Ahojte. Ja som mala tiež s mojou Larou veľa problémov od narodenia. Najskôr ma nechceli zobrať rodiť keď som prišla do pôrodnice a potom začali také fofri, že nestihali a niečo sa tam stalo čo sa ja už nedozviem. Mala robila od narodenia v niektorých polohách korytnačku. Detská lekárka si nič nevšimla. Keby nemám staršie dieťa doma, tak neviem ako to dopadne. Až keď som jej povedala, že sa mi mala v niektorých situáciach nepozdáva tak až vtedy mi povedala, že aj jej sa to tak zdá. No smutné je, že to povedala až po mne. Tie dni a čakanie na termín k neurologičke boli strašne. Toľko som sa naplakala až som mlieko stratila. Chodili sme cvičiť vojtovu metodu ale všetko išlo hladko a mala sa rýchlo rozhýbala. Chodiť začala keď mala 14 mesiacov. Bývam s mamou tak som sa napočúvala, ona nebude chodiť a podobne. No podpora ako sa patrí. Vedela som, že chodiť bude lebo za ruku a okolo nábytku chodila v pohode len to chcelo čas. Tiež ma to veľmi trápilo, keď druhe deti behali a boli šikovne, ale povedala som si, moja je šikovná v niečom inom. Je to moje zlatičko
Tým pádom sme sa začali aj neskoro pýtať na nočník. Ale teraz je už všetko toto za nami a tešíme sa s nej. Naozaj na všetko treba iba čas i keď vtedy som to tak nechápala a trpela som prečo práve moja dcera. Do toho dostal 11 ročný syn cukrovku, tak bolo u nás naozaj veselo. Som na svoje deti hrdá a pyšná že ich mám
Larika Matuško ľubim Vás
