský výlet na Tvrdodrinskej farme a hoci Greg netuší, o čo ide, prihlási sa tam. Má trvať týždeň, to sa snáď situácia doma upokojí.
Nájde však spôsob, ako tam prežiť?
Alebo naňho bude „škola v prírode“ príliš drsná?

Táto séria a novinka Drsná škola je kniha, ktorá dokáže napraviť zlú náladu. Rozosmeje vás, oddýchnete si pri nej...a možno si po dočítaní povzdychnete: ešteže nemusím už v školskej jedálni jesť dusenú zeleninu 
Pobaví nielen humor, ale aj geniálne ilustrácie autora Jeffa Kinneyho, ktorého časopis Time zaradil do zoznamu 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Jeff založil aj stránku Poptropica, ktorú zaradili do rebríčka 50 najlepších na svete.

V sérii Denník odvážneho bojka doteraz vyšlo:
Denník odvážneho bojka
Denník odvážneho bojka 2: Rodrick je šéf
Denník odvážneho bojka 3: Posledná kvapka
Denník odvážneho bojka 4: Prázdniny pod psa
Denník odvážneho bojka 5: Krutá pravda
Denník odvážneho bojka 6: Ponorková choroba
Denník odvážneho bojka 7: Piate koleso na voze
Denník odvážneho bojka 8: To je ale smola
Denník odvážneho bojka 9: Dlhá cesta
Toto nie je denník odvážneho bojka

Milan Buno, literárny publicista

Zabavte deti v aute

Čo robiť na cestách v aute, keď zo zadného sedadla zaznie otázka: Kedy tam už budeme?
Knižka Zábava na cestách vám rozhodne vytrhne tŕň z päty :) Je to príležitosťou pre rodičov a deti, ako sa spolu zabaviť pri čítaní evidenčných čísel vozidiel (EČV) či po starom ešpézetiek.
Naučí malých aj veľkých, ktoré okresy sa skrývajú pod jednotlivými značkami – skratkami na okoloidúcich autách. Upozorní, čo sa tam oplatí vidieť, aké prírodné zaujímavosti či umelecké pamiatky sa v nich nachádzajú alebo ktoré historické udalosti sa k nim viažu.
Krátke texty dopĺňajú fotografie a kvíz.
Mapa okresov a mapa ciest vám pomôžu v orientácii.
Šťastnú cestu!

Od Bratislavy BA, cez Banskú Bystricu BB, Liptovský Mikuláš LM, Senec SC až po Zvolen ZV.
Vždy základné údaje o okrese, zaujímavosti o meste a ďalšie pikošky, ktoré sa oplatí všímať, keď zavítate do daného okresu.
Prečítajte si 2 okresy, ktoré sme vybrali z knižky Zábava na cestách:

okres Bardejov
77 806 obyvateľov
936 km²

Na Slovensku je päť lokalít zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jednou z nich je historické centrum Bardejova s gotickou Bazilikou svätého Egídia, renesančnou radnicou a so židovskou štvrťou. Bardejov mal šťastie, pretože jeho centrum zostalo do veľkej miery v podobe, akú malo pred päťsto rokmi.
To sa už nedá povedať o neďalekej obci Zborov, kde sa odohrala najťažšia bitka prvej svetovej vojny na našom území, ktorej padla za obeť dedina pod zrúcaninou Zborovského hradu i stovky rakúsko-uhorských a ruských vojakov.
V okrese hraničiacom s Poľskom sa nenachádza ani diaľnica, ani rýchlostná cesta, no prechádza ním cesta prvej triedy I/77.

Vedeli ste, že
- Prvá zmienka o minerálnych prameňoch v blízkosti Bardejova pochádza už z roku 1247, ale o kúpeľoch v dnešnom zmysle slova – teda s vaňami či ubytovaním – sa dá hovoriť len od osemnásteho storočia.
- Na Slovensku máme niekoľko skanzenov, ktoré sú vlastne múzeami v prírode. Jeden z nich môžete navštíviť aj v areáli Bardejovských Kúpeľov. Nájdete tam typické stavby severného Šariša a severného Zemplína.
- Bardejov bol v minulosti jedným zo slobodných kráľovských miest. Znamenalo to napríklad, že mal právo voliť si richtára i hrdelné právo. Čo to je? Uvidíte na námestí, kde je socha kata.
- Chcete vedieť, aký je rozdiel medzi renesančným a gotickým slohom? Pozrite sa hoci na okná bardejovskej baziliky a radnice. Okná s lomeným oblúkom sú gotické, tie obdĺžnikové sú renesančné.

