Nemáte zapnutý JavaScript alebo ho Váš prehliadač nepodporuje. Zapnutý javascript je potrebný na správne fungovanie portálu babybazar.sk.

[terez254]

Áno, určite. Pre mňa to nebolo problém. A ty?

myslis si, ze by zalezalo na aku vieru.
vedela by si si predstavit vztah s moslimom? aj by si prijala jeho vieru?

[melindi]

Keď nájdem pekného, dobrého chlapa, ktorý moslim, určite áno. Musel byť veľmi dobrý chlapec, veľká láska, aby som to urobila.

[terez254]

Musel byť veľmi dobrý chlapec, veľká láska, aby som to urobila.

a keby to bol sejk a chcel aby si bola jendou z jeho haremu?

[melindi]

To určite nie. Nechcela by som jedna z haremu. Ty áno? Keby si vedela, že dostaneš od neho všetko, peniaze, pokojný život?

[terez254]

To určite nie. Nechcela by som jedna z haremu. Ty áno? Keby si vedela, že dostaneš od neho všetko, peniaze, pokojný život?

za žiadne peniaze sveta by som to nespravila.

precitaj si tento clanok

Hrôza v tyranovom háreme: Príbeh ženy, ktorú znásilňoval perverzný sexmaniak Kaddáfí!
LONDÝN - O zabitom líbyjskom vodcovi Muammarovi Kaddáfím sa toho popísalo už veľa a informácie, ktoré vyplávali na povrch po jeho smrti na neho vrhli ešte negatívnejšie svetlo. Diktátor a tyran bol údajne sexuálny zvrhlík, ktorý svoje obete znásilňoval, užíval viagru a organizoval sexuálne orgie. Momentálne sa na trhy kníhkupectiev dostáva kniha od francúzskej novinárky Annick Cojeanovej o nešťastnom osude mladej Soraye, z ktorej urobil Kaddáfí trosku.

Cojeanová už pred vydaním svojej knihy s názvom Kaddáfího hárem prezradila zopár podrobností zo Sorayinho života. S Kaddáfím sa prvýkrát stretla v roku 2004, keď mu ako 15-ročná žiačka podala kvety pri návšteve jej školy v Sirte. Jej krása vtedy 62-ročného vodcu natoľko oslovila, že sa ju rozhodol za každú cenu získať. Treba však povedať, že to v jeho prípade nevyžadovalo žiadnu námahu. Jeho suita Sorayu jednoducho odviezla z kaderníctva jej matky priamo do tábora v púšti.

Tam našla Kaddáfího rozvaleného v červenom kresle a s diaľkovým ovládačom v ruke. Premeral si ju od hlavy po päty a jednej zo žien prikázal, aby ju pripravili. Pomocníčky dievča vyzliekli, oholili, zobrali jej vzorku krvi, spravili jej make-up a navliekli do erotického oblečenia, potom ju strčili do miestnosti s vodcom. Ten už ležal nahý na posteli a začal ju bozkávať. Keď ho dievčina od seba odstrčila, vyštekol na svoje pomocníčky, že je to suka, ktorá potrebuje dovzdelávať. Na druhý večer ju znásilnil.

Cojeanová stretla Sorayu v roku 2011 v Tripolise a jej príbehu uverila. Overovala si ho niekoľko mesiacov a nemá dôvod podozrievať ju z klamstva. Mnoho zážitkov, ktoré v knihe opísala, je iba pre silné povahy. Líbyjský vodca totiž nesústreďoval pozornosť iba na ženy, ale aj na mladíkov, ktorých zneužíval pred očami svojho háremu.

Sex bol pre neho nielen fyzická zbraň, ale aj politický nástroj, ktorým uplatňoval svoju moc. Znásilňovaním utláčaných žien si podmaňoval aj mužov, ktorí k nim mali blízko. Ako ich otcov či manželov. Niektoré ženy boli unesené dokonca počas svadobného obradu, aby tým demonštroval svoju všemohúcnosť.

V niektorých prípadoch, kedy Soraya nebola znásilnená, na kokaíne alebo ju nikto nenútil sledovať pornografiu, musela Kaddáfího sprevádzať ako jedna z členiek jeho vojenskej ochranky. Keď sa však snažila predstierať, že nemôže mať s ním sex a on odhalil jej klamstvo, brutálne ju zbil, opľul a znásilnil.

Soraya bola nútená žiť vo vlhkej pivnici v srdci Kaddáfího vily v Tripolise. Do mesta mohla ísť iba na polhodinu a aj to ju museli sprevádzať stráže. Jej rodina ju zavrhla a po zabití vodcu v roku 2011 bola šokovaná, že všetka pozornosť sa sústredila iba na jeho tyranstvo voči mužom.

