tak prvé pojednávanie máme za sebou, ak by mal niekto podobný problém, opíšem môj doterajší postup. ked sme len uvažovali nad tým, že manžel osvojí môjho syna, tak som sa dozvedela, že najskôr musím ísť na sociálku, ale ked som si vypočula niektoré názory alebo teda skúseností iných mamín, vykašlala som sa na sociálku a išla som priamo na súd sa poradíť. tam mi povedali, že pokial nemám súhlas otca, bude to ťažké ale ked som im opísala vzťah aký má k synovi, povedali aby somsi napísala návrh teda v mužovom mene n a osvojenie a poslala na súd. V priebehu dvoch týždňov, možno ani to nie mi došlo vytýčené pojednávanie, no v prvom rade som kukala jak puk

, lebo naposledy čo som mala skúsenosť zo súdom, bolo ked sme sa rozvádzali s bývalím a v tedy si dali poriadne na čas, a potom došla radosť a nervozita. asi týždeň pred pojednávaním sa mi ozvala kurátorka malého, že musíme dojsť na sociálku aj s manželom. Ked sme tam došli, mala som z nej zmiešane pocity, lebo ako keby sa ma snažila odhovoriť, ked zistila, že nemám súhlas biologického otca. a ešte další háčik bol v tom, že pokial chce muž osvojiť moje dieťa, musíme byť minimálne dva roky manželia, čo sme neni aj ked spolu žijeme vyše 2,5 roka. Ked sa ma na rovinu opítala či nechcem sťiahnuť žiadosť a to deň pred pojednávaním, myslela som si že nieje asi kompletná

, samozrejme, že nie, povedala som jej. dnes ked sme išli na pojednávanie som bola taká nervózna, behom 10 min, som stihla vyfajčiť 2 cigarety za sebou čo mi ani nechutili už ale od nervov dobré
A najväčšie prekvapenie bolo, ked som tam zbadala bývalého, čakala som že to ani nepreberie a že nepríde, no hned som si pomyslela, že je to v kely!
potom si nás zavolala sudkina do súdnej siene, a mna v zápäti vyhodila na chodbu, že ja budem len ako svedok, vypočutý bude môj terajší manžel a bývalý. no ja hned v strese, lebo nemala som ani šajnu že ma vyhodí, ešte sme sa z manželom po ceste na súd bavili, že ked náhodou ja zabudnem niečo povedať nech ma doplní atd. mali sme ma vidieť na tej chodbe, chodila som hore dolu okolo dverí, div že som nemala ucho nalepené na dveroch, aby som počula čo najviac, samozrejme to moje chomelo, hned domrvil prvú otázku, ked sa ho opýtala kedy sme sa brali, tak on že 14,7 pritom to bolo 12,7!

a potom som už len počula že vypočúvala bývalého, a na tie jeho výhovorky, že za malym nechodí lebo nemá na cestu a tým pádom ani na výživné, čo mi je momentálne dlžní vyše 7500,- nenachádzala slov, tak ho tam zdžubala, no to som ja zasa nechápala, a škoda, že som nebola v nútri, lebo by som sa asi rehnila od ucha k uchu

, potom ked si ma zavolala a pýtala sa ma, videla som ze je totálne na našej strane, a keby kurátorka nechcela psychologický posudok malého, manžela a mna, tak verím tomu na 80%, že môj syn by už bol dnes maják, aj ked ešte neoficiálne ale bol,
takže maminy ak máte niektorá podobný problém, nenechajte sa odbiť na úrade našimi milími sociálnymi pracvoníčkami, všetko ide, im sa len do toho proste nechce!!! nechcem moc vykrikovať, lebo to nemám ešte vyhrané, ale je to na dobrej ceste...