okres Lučenec
74 106 obyvateľov
826 km²

Každého, kto sa k Lučencu blíži autom, určite zaujmú dve výškové budovy uprostred mesta, ale oveľa zaujímavejšia je budova lučeneckej synagógy, ktorá je najväčšia na Slovensku – zmestilo sa do nej 1100 ľudí. Zrekonštruovali ju po viac ako sedemdesiatich rokoch chátrania a dnes je z nej kultúrne centrum. Podobne sa podarilo obnoviť dlho neprístupný, len niekoľko kilometrov vzdialený Haličský zámok, z ktorého je dnes hotel.
Cez okres Lučenec prechádzajú cesty prvej triedy I/16, I/71 a I/75. V budúcnosti majú tadiaľ viesť rýchlostné cesty R2 z Trenčína do Košíc a R7, ktorá bude spájať Bratislavu s Lučencom.

Vedeli ste, že
- Hrad Divín preslávil lúpežný rytier Imrich Balaša, ktorý podľa povesti uniesol manželku grófa Forgáča. Ten ju oslobodil tak, že využil podzemnú chodbu spájajúcu hrad s Haličským kaštieľom. Skúste na mape zmerať, aká dlhá by taká chodba musela byť.
- Fiľakovský hrad, podobne ako mnohé iné hrady na juhu Slovenska, boli vybudované ako ochrana pred Turkami. Tí ho dobyli najprv v roku 1554, ale vypálili ho až počas protihabsburských povstaní.
- Pod hradom Šomoška je kamenný vodopád i kamenné more. Z čadiča, ktorý je vlastne stuhnutou lávou, postavili aj samotný hrad.
- Veľa miest a dedín má vo svojom erbe nejakú rastlinu, napríklad vinič, strom či ružu, ale len máloktorá je taká exotická ako palma, ktorú má v erbe Fiľakovo. Dostala sa tam vďaka majiteľom mesta, ktorí ju mali v rodovom erbe.

Vydajte sa teda s deťmi na cesty a nebojte sa, že budú na nevydržanie S takouto knižkou sa zabavíte, niečo sa naučíte, môžete odbočiť, aby ste si pozreli zaujímavé miestečko...jednoducho, bude to Zábava na cestách.

Knižka pre múdre a citlivé deti

Dojímavý a silný príbeh o tom, ako nás vie ničiť vojna. No je to príbeh aj o tom, ako dokáže pevné priateľstvo pretrvať aj tie najťažšie chvíle. Lišiak Pax.

Chlapec Peter a lišiak Pax sú nerozluční priatelia, odkedy Peter líščie mláďa zachránil. Lenže jedného dňa sa stane čosi nepredstaviteľné. Otec narukuje do armády a prinúti Petra vypustiť lišiaka späť do divočiny.
O chlapca sa má postarať starý otec, päťsto kilometrov od domova. No pre Paxa tam nie je miesto.
A tak sa chlapec – napriek blízkosti vojny – vyberie svojho lišiaka hľadať. Dorazí k stodole, do ktorej sa vláme, aby si v nej oddýchol. No prichytí ho na prvý pohľad čudná ženská, u ktorej však zostane pár dní a všeličo sa naučí.

„Si na úteku?“
„Nie! Nie, bol som len...na túre.“
Rukami si zakryla uši a zamračila sa. „Prepáč, nepočula som ťa, lebo sa mi zapol detektor lží. Skús to znova: ušiel si z domu?“
Peter si vzdychol: „Nie celkom... Mal som lišiaka. Mám lišiaka. Pustili sme ho. Nechali sme ho pri ceste. Otec tvrdil, že to musíme urobiť, ale nemal som ho počúvnuť....Vychoval som ho od mláďaťa. Dôveroval mi. Sám vonku neprežije. Nezáleží na tom, že je to iba líška – tak o ňom hovorí otec, iba líška, akoby bol horší od psa... Je to môj lišiak a je odo mňa závislý. Vrátim sa poňho.“

A Pax medzitým vytrvalo čaká na svojho chlapca a vydáva sa na vlastné dobrodružstvo.