Vzhľadom na stigmu znásilnenia existuje iba veľmi málo žien, ktoré sú ochotné sa so svojimi strašnými zážitkami podeliť. Podobných Sorayí vraj však existuje veľa, a to v každom meste Líbye. Hoci sa Kaddáfího obete dnes snažia vybudovať si svoje vlastné životy, nie sú schopné začleniť sa poriadne do spoločnosti. Soraya vyfajčí denne 60 cigariet a aj keď má dnes iba 24 rokov, hovorí, že má telo stareny. Informoval portál dailymail.co.uk

[melindi]

Zaujímavý článok.
Zuzana a Habib. Malo to byť krásne manželstvo, plné lásky a porozumenia, ale kto mohol tušiť, že viera dokáže pokaziť niečo tak posvätné, ako je zväzok dvoch ľudí. Je viera viacej ako láska? Dokáže sa človek naozaj zmeniť tak, že ho v jeden moment nespoznávate?
Keď sa Zuzana po prvýkrát stretla s Habibom, bol to usmievavý a šarmantný chlap s veľkým srdcom, ktorý si ju na prvý pohľad získal svojím hlbokým pohľadom a vyberanými spôsobmi. Mala pocit, že stretla ideálneho muža a vôbec jej nevadilo, že je moslim. Spoznali sa na večierku. Habib pricestoval za svojím kamarátom zo študentských čias, ktorý náhodou poznal aj Zuzanu. Na Slovensku študoval ekonómiu a po šiestich rokoch vedel celkom dobre po slovensky. Zuzana ním bola nadšená. „Bol naozaj iný ako ostatní muži, ktorých som dovtedy poznala. Jeho názory, spôsob, akým so mnou rozprával, a galantné správanie mi veľmi imponovali. Zaľúbila som sa doňho takmer okamžite. A to aj napriek tomu, že kdesi vzadu som počula hlas mojej mamy, ktorá mi vždy vravievala, že ak prídem domov s černochom alebo s nejakým podobným ´výkvetom´, tak nech si ju neprajem, “ spomína si.

Život v ilúzii
roku a pol chodenia a krásnych zážitkov požiadal Habib Zuzanu o ruku. Ostala v pomykove. Nečakala, že to príde tak skoro, ale v záchvate eufórie povedala áno. Rozprával jej, ako spolu odídu do Saudskej Arábie, založia si rodinu a ona sa nebude musieť o nič starať, pretože všetko zabezpečí on. Má v Dammame krásny veľký dom a všetko je pripravené na ich príchod. Zuzana sa nenechala dlho prehovárať. Život s Habibom na Slovensku si predstaviť nevedela, najmä pre postoj svojej rodiny, a z práce mala už aj tak v pláne dávnejšie odísť. Vidina krásneho života plného luxusu, a ešte k tomu s milovaným mužom, jej pripadala ako sen. A ten si nechcela nechať za žiadnu cenu ujsť. Darmo ju všetky priateľky prehovárali, aby si ho nebrala, že život v moslimskej krajine nie je ľahký, Zuzana si myslela svoje. „Nechcela som veriť, že by niektorá z ich historiek typu Bez dcéry neodídem mohla byť pravdivá. Myslela som si, že mi všetci iba závidia, lebo som konečne stretla skutočnú lásku.“

Zoznámenie s rodinou
Zuzana verila, že Habib je k nej úprimný. Dopredu ju síce varoval, že moslimský svet je trocha iný ako kresťanský, a keď sa má stať jeho ženou, musí sa vzdať viery a konvertovať na islam. Zuzana netrvala na svojej kresťanskej viere, veď do kostola aj tak nikdy nechodila, ale tento moment ju trocha zarazil. Takisto jej povedal to, čo už z rozprávania vedela, že musí chodiť vonku zahalená, s čím spočiatku nemala žiaden problém. „Bola som totálne zaslepená. Netušila som, čo ma čaká, a už vôbec, čo to znamená byť bielou ženou v moslimskom svete,“ spomína si Zuzana. Ale len čo nastúpili do lietadla – smer Saudská Arábia, Habib sa začal správať akosi čudne. Na letisko jej priniesol šatku, ktorou sa musela zahaliť. Aj on bol oblečený úplne inak, ako mal vo zvyku. Keď prileteli do Dammamu, čakala ich celá rodina – rodičia, dvaja bratia a mladšia sestra Saira. Bola zahalená od hlavy po päty, rovnako ako Habibova matka. Dva dni po príchode bola svadba. Podľa moslimských tradícií.

Kultúrny šok
To, že žena – beloška to nemá medzi moslimami ľahké, bolo jasné hneď od začiatku. Zuzana nemohla nikam chodiť sama, iba v doprovode Habiba alebo iného muža z rodiny či príbuzného. Šoférovať? O tom nemohlo byť ani reči. „To ma šokovalo úplne najviac,“ vraví Zuzana „že žena nemôže v Saudskej Arábií šoférovať a aj na nákupy som musela chodiť s jeho bratom, keď Habib nemohol. Bol mi neustále v pätách, cítila som sa ako otrok. Nikdy som si na to nezvykla.“ Najhoršie bolo, že nielen Zuzana, ale aj Habibova sestra, ktorá žila s nimi v jednom dome, trpela. „Raz som bola svedkom strašného výstupu, pri ktorom Saira dostala od Habiba facku za to, že vyšla na balkón nezahalená, len tak v jeansoch. To moslimské ženy nemôžu, pretože ich krásu nesmie vidieť nik iný okrem vlastného muža a jeho rodiny,“ vysvetľuje Zuzana.

