Náš malý sa budieval každé 3 hodiny, keďže bol narodený predčasne a zvykol si takto pravidelne papať aj v noci. Samozrejme spával u nás v posteli. No,lenže jedného pekného dňa
sme si povedali dosť! Ja som malého nekojila, takže v tom bola veľká výhoda, že nebol na mne nalepený a bolo ho ľahšie odnaučiť v podstate od oboch vecí. Keď mal 1r. už aj naša Dr. povedala že by mal prespať celú noc, aby si aj žalúdok oddýchol....malého sme odučili behom týždňa? ani to nie....prvú noc "hučal" hodinu, ale bolo vidieť, že nie od hladu ale od nervov, lebo si nevydobil to čo chcel, ďalší deň sa to opakovalo, ale to sa umúdril už skôr
maximálne sme mu dali cucnúť trochu čaju....no a po 3-4 dňoch prespal pekne celú noc
Neskôr sme začali s odúčaním spatia u nás v posteli. Ale to išlo tiež rýchlo. Jasne sme mu dali najavo, že on má svoju postielku a my svoju...nezobrali sme ho k sebe a naučil sa aj to. Takto rázne sme ukončili aj uspávania či už na noc alebo na obed. Ale to mal asi 1,5-2r. Bolo to pre nás "utrpenie" pretože to trvalo aj vyše hodiny, a malý iba vymýšlal a spať ani za svet. A akonáhle musel ísť spať sám, do 10 minút pekne spinkal
Je to všetko iba o vytrvalosti rodičov, pretože také 2r. dieťa je veľmi šikovné v tom, ako si presadiť svoje stoj čo stoj. takže treba iba pevné nervy