Pozrite si hrané VIDEO ku knihe:



Oceňovaná autorka Sara Pennypackerová prináša čitateľom dojímavý príbeh o cene za vojnu a o sile priateľstva. Lišiak Pax je kniha pre deti od 10 rokov, no rozhodne zaujme a obohatí aj dospelákov.

Kniha vyšla v edícii Stonožka – knihy pre deti. Stonožka sníva o tom, že každé dieťa prečíta aspoň 100 kníh.

Začítajte sa do knižky Lišiak Pax:
1

Lišiak postrehol, že auto spomaľuje, skôr ako chlapec. Všetko cítil prvý. Vo vankúšikoch na labkách, v chrbtici aj v jemnej srsti na zápästiach. Trasie nimi, cesta bude teda hrboľatejšia. Zdvihol sa z chlapcovho lona a vetril cez škáročky v okne. Jasné, vchádzajú do lesa. Výrazná vôňa borovíc – drevo, kôra, šišky a ihličie – sa zarezávala do vzduchu ako čepeľ, ale lišiak rozoznal aj mäkšiu ďatelinu, medvedí cesnak, paprade a stovky iných pachov, s ktorými sa doteraz nestretol. Voňali zeleno a naliehavo.
Aj chlapec teraz niečo zacítil. Zviera si pritiahol bližšie a tuhšie zovrel bejzbalovú rukavicu.
Bál sa, čo lišiaka prekvapilo. Autom cestovali už niekoľkokrát, chlapec bol zakaždým pokojný, dokonca natešený. Lišiak drgol ňufákom do výpletu na rukavici, hoci pach kože neznášal. Vždy keď to urobil, jeho chlapec sa rozosmial. Rukavicou stisol zvieraciemu kamarátovi hlavu, zo žartu s ním zápasil, a lišiak takto odpútal jeho pozornosť.
Lenže dnes chlapec zdvihol svoje zvieratko a zaboril si tvár do bieleho líščieho goliera.
Vtedy si lišiak všimol, že chlapec plače. Začudovane sa zvrtol. Naozaj plače, hoci nehlučne. To uňho lišiak ešte nikdy nevidel. Chlapec už veľmi dlho neronil slzy, ale lišiak mal dobrú pamäť: zakaždým najskôr vykríkol, asi nech všetci vidia, že mu z očí prúdi tá čudná slaná voda.
Lišiak mu oblizol slzy a ešte väčšmi ho to zmiatlo. Vo vzduchu sa nevznášal nijaký pach krvi. Vymanil sa z chlapcovho náručia a pozorne sa naňho zadíval. Vyľakal sa. Možno prehliadol zranenie, i keď jeho čuch sa nikdy nemýlil. Nie, nijaká krv, dokonca ani modrina alebo vytekajúci špik z prasknutej kostičky, čo sa mu už raz stalo.
Auto zabočilo doprava a kufor vedľa nich sa zakolísal. Lišiak čuchom zistil, že je v ňom chlapcovo oblečenie a drobnosti z jeho izby, ktorých sa najčastejšie dotýkal: fotografia z písacieho stola a veci, ktoré ukrýval v spodnej zásuvke. Labkou zašmátral po rohu kufra v nádeji, že sa veko o kúsok nadvihne, aby aj chlapcov slabý nos zacítil vôňu domova a upokojil sa. Ale vtedy auto opäť spomalilo, tentoraz sa iba drkotavo vlieklo. Chlapec skleslo zložil tvár do dlaní.
Lišiakovi sa rozbúchalo srdce a zježili sa mu štetinové chlpy na chvoste. Pach obhoreného kovu z otcových nových šiat ho štípal v hrdle. Priskočil k oknu a zaškrabal na sklo. Aj chlapec občas doma postavil podobnú sklenenú stenu. Vždy sa cítil lepšie, keď tam bola.
No teraz ho chlapec stiahol späť do lona a prosebným hlasom prehovoril k otcovi. Lišiak už rozumel mnohým slovám, aj tomuto: „NIE.“ Slovo „nie“ zvyčajne počul v spojení s jedným z dvoch mien – jeho vlastným a chlapcovým. Pozorne počúval, ale dnes chlapec „NIE“ iba zúfalo opakoval svojmu otcovi.
Roztrasené auto zastalo a naklonilo sa doprava, za oknom sa zdvihol oblak prachu. Otec sa znova načiahol ponad sedadlo. Synovi niečo povedal mäkkým hlasom, hoci prenikavo páchol ako ľudia pri klamstve, a schmatol lišiaka za srsť na krku.