„Ak sa náhodou niektorá odváži vyjsť takto na ulicu, a to podotýkam, že je to normálne oblečenie, nič výstredného, ale bez hidžábu – moslimskej šatky, je to akoby chodila po meste nahá. A môže ju vtedy chytiť mravnostná polícia, ktorej tam hovoria Mattawwaaiin, a dostať obrovskú pokutu,“ pokračuje. Zuzana si nedokázala zvyknúť ani na to, že nemôže mať pri sebe vlastné doklady, takže ani pas, čo jej znemožňovalo opustiť krajinu. Jej pas mal pri sebe Habib, pre prípad, že by chcela utiecť. Úrady v Dammame nie sú voči nežnému pohlaviu dvakrát ústretové, a keďže sa žena nemôže rozprávať sama s cudzím mužom, aj na úrad ju musí sprevádzať manžel.

„Je to krutý údel, ale keď ste sa narodili v tamojšej kultúre, nie je to až také zlé. Ja som to mala sťažené tým, že som ešte nekonvertovala na islam. Nebolo žiadnou zriedkavosťou, že ma Habibovi bratia, keď nebol doma, osočovali a vraveli mi, že som obyčajný kresťanský bastard. Potom sa síce aj ospravedlnili, ale bolo to veľmi nepríjemné. Nemala som sa totiž ako brániť. Nevedela som ako,“ vraví Zuzana.

Peklo na zemi
Zuzana veľmi rýchlo pochopila, že takýto údel si nevysnívala. Mala síce krásne bývanie a nemusela ani prstom hnúť, ale bol to život v zlatej klietke. Nemôcť nikam sama ísť, nesmieť sa líčiť, keď chcela ísť do spoločnosti, iba doma pre svojho manžela, nemôcť počúvať hudbu, pretože doma sa mohol počúvať iba Korán. Ako je možné, že sa Habib takto dokázal zmeniť? „Na Slovensku bolo všetko úplne normálne. Bol to skvelý, veselý muž, ktorý sa rád zabával a bol spoločenský. Jedným slovom, správal sa ako jeden z nás. A po príchode sem to všetko skončilo. Niežeby ma nemiloval, som presvedčená o tom, že áno, ale bol takým oduševneným moslimom, že sa to nedalo vydržať,“ vraví so smútkom v hlase Zuzana. A tak sa rozhodla, že sa rozvedie a odíde naspäť domov. Ale ani rozvod nebol ľahký. Habib o tom nechcel ani počuť a vyhrážal sa jej. „Povedal mi, že sa nerozvedie, že ma miluje a nikam nepôjdem, pretože aj tak má môj pas. A odvtedy začalo ozajstné peklo. Mala som domáce väzenie, už som nemohla chodiť ani na stretávky so Slovenkami, ktoré sa vydali do Saudskej Arábie ako ja. Plakávala som celé noci.“

Túžba po domove
Jednu noc, keď Zuzana plakala v kuchyni, ju tam našla Saira. Dali sa do reči a tento rozhovor ju utvrdil v tom, že musí bezpodmienečne odísť domov. A to čo najskôr. Saira jej prezradila, že nie je Habibovou prvou manželkou. Už pred Zuzanou mal jednu, ale nepovedal jej to. Rozviedla sa s ním a tiež to bola Európanka, vraj Nemka. „Saira mi to nechcela predtým povedať, lebo si myslela, že som príliš zamilovaná. Ale keď ma videla takú nešťastnú, rozhodla sa mi objasniť celú pravdu. Habib nie je vraj zlý človek, ale aj ona sama má problém s ním žiť pod jednou strechou. Je ortodoxný moslim a každé nedodržanie príkazov islamu ho privádza do šialenstva. S prvou ženou sa rozviedol, lebo nechcela konvertovať na islam. Mlátil ju.“ Po týchto slovách Zuzana s pomocou Sairy vypátrala, kde má Habib ukrytý jej pas, a utiekla. Habib ju už nikdy nekontaktoval, čo bolo Zuzanine veľké šťastie. „Nikdy naňho nezabudnem, ale som šťastná, že som nabrala toľko odvahy a odišla. Ktovie, ako by som bola skončila,“ dodáva na záver.

[terez254]

Takyto vztah musi byt katastrofa. ja sa cudujem, ze sa zeny do niecoho takeho pustaju.


Tu pise jedna zen,ze zije v hareme a je stastna. myslis si, ze zena moze byt naozaj stastna, ked sa o muza deli s dalsimi zenami?

http://www.zivotpo.sk/clanky/clanok/817 ... stn%C3%A1/

[melindi]

Musela by veľmi ľubiť svojho muža, aby bola spokojná s životom.