Chlapec sa nebránil, preto ani lišiak neodporoval. Ochabnutý a zraniteľný visel v mužovom zovretí, hoci bol vystrašený a najradšej by ho pohrýzol. Ale dnes svojich ľudí nenahnevá. Otec otvoril dvere a po štrku a trsoch trávy prešiel na kraj lesa. Chlapec vystúpil a kráčal za ním.
Otec položil zviera na zem a lišiak uskočil z jeho dosahu. Premeral si svojich ľudí a s prekvapením zistil, že sú už takmer rovnako vysokí. Chlapec v poslednom čase veľmi vyrástol.
Otec ukázal prstom k lesu. Chlapec sa naňho dlho díval, z očí mu znova tiekla slaná voda. Potom si utrel tvár golierom trička a prikývol. Siahol do vrecka džínsov a vytiahol starého plastového vojačika, lišiakovu obľúbenú hračku.
Lišiak spozornel, už sa tešil na známu hru, pri ktorej mu chlapec hodí hračku a on ju vypátra – chlapcovi to vždy pripadalo pozoruhodné. Lišiak chytil hračku do papule a čakal, kým za ním chlapec nepríde a opäť ju nezahodí.
A naozaj – chlapec zdvihol vojačika nad hlavu a šmaril ho do lesa. Lišiakovi sa tak uľavilo – prišli sem iba preto, aby sa zahrali! –, že poľavil v ostražitosti. Ako šmuha vyrazil k lesu, za svojimi ľuďmi sa ani neobzeral. Keby sa otočil a uvidel, že chlapec sa vytrhol z otcovho objatia a dlaňami si zakryl tvár, hneď by sa vrátil. Čokoľvek chlapcovi chýbalo – bezpečie, zábava, náklonnosť – postaral sa o to.
No namiesto toho sa rozbehol za hračkou. Nájsť ju bolo trochu ťažšie ako inokedy, veď v lese sa vznášalo množstvo iných, čerstvejších pachov. Ale iba trochu, lebo z hračky stále cítil aj chlapcovu vôňu. Našiel by ju všade.
Vojačik ležal tvárou na hrboľatom koreni orecha popolavého, akoby sa tam vrhol v zúfalstve. Pušku, ktorú si neúnavne pritláčal k lícu, mal po pažbu zaborenú do špinavého lístia. Lišiak do hračky strčil ňufákom, aby ju vyslobodil, chňapol ju do zubov, potom si sadol a čakal.
V lese však ani šuch. Iba lúče slniečka prenikali cez listnatú klenbu a ligotali sa ako zelené sklo. Lišiak sa vystrel. Po chlapcovi ani stopy. Preľakol sa a po chrbte mu prebehli zimomriavky. Pustil hračku a vyštekol. Nič. Opäť vyštekol, ale zasa mu odpovedalo iba ticho. Ak to mala byť hra, vôbec sa mu nepáčila.
Zdvihol plastového vojačika a pustil sa naspäť po vlastných stopách. Keď vybehol z lesa, mihla sa nad ním sojka a zaškriekala. Lišiak zmeravel, naježil sa.
Chlapec naňho čaká, aby sa spolu hrali. Ale vtáky! Celé hodiny ich pozoroval zo svojej ohrady a triasol sa, keď videl, ako ľahkovážne križujú oblohu, ako blesky, ktoré často vídal za letných večerov. Ich slobodný let ho vždy fascinoval.
Sojka sa znova ozvala, tentoraz hlbšie v lese, ale odpovedal jej celý zbor. Lišiak na okamih zaváhal a zaškúlil medzi stromy, či nezazrie jasnomodré perie.
Vtom za sebou začul zabuchnutie dverí, a potom ešte jedno. Rozbehol sa ako o život, nevšímal si divé ruže, ktoré mu driapali líca. Motor auta burácavo naskočil a lišiak šmykom zastal na kraji cesty.
Chlapec spustil okno a natiahol k nemu ruky. Len čo sa auto rozbehlo – spod kolies vyletoval štrk –, otec zakričal na chlapca: „Peter!“ A chlapec zas vykríkol to druhé meno, ktoré lišiak poznal.
„Pax